Pripomienky k nemu je možné posielať do konca septembra.
Magistrát hlavného mesta SR zverejnil na pripomienkovanie vypracovaný Územný generel dopravy mesta Bratislavy. Zároveň organizuje dňa 17. septembra 2015 o 16:30 v Zrkadlovej sále Primaciálneho paláca verejné prerokovanie s odborným výkladom spracovateľa generelu, ktorým bolo Centrum dopravního výzkumu v.v.i. z Brna.
Územný generel dopravy mesta Bratislavy predstavuje strategický plánovací dokument, ktorého cieľom je určenie základných smerov rozvoja dopravy v Bratislave. V rámci prípravy generelu dopravy bolo v roku 2014 realizovaných niekoľko dopravných prieskumov, ktorých súčasťou bolo napr. automatické sčítanie dopravy, prieskum statickej dopravy či prieskum využívania verejnej dopravy. Na základe podrobnej analýzy súčasného nepriaznivého stavu dopravy v Bratislave prináša generel návrhy ako tento vývoj zmeniť v prospech udržateľnej mestskej mobility.
Materiál je verejnosti k dispozícii na internetovej stránke hlavného mesta alebo počas úradných hodín k nahliadnutiu na magistráte v Servise pre občana na Primaciálnom nám. 1 (PO: 8. - 17. h, UT, ST, ŠT: 8. - 16. h, PI: 8. - 15. h).
Pripomienky k Územnému generelu dopravy môže verejnosť posielať najneskôr do 30. septembra 2015 elektronickou poštou na adresu okus@bratislava.sk alebo písomne na adresu:
lostrail
Za prve, uroven jazyka a vyjadrovania, nehovoriac o pocte chyb vyplyvajucich z prekladu z cestiny, ale aj inych vyslovenych hrubiek, je katastrofalna. Dufam, ze v takejto podobe dokument nebude schvaleny a prejde masivnou korekturou. Opakujuce sa slova, ci cele vyrazy, nejednotne oznacovanie liniek, ci pouzivanie skratiek (v jednom odstavci T201, T202 a hned za tym A201, A202, pripadne BPS Parkovanie a v nadpise BSP Parkovanie, atd...), pozera z toho roztriestenost, nejednotnost... Povodny stav vobec nebol aktualizovany (hovori sa tam o vyhlade, ked bude dostavany most Kosicka) a podobne krasy... Cely dokument je jeden kompilat, ktory rozhodne neposobi jednotnym dojmom, skor naopak, je prilis vidiet, ze na nom pracovali rozne timy v roznom case, no o spolupraci nic z toho nevypoveda, ako keby tam chybalo nieco, co by dokazalo vsetky tie myslienky psojit do jedneho celku.
Co je dobre:
- Zaujimavy navrh elektrickovej trate z Petrzalky smerom na Vrakunu prepojena s tangentou, co by iste odlahcilo zapchy v okoli Slovnaftu (tak trochu by to chcelo dopracovat prepojenie az na Kopciansku a pripadne smerom na zapad BA).
- Navrh prestupnych uzlov. Aj ked nenavrhli v zasade nic nove, je dobre, ze tieto uzly su zapracovane v genereli.
- Zaujimave vedenie ET po Grosslingovej / Dunajskej. O trati na Dunajskej sme sa sice docitali v koncepcii rozvoja MHD, no tazke bolo predstavit si, ako to tam chcu priestorovo vyriesit. Teraz uz to dava vacsi zmysel. Aj ked aj mne by sa viac pacilo pokracovanie ET po Dostojevskeho rade, toto je slusna alternativa. Argumenty, ze tadial pojde trolejbus, su vsak smutne (ako aj inde). V centralnom okruhu by bolo rozumne zvysit hustotu elektrickovych trati, cestujuci by sa iste nasli.
- Navrh prepojenia vychodu a zapadu "vrchom", t.j. pravdepodobne cez tunel, no nerozpracovany.
- Prepojenie elektrickovych radial, ktore je uz spolovice riesenim problemu nejakeho nosneho systemu.
A teraz negativa:
- Elektricka Stefanikova - Prazska - Brnenska - Lamacska - Lamac s napojenim na Dubravsku radialu napr. v Boroch, ktora by predstavovala druhu a vyznamnejsiu zapadnu radialu, bola uplne odmietnuta. Trochu zvlastne znie argument, ze je kapacita vycerpana IAD a autobusovou dopravou, ked autobusy by boli nahradene elektrickami.
Nerozumiem, preco spominaju tunelovy variant, ked elektricku je mozne celkom pohodlne viest po Prazskej subezne s autobusmi vo vyhradenych autobusovych pruhoch a v mieste, kde autobusovy pruh konci (v smere do mesta), by kolaj na strane Horskeho Parku mohla prejst na lavu stranu a spolocne by pokracovali mimo komunikacie v priestore medzi Prazskou a Muzeom dopravy. Pravda, teren by bolo potrebne upravit a novu odbocku k Muzeu dopravy vyriesit radsej niekde v blizkosti riadeneho priechodu pre chodcov (napokon o kus vyssie je vjazd ku skladu). V sucasnosti nebezpecna odbocka by zanikla. V praxi by to znamenalo presunutie oporneho muru dalej smerom k muzeu a zrejme by za vlast padla aj cast zelene, no v tomto pripade pre dobru vec.
Pokracovanie na Stefanikovu s odbockou k Hlavnej Stanici, pripadne smerom k Racianskemu Mytu (tu to zas povazujem za dolezite len v pripade, ze by sa to potiahlo aj dalej smerom na Trnavsku a Roznavsku) uz by pravdaze bolo vyzvou pre dopravnych architektov, no nemyslim si, ze nesplnitelnou. Napr. cela krizovatka Prazska x Sancova x Stefanikova by mohla ist hlbsie pod uroven terenu. Nad nou by mohla viest elektrickova trat a na rovnakom mieste by mohla vzniknut nova zelena zona, akesi namestie, napr. s parkom a velkym prestupnym uzlom s vytahmi. Jednoduchsie by sa viedli aj cyklotrasy a bolo by mozne zburat ten otrasny nadchod. Vedenie trate po Stefanikovej je mozne urobit ako snad v jedinom mieste subezne s autami v pravych jazdnych pasoch (otazka napojenia z vyvyseneho priestoru samozrejme musi byt doriesena). Pruhy by mohli byt neskor vyhradene pre bus / elektricku. Napojenie na trat na Suchom Myte uz by nebolo problematicke.
- Predlzenie elektrickovych radial zakoncene vo Vajnoroch kdesi na periferii usadlosti, tu by urcite mala pokracovat aspon do centralnej oblasti, v DNV je tiez zakoncena na zaciatku a nie je dotiahnuta az na koniec, ako napr. v pripade Vrakune. Odbocka v Raci je naozaj diskutabilna, ktovie, ci by sa zvysil pocet cestujucich, ktori vystupia tu a dalej pojdu do centra elektrickou, ked rovnako kvalitne vystupia na Vinohradoch / Predmesti.
- Neustale mystifikovanie Filialky. Generel pritom vobec neriesi trasovanie kolaje / kolaji, ktora dnes pretina vela ciest, niektore s vysokou intenzitou dopravy, ako napr. Jarosovu (tu by jednoznacne muselo ist o mimourovnovy variant a v tom priestore si to neviem predstavit), ci Riazansku s podobnym problemom. Okrem toho, aby Filialka mohla vobec predstavovat stanicu s nejakou zaujimavou intenzitou, jednokolajnu vlecku bude stopercentne potrebne zdvojkolajnit (mozno aj to bude malo). Zvlastne, ze toto vobec generel neriesi, len omiela stale o tom, ze to bude centralny prestupny uzol. Skutocnost je vsak taka, ze aby sa tak stalo, nova trat bude musiet viest po estakade uz z Predmestia az do priestoru sucasneho kolajiska Filialky, kde si dalej neviem predstavit, akym prevysenim a na akej vzdialenosti bude navratena do povodnej polohy (alebo cela stanica bude mat kolajisko vyssie?). Popri tejto megalomanii sa generelu nepaci, ze by elektrickove trate mali niekde ist po estakadach, ci pod zemou a odsudzuje to ako prilis drahe riesenie. WAT?
- Elektricky, ako nosny system, sa vyhnu niekolkym jednoznacne nosnym oblastiam, ako napr. spominane Suche Myto, dalej Prazska, Patronka, Lamac ako samostatna mestska cast, Roznavska (pritom tam rezerva je a vobec neprekaza, ak cast trasy idu subezne s trolejbusmi, ktore aj tak koncia vozovnou Trnavka a mnohe odbocuju napr. na Radiovu), Gagarinova, Bajkalska (tu by bolo velmi k veci porozmyslat nad dalsou tangentou, napokon miesta je dost), Galvaniho (Avion) s predlzenim na letisko (najma pocas dovoleniek - vagne vyjadrenie v zmysle, ze letisko je mozne napojit lubovolnym sposobom beriem, ako nevyriesenu vec), dalej Mlynska Dolina (mozno s odbockou k internatom, ze by napr. smer Hlavna Stanica - Patronka - internaty nebol nosny, sa urcite neda povedat) a napojenim na trat v KV, kusok inde napr. Kopcianska (80tka je nocna mora kazdeho, kto Petrzalku nepozna, najma kvoli tomu, ze existuju tri rozne trasovania), Karadzicova (prepojenie od prpadnej trate z Dostojevskeho radu, krizujuc trat od Grosslingovej / Dunajskej a konciac trianglom na Kriznej, by obsluzilo celu oblast). Navyse generel ani neriesi planovane spojenie elektrickovej trate od Americkeho Namestia po Zahrandnickej po existujucu trat na rovnomennej ulici, len o kus dalej. Takze ako mozu byt elektricky nosnym systemom, ak nebudu obsluhovat nosne (prestupne) lokality?
- Prepojeniu elektrickovych radial chyba druha polovica, t.j. uzavretie uplneho okruhu. Napr. prepojenim cez Sancovu, Prazsku, Patronku, Mlynsku Dolinu, ciastocne po trati v KV (Lafranconi alebo novy prestupny uzol na Botanickej bez spolocnych zastavok, no s odbockami) a dalsi most do Petrzalky (Kopcianska, Panonska cesta - kde sa mimochodom elektricka navrhuje), cim by sa kruh uzavrel. Narocnejsie vedenie by bolo cez Kramare, no tam je to s vyskovymi pomermi uz horsie (zvlastne, ze v takom Brne sa s tym nemaznali ani napriek horsim vyskovym pomerom). V hornatom terene by bolo mozne alternativne trasovanie pod urovnou terenu, no vzhladom, ze trolejbusy su vedene cez Kramare, stacila by mozno prestupna zastavka kdesi pod odbockou.
Okruzna linka 10 by potom mohla byt vedena v trase Vlcie Hrdlo - Parkova - Tomasikova - Vajnorska - Riazanska - Racianska - Sancova - Prazska - Patronka - Mlynska Dolina - (internaty - tu by ale asi skor zachadzali ine linky) - uzol Botanicka - most cez Dunaj - Rusovska Cesta (pripojena estakadne), Kopcianska - Bratska - Pajstunska (tadial je navrhovana nova trasa tangenty).
- K vedeniu trolejbusov, ani k inym dost dolezitym druhom dopravy nie su mapove podklady, preto problematiku mozno povazovat za nedoriesenu.
K ostatnym druhom dopravy vlastne ani velmi nie je mozne sa vyjadrit, kedze ide len o text, no podany dost vagne.