Diskusné fórum › Off-Topic Fórum

Áno, čo hovorím je dobré krátkodobo, ale tá krátka doba bude stále niečo medzi 2 až 10 rokov, čo sa podľa mňa oplatí.

Keby tá preložka cesty vedie v tesnej blízkosti stanice, bolo by možné predĺžiť staničný podchod a ľudia by sa dostali na stanicu tak... len to už by bolo treba väčší rozpočet než deň výplaty pre 5 ľudí čo presunú zastávkové označníky.

Nuž, tak aspoň bude mať mestský vlak v stanici Východ opodstatnenie, keď bude dochádzanie už len k električkám taká obkľuka

nuz, z kratkodobeho hladiska mozno, ale vyhladovo ma prilahle priecestie prestat existovat a ma byt nahradene nadjazdom az kdesi pri lidli (vid napriklad https://imhd.sk/ba/doc/sk/21242/Verejnos%C5%A5-m%C3%B4%C5%BEe-pripomienkova%C5%A5-z%C3%A1mer-moderniz%C3%A1cie-%C5%BEelezni%C4%8Dn%C3%A9ho-uzla-Bratislava-v%C3%BDchod#komentare ) takze cestovanie z rendezu smer raca (a tade do mesta) sa asi este vyrazne zhorsi.....

Keď som minule (ešte pred februárovou redukciu vlakov) šla z Rendezu do centra, uvedomila som si, ako nepraktická je možnosť využiť vlaky z Rače - najbližšia zastávka od Rendezu k stanici Rača je buď Pastierska (400m) alebo Záhumnice (300m, ale bus tam príde o dve minúty neskôr, takže dorazíte na stanicu v rovnakom čase). Autobusy šli presne v čase, že buď bolo možné stihnúť prestup na vlak rýchlokrokom/pomalým behom, alebo bolo treba ísť o 15 minút skôr a čakať na stanici.

Rača, spolu s Devínskym jazerom a Železnou studienkou, sú jediné stanice v Blave bez MHD zastávky. V prípade Devínskeho jazera to nevadí. Pri Železnej studienke by sa buď museli cestujúci uspokojiť s polhodinovou frekvenciou 43ky (ktorá nie je o moc lepšia ako nohy), alebo by sa muselo presunúť obratisko trolejbusov i zastávku ďalej (... čo by som osobne bral, po odstrihnutí 32ky z hlavnej stanice by bol tento prestup atraktívnejší). Pri stanici Rača by bolo riešenie jednoduché - jednosmerný kúsok Koľajnej ulice pri križovatke s Trávnou by sa musel zmeniť na obojsmerný a L52+L56 by medzi Pastierskou a Detvianskou šli obojsmerne cez novovzniknutú Stn. Rača a prestupným uzlom Záhumnice.

Jediné nevýhody vidím v tom, že od Výhonskej na Púchovskú nie sú semafory, ale osobne netuším, či by to odbočenie vľavo až tak zťažilo. Nebola by obsluhovaná zastávka Stolárska (a Ihrisková, ale tá by bola nahradená blízkou Stn. Rača), čo by moooožno niekomu vadilo, ale nepamätám si nejaký veľký prelyv cestujúcich na tej zastávke.

Kým na Bratislava východ nejazdia osobné vlaky, príde mi takáto zastávka ako dobré a lacné riešenie zrýchlenia cesty medzi Rendezom/Račou a centrom/Pezinkom/Trnavou.

Ak tomu dobre rozumiem, jediná "nová" vec v celom projekte sú vodozádržné opatrenia z eurofondov, ostatné všetko robia len ako opravy súčasného stavu, aby sa na ne nemusilo riešiť stavebné povolenie a stálo to čo najmenej.

https://www.yimba.sk/rekonstrukcia-namestia-snp/od-rozbiteho-asfaltu-ku-kultivovanemu-priestoru-nova-etapa-ziveho-namestia-sa-odhaluje-prace-by-mali-coskoro-zacat

Prestup z 1 na 3 ostane nahovno.

Dĺžka zastávok je koľko? 48 metrov?

Všade v meste budujeme už celé desaťročia zastávky dlhé 65 metrov a tu sa ide vybudovať nejaký krátky paškvil!

https://www.webumenia.sk/dielo/SVK%3ASNG.UP-DK_1133

Trať do Karlovej Vsi pri Dunaji.

https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.UP-DK_2552
https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.UP-DK_2550

A ešte je spoločný pre obidva smery.

So šírkou nástupného ostrovčeka si veľkú hlavu nerobia.

https://youtu.be/9PFwsnhAclc?t=354

Stav niektorých električkových tratí v Japonsku je tiež biedny. Ale ten oblúk s polomerom 11 metrov stojí za to.

Ešte aj motorová veža

Elektrina (zatiaľ) aj strecha

Celkom dobre. Už mám dokreslené ďalšie časti a urobená časť interiéru
(aj elektrina, hneď pošlem)

ERRATA: Môžeme byť kľudní. Výhovorka: písal som na mobile.

Viedeň: 37 zastávok mení od 2.2.2026 názov. Môžeme byť kľudný, Bratislava nie je Viedeň.

tak volakedy soudruzi praskliny zalievali, len potom v ramci 90tych rokov sa na nieco take ako priebezna udrzba ktora len pyta peniaze ale okamzity efekt nevidno, zabudlo.... a dokonca aj novoasfaltovane useky sa robili bez zaliatia spojovacej spary....
dnes sa aspon pri novych pokladkach (a opravach po rozkopavkach) obcas uz opat zalievanie spar objavuje, avsak nieco ako systematicku udrzbu zalievania vzniknutych prasklin velmi nevidno...

Zatieranie prasklín smolou existuje azda rovnako dlho, ako asfaltovanie ciest. Len, rovnako ako všetko, stojí peniaze a Slovák predsa nebude míňať na priebežnú údržbu, jedno či je zelený / modrý / červený.

Lenže to je len dočasná záplata, aby sa nepoškodzovali vrstvy cesty pod tým. Napríklad metóda opravy ciest cez infražiarič je tu cez 10 rokov. A nepotrebuješ nič rezať, píliť, nemáš žiaden odpad, vznikne ti pevný spoj bez hrany, stačí ti na to dodávka a 2 roboši a príves... https://www.youtube.com/watch?v=-EmVCIzDkQw

https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/1011813-elektricke-autobusy-v-tirolsku-nezvladaju-kopce-cestujuci-niekedy-musia-cast-trasy-ist-peso