V ankete na druhom mieste skončili intervaly medzi spojmi a na treťom rýchlosť
Ani priame spojenia, ani rýchlosť nezvíťazili v ankete imhd.sk, v ktorej sme sa pýtali na to, čo je pre cestujúcich pri ceste mestskou hromadnou dopravou najdôležitejšie. Na výber bola rýchlosť, spoľahlivosť, čistota, dostupnosť zastávok, intervaly medzi spojmi, priame spojenia a prepojenie na iné druhy dopravy.
Suverénne najviac hlasov získala spoľahlivosť (47%), nasledovali intervaly medzi spojmi (28%) a rýchlosť (14%). Keďže s výnimkou električkovej dopravy sa v uplynulej dobe skôr zavádzali priame spojenia a zhoršovali intervaly medzi spojmi, je zaujímvosťou, že priame spojenia sú najôdležitejšie len každého tridsiateho respondenta. Naopak, zhoršovanie intervalov neocení viac než štvrtina.
Posledné miesto obsadila dostupnosť zastávok (1%), čo v kombinácii s 19-násobne vyšším počtom hlasov pre intervaly medzi spojmi svedčí o tom, že atraktívna môže byť aj taká MHD, kde sú zastávky vo väčšej vzdialenosti, ale spoje z nich jazdia častejšie. Takto bola napríklad zreformovaná petržalská MHD v roku 2005.
Výsledky ankety môžu napovedať, ako by sa mali uberať rozhodnutia mesta a DPB, ak má dôjsť k zlepšeniu MHD. K zlepšeniu spoľahlivosti a súčasne aj rýchlosti môžu prispieť buspruhy, preferencia na križovatkách alebo ich vzájomná koordinácia v prospech MHD, spoľahlivosti by pomohla aj nižšia poruchovosť vozidiel, operatívnejšie reagovanie na mimoriadne udalosti v doprave, znižovanie počtu kolíznych bodov električiek či prepojenie električkových radiál. Mali by byť určené maximálne prípustné intervaly, ktoré nie je možné u nosných liniek prekročiť, pretože pre cestujúcich je dôležité, aby nemuseli dlho čakať na spoje.
Prieskum a jeho výsledky neznamenajú, že netreba venovať pozornosť ostatným parametrom kvality, ktoré sa umiestnili na nižších priečkach. Pri ich riešení by však nemali ísť bokom pre cestujúcich dôležitejšie záležitosti. Napríklad vznik novej priamej linky by nemal byť riešený presunutím kilometrov z nosnej linky tak, že sa jej zhorší interval.
Zaujímavé je v tomto kontexte aj nové linkové vedenie električiek, ktoré vstúpi do platnosti od 1. mája. Tým, že zostávajú v platnosti kratšie intervaly na úkor nižšieho počtu liniek, sa vyhovie voľbe 2. najvyššieho počtu respondentov. Organizácia liniek tak, že cez tunel budú premávať najrýchlejšími možnými trasami linky 5 a 9, zase poteší tretí najvyšši počet respondentov.
Technopol
1. Dostupný výber subjektov
V určitých prípadoch výskumník nemá možnosť urobiť náhodný výber ani jedným spôsobom , má však možnosť pracovať s dostupným výberom. Je to vlastne výber typu "beriem, čo mám". (V našom prípade tí čo tu zahlasujú). Takýto výber je z hľadiska zovšeobecniteľnosti najslabším výberom. Zovšeobecnenia zistení budú veľmi úzke – budú sa týkať len skúmaných osôb a lokalít.
2. Nezodpovedané položky a vynútená voľba
Niektoré položky respondenti nevedia, príp. nechcú vyplniť. Môže sa to stať hlavne pri uzavretých položkách, kde respondenti buď neoznačia nič, alebo označia ľubovoľnú odpoveď aj keď sa s ňou nestotožňujú. To je pre výskumníka horšie. Ide o tzv. vynútenú voľbu. Z tohto dôvodu sa odporúča ponúknuť aj možnosti "neviem", "nie som rozhodnutá(-ý)", "nemám vyhranený názor".
3.Príliš široké znenie otázky obyčajne vedie k značne voľným odpovediam (formulacia, ktorá znamená pre každého nieco iné) Upravený príklad:
Otázka: "Spolahlivosť". obyčajne vzbudzuje protiotázky: „Spolahlivosť v čom?“