Diskusné fórum › Off-Topic Fórum

To bola iná Deus ex machina, ako žena de facto podala barle súperovi, ktorý potom nimi jej manžela vytrieskal.

Asi 20 kusov majú ešte v stave. Jazdia najmä v okolí Viedne. Mimoriadne zriedkavo sa objavia aj inde.

Do Petržalky dnes zablúdila elektrická jednotka radu 4020 ÖBB, pred pár minútami odišla smer Rakúsko

Ine pokracovanie v BA:
https://tvnoviny.sk/domace/clanok/1024378-video-lietali-paeste-aj-barly-pri-zoo-v-bratislave-sa-pobili-dvaja-vodici-po-chvili-sa-pridali-aj-zeny

Vodiča možno vyhodia ale hlavne dedovi by mali doživotne zobrať vodičák za všeobecné ohrozenie

https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/797885-video-napatie-na-ceste-prerastlo-do-nasilia-autobusar-zbil-seniora/

Medzičasom v Malackách
https://www.instagram.com/reel/DW5vXiuitmp/?igsh=MTZnemdscWZ3eWkzdg==

V Pezinku ešte stále stojí vozeň číslo 1 z expressu Tatran ktorý mal nehodu v novembri ...

https://www.sme.sk/index/c/mhd-na-slovensku-zdrazela-ktore-mesto-ma-najlacnejsie-listky-prehlad-cien

O WC na chodbe viem, videl som to, je to v mnohých starých domoch vo Viedni. Nie je však pravda, že by to WC bolo vždy zdielané medzi viacerými domácnosťami (to je skôr výnimka). Čo som však videl v mnohých ponukách (aj na vlastné oči): kúpeľne bez WC boli v bytoch. Najčastejšie vo forme sprchy v kuchyni, kde boli aj umývadlá. Nehovorím, že to bol luxus, rozhodne nie. Článok v denníku N tvrdí, že tretina mestských bytov nemá kúpeľňu priamo v byte. Práve s týmto tvrdením mám problém. Ak, tak tretina nemá WC priamo v byte, ale niekde na chodbe. Sprcha, umývadlá, práčka, umývačka riadu a pod. v byte priamo sú, odpad z nich je vedený iba trúbkami DN 32, 40 alebo 50, so spádom 2 cm na jeden meter dĺžky. Táto vnútorná kanalizácia je následné vedená k stúpačkám, ktoré nie sú v bytových jadrách, ale sú vedené vo WC na chodbe. A WC musí byť napojené kratučkým sračkovodom priamo do stúpačky, ktorá ústi do kanalizácie, aby sa neupchávalo. Niektoré byty majú aj WC prerobené tak, aby bolo súčasťou bytu, ale nie vždy sa to dá stavebne jednoducho vyriešiť, kvôli potrebnému rozmeru a spádu sračkovodu z WC misy do stúpačky. Prečo boli WC stavané v malých komorách umiestnených mimo bytov? Asi preto, lebo ľudia boli zvyknutí mať na domoch latríny a WC bolo považované za niečo špinavé, smradľavé, čo do bytu nepatrí. Tak mali "latríny" na chodbe, aj keď v nich boli splachovacie záchody. V minulosti boli bežné aj spoločné chodbové "vodovodné stojany s umývadlom", ktorým dnes u nás hovoríme záhradné umývadlá - https://de.wikipedia.org/wiki/Bassena - z ktorých sa brala voda a do ktorých sa vylievali lavóre s odpadovou vodou z bytov (ak sa nevylievali do záchodových mís). Lebo nie všetky byty mali vodovod. Vo viacerých domoch sú dodnes vidieť pozostatky tejto infraštruktúry, niekde bývajú ešte stále funkčné, hoci sa už takmer vôbec nepoužívajú (možno ich využíva upratovačka pri umývaní podláh ako zdroj vody a zároveň výlevku). Rozvody vody a odpadu z umývadiel sa však ľahko dajú dorobiť a spravidla dorobené sú.

Robiť sa to má jednoducho. Zaplať mestským zamestnancom dôstojnú mzdu a nech si svoje bývanie zabezpečujú sami na voľnom trhu z tej dôstojnej mzdy.

A tiež pokiaľ možno nevybavuj na magoriáte povolenia na novú výstavbu bývania a zmeny územného plánu 10 rokov, ako Team Сралло. Tak jednoduché to je.

keď si už taký veľký expert tak choď a ukáž ako sa to má robiť

No aj je tu ešte jedna ohavnosť prideľovania bytov "mestským zamestnancom".

Dajme tomu, že si zamestnaec DPB a máš nárok na výhodný prenájom bytu od mesta. Ale máš dieťa, ktoré chodí do školy na druhom konci mesta.

Tak namiesto toho aby si ty normálne cestoval do práce a tvoje dieťa chodilo pešo do školy, tak bývaš výhodne v mestskom byte neďaleko svojej práce a tvoje neplnoleté dieťa cestuje cez pol mesta do školy. A to se vyplatí!

Der lange Weg aufs Klo am Gang
https://www.derstandard.at/story/1336697035055/substandard-in-wien-der-lange-weg-aufs-klo-am-gang

"WC und Bad sind am Gang und werden mit den Nachbarn geteilt, die Wände dünn wie Papier, fließendes Wasser gibt es keines: 1974 gab es in Wien noch 300.000 Substandard-Wohnungen, heute sind es laut Zahlen der Stadt Wien nur noch 11.000 Wohnungen, die in die Kategorie D fallen und Zeugen längst vergangener Zeiten sind."
https://www.derstandard.at/story/2000046480787/klo-und-dusche-am-gang-was-haben-sie-schon-in

"Děláte machry a h**zl máte na chodbě"

Zdalo sa mi to divné, ale je to tak.

Substandard: Wo das Klo am Gang Alltag ist
https://www.derstandard.at/story/2000046952409/substandard-wohnungen-wo-das-klo-am-gang-zum-alltag-gehoert

Problém je podľa mňa najmä skrytý investičný dlh. Naoko majú nízke nájomné, ale cez dane budú musieť platiť (všetci) za modernizáciu.

A čím staršia budova, tým vyššie náklady. V paneláku nie je ťažké vymeniť rozvody v stupačke. V staršom bytovom dome naopak musíš rozbiť celú kúpeľňu aby si vymenil trubky a potom ju dať zas dokopy.

V takom bauringu, čo predpokladám majú rovnako spravené aj vo Viedni sú trubky vedené kuchyni v takej skrini a v samostatnom záchode, takže pri výmene rozvodu netreba do samostatnej kúpeľne ani zasiahnuť.

V tomto máme celkom výhodu na Slovensku, že veľa ľudí žije v panelákoch a kým sa nezačnú rozpadávať tak z hľadiska údržby sme na tom celkom dobre.

To spáchala nejaká umelá inteligencia alebo ľudská blbosť?

Martin Gundinger mieša hrušky s jablkami, pomarančmi, topánkami a C) je správne. Od neho by som nečakal, že akceptuje, že WC a kúpeľne sú to isté (veľa ponúk v 10. a 11. Bezirku - Simmering a Favoriten, pár bytov som si bol aj osobne pozrieť). American Enterprise Institute hodnotí niečo vo Viedni, následne je to preložené dva krát a vznikne článok, ktorý vôbec nerozlišuje významy slova "bathroom". Navyše bez jediného konkrétneho príkladu uvádzaných "Ablöse" platieb (nie, že by som ich schvaľoval, ale je to istá forma ochrany tých, ktorých bežný kapitalista vydiera, ale ktorí sa správajú ako ten hnusný kapitalista len preto, lebo využívajú legálne možnosti "deformovaného trhu"). Článok kombinuje fakticky správne veci s (možno fakt naivne, bez zámeru prifarbiť si svoj pohľad) prekrútenými nezmyslami, aby sa nikto v tom nevyznal. Autor domotal veci, ktoré spolu nesúvisia, okrem toho podsúva vlastné interpretácie ako tvrdenia. Raz v prospech kapitalizmu, inde v prospech socializmu.

"Údržba a modernizácia tohto rozsiahleho bytového fondu predstavujú významnú a neustálu finančnú záťaž."

Bytový fond má byť bezúdržbový? Niekde vynašli bezúdržbové domy?

Ďalej posúvané pseudoargumenty (ktoré sú v článku akceptované ako fakty) akosi popierajú elementárnu trhovú logiku, aj keby som teraz ignoroval vplyv kolektívnych zmlúv medzi zástupcami Arbeitgeberov a Arbeitnehmerov (lebo inflácia funguje bez ohľadu na to).

Graf 1 stojí za to. Štatisticky nevýrazné rozdiely, interpretované ako významné. Jedným slovom: demagógia.

Štúdia AEI - American Enterprise Institute - mám vážne výhrady voči nejakej americkej enterprise inštitúcii už iba kvôli "americkému modelu" bývania, keď kritizuje nejakú "skrytú nerovnosť", ako keby bol systém v amerike zázračne ekonomicky (tobôž sociálne) rovnejší (bezdomovectvo v amerike asi neexistuje). Nemecká štúdia označila systém za POTENCIÁLNE nespravodlivý, čo je pravda, lenže potenciálna nespravdlivosť je niečo úplne iné, ako iné formy nerovnosti, ktoré sú v iných častiach sveta (ktoré si dokonca dovolia kritizovať model Viedne), kde sú "triedne" rozdiely priam obludného charakteru oproti bývaniu vo Viedni. Kritizujú niečo, v čom sú sami násobne horší.

Článok primieša nejakú vecnú kritiku byrokracie, hoci iba na pár riadkov. To len múti vodu v snahe dodať celku ako takému punc kredibitlity. Ale iba pre tých, ktorí to nedokážu prekuknúť.

Ďalej autor na jednej strane vyčíta, že niečo nefunguje tak, ako by malo (podľa jeho chápania funkcie daného systému), na druhej strane konštatuje, že iné formy preberajú vyššiu zodpovednosť na upokojenie rastúceho dopytu. Neviem presne, čo mu na tom prekáža. Tam, kde údajne zlyháva jeden systém, nastupuje systém iný, ktorý pokrýva dopyt. Akosi mi uniká podstata problému, keď sa to predsa vyrieši samo zásahom neviditeľnej ruky trhu.

Mesto Viedeň malo možnosti získavať pozemky za umelo nízke ceny? Hmm. Nuž, ale to má aj Bratislava, ale tá celé desaťročia (už od bačovania Ďurkovského), fungovala iba na tom, že predávala svoj majetok, až sme dospeli k stavu, že nie je čo predať! Lenže svojim spôsobom bude mať aj do budúcnosti páky, lebo mesto tvorí územný plán, nie developeri (som naivný, viem). Vo Viedni najprv mesto rozhodne o účele pozemkov, potom do danej lokality vybuduje inžinierske siete, vrátane dopravy - metro (doslova trať do polí), až následne tie pozemky predá (za násobok ceny) + zaviaže investorov aby vybudovali nájomné bývanie (lebo má na nich páky). A mesto získa do svojho bytového fondu ďalšie nehnuteľnosti. Autor to teraz kritizuje alebo vyzdvihuje? Som z toho voľajako zmätený!

Článok v závere kritizuje "značné ekonomické a sociálne náklady", ale ignoruje aké iné "ekonomické a sociálne náklady" by spoločnosť niesla v nejakom inom systéme, ktorý nie je vôbec navrhnutý. Klasicky sa iba kritizuje to, čo je (a nejako funguje), ale nie je navrhnutá alternatíva, ako by niečo byť mohlo a zároveň nie je analyzované aké "ekonomické a sociálne náklady" by daná alternatíva prinášala. Takže konštatovanie, že systém "vytvára výrazné vstupné bariéry, deformácie trhu a skryté nerovnosti" bez rozboru, aké bariéry, deformácie a nerovnosti by vytváral alternatívny systém (ktorý navyše vôbec nebol opísaný), je výrokovo absolútne prázdnym pseudoargumentom. Nie je to na úrovni typických "dezolé" článkov, ale v istých detailoch sa im riadne približuje.

Neviem, či má daný článok pohladiť dušu komunistu alebo kapitalistu. Lebo obe strany si dokážu nájsť "svoje" a sústrediť sa na to. Pre mňa je ten článok ešte väčšou zlátaninou ako tento príspevok, ktorý som práve napísal.

A v Bratislave zase nič, tu vôbec nemyslia na deti a trpaslíkov.

Akurát vrchná časť bude mať výškové obmedzenie osôb do 120 cm. Takže to bude vlastne detský oddiel do 12 rokov.

Aký je s tým problém? Nevieš teraz určiť o akej značke hovorím? Alebo prestali existovať?

Bežný smrteľník si nepamätá čísla značiek. Max tak názov.