Diskusné fórum › Off-Topic Fórum

V Trnave boli výťahy Transporta, to asi nie je z Poľska. Ale zastavovali len na každom párnom 0 - 8. Logicky, keďže aj tak si išiel pol poschodia hore alebo dole do bytu, takže by to bolo nadbytočné. Aj keď sa ide s menšou námahou dole ako hore, ale na to súdruhovia neprihliadli.

V ČR sa BA-BC nestavali. Tam sa stavali Larsen-Nielsel (licencia z Dánska), ktoré sa stavali aj v Maďarsku a pár kúskov aj na Slovensku (napr. ŠD Družba, Hotel Bratislava).

BA-BC som našiel ešte aj tu : Dunajská Streda, Veľký Meder, Šamorín, Šaľa, Komárno, Banská Bystrica, Vrútky, Martin.

V Bratislave sú zas na týchto adresách : Tehelná 17 - 23, Budyšínska 12 - 18, Na pasekách 8 - 12, Na pasekách 14 - 16, Na pasekách 18 - 22, Estónska 52 - 60, Bieloruská 29 - 35, Bieloruská 17 - 25, Bieloruská 7 - 13, Tomanova 70 - 74, Tomanova 76 - 80, Osloboditeľská 8 - 14, Osloboditeľská 16 - 20, Staré záhrady 24 - 38, Staré záhrady 10 - 22, Staré záhrady 2 - 8, Liptovská 4 - 8.

V Podunajských Biskupiciach síce BA-BC sú, ale tie nemajú výťah (sú štvorpodlažné). Vy zrejme myslíte sústavu ZTB, ktorá tiež mala poľské výťahy.

V tomto dokumente je väčšina sústav v krátkosti popísaná (niektoré tam chýbajú). Kto má záujem, môže pozrieť : https://www.google.com/url?sa=t&source=web&rct=j&opi=89978449&url=http://www.technospol.sk/wp-content/uploads/2016/04/typy-panelovych-domov.pdf&ved=2ahUKEwjFpNnl776QAxUsVPEDHTUACQsQFnoECCQQAQ&sqi=2&usg=AOvVaw19mKIr27nwF9WIFilasTf_

V niečom takom býva kamarát v Podunajských Biskupiciach, tuším Hornádska. Výťahy tam poľské sú, zastavujú na medzi poschodí ale na každom. Ale ako to vyzerá vnútri netuším. Inak rovnako veľkú obývačku sme mali na Ostredkoch (1,5 rozponu x 1 rozpon 3,8 metra).

Bauring je typ paneláku, ktorého koncept pochádza zo západného Nemecka a (neviem akým zázrakom) získali komunisti licenciu na jeho stavbu aj na Slovensku (v ČR neviem). Samotný koncept je nadčasový (ale opravte ma), byty sú robené tak, že v nich nie sú nosné steny (tie sú len po obvode bytu), čo umožňuje veľkú flexibilitu. No a už vtedy mali giganticku obývačku.

Čo viem, tak sa nachádzajú v Bratislave vo Vajnoroch, na pasekách, a v celej Trnave. Naživo som videl vo Viedni a na streetview aj v iných rakúskych ale aj nemeckých mestách.

Výťahy boli naozaj poľské. My sme mali v našom paneláku tie klasické české, ktoré boli oveľa spoľahlivejšie.

Edit:
Tu je bauring v Trnave. Charakteristicke su malé okná na kuchyni a kúpeľni.
https://maps.app.goo.gl/B6aZq7Q7zna1e22t6?g_st=ac

Edit:
Tu je bauringove sídlisko vo Viedni
https://maps.app.goo.gl/f1V7vsWVU4tJrcW99?g_st=ac

Ten bauring so schodíkmi k bráne na Tehelnej to je riadna blbosť vo Viedni ani v Trnave sa to takto nikde nestavalo, asi nemal kto vyhĺbiť stavebnú jamu.

Neviem, čo je Bauring ale môj spolužiak býval v tých vežiakoch pri neplytkom tunelY a iný zasa na Račianskej aka Februárke medzi Usrsínyho a zváračákom. Tam mali síce výťahy dva, jeden do párnych a jeden do nepárnych poschodí ale boli ešte aj o pol poschodia odskočené.
Tie výťahy, čo spomínaš, sú poľské a vyznačujú sa o. i. tým, že sa v nich stále svieti, aj keď stoja a sú neobsadené. Asi zabudli pri získavaní bezplatnej licencie okopírovať spínač pod podlahou.

To som vtedy neskúmal, nebol som tam zo 30 rokov. Ale to, že výťah nešiel až k nim, si pamätám. Možno chodili až hore len tie výťahy v sekcii s vchodom? Ešte som si spomenul, že tam pri vchode boli výťahy dva (menší a väčší, tzv. nákladný) a tuná v tej menejcennej sekcii len jeden.

Ďakujem.

Tak ak je to myslené ironicky, celkom vtipné. Ak vážne, tak Pán Boh pomáhaj tomuto nešťastnému národu...

V tých našich oddeľoval copilit exteriér od interiéru schodiska a šachta bola s výnimkou prednej časti murovaná

V jednej facebookovej skupine dával niekto fotky viedenských BA-BC a s výťahom to tam bolo rovnako (na každom druhom poschodí). BA-BC mali oproti ostatným československým sústavám nižšiu konštrukčnú výšku podlažia (2500 mm miesto typických 2800 mm). Domnievam sa, že práve sústava BA-BC bola inšpiráciou pre sústavu ZTB.

Vtedy sa fakt kládol dôraz na bezbariérovosť. Moja teta býva v bauringu a schodíky boli k bráne, kde bol výťah, ktorý stál len na každom druhom medziposchodí, takže ďalšie schody boli od výťahu k bytom. Génius.

A to nie je všetko, neviem či to bola nejaká vada, ale v ich vchode stal výťah na 0,2,6 a 7 poschodí. Ona býva na 9. Takže k nim sa išlo po schodoch k výťahu, potom výťahom na 7. a následne dve poschodia peši (okolo presklenej šachty, aby si sa mohol pozrieť, kde nejazdí výťah ). Nehovoriac o tom, že ten originál výťah vyzeral ako obrovský nepodarok: hlučný, v kabíne sa rozchádzali steny, tlačidlá boli podsvietené ale fungovali len keď som bol veľmi malý a potom v nich zhoreli žiarovky takže boli také poloroztopene.

Po rekonštrukcii si vymenili aj výťah, ktorý teraz stojí všade, ale aj tak sú to medziposchodia a pol poschodia musí ísť peši od terénu k výťahu a pol poschodia od výťahu k bytu.

Zaujímalo by ma, či tieto závady mal aj originál rakúsky bauring, alebo či to bolo prispôsobené slovenským pomerom.

Je to jedna z verzií doskového paneláku sústavy BA NKS S, ktoré sa vyskytujú po celej Petržalke. Konkrétne tieto s prepojovacou chodbou sú na týchto adresách.

Nebola strojovňa výťahu náhodou vo vežičke (to červené čo vytŕča nad strechou)?

To bol nejaký tzv. experimentálny typ paneláku alebo ich postavili viacej?

V tomto dome, na poslednom podlaží úplne vpravo býval môj už nebohý strýko. Takže sa k nemu išlo jedným výťahom alebo po schodoch do prepojovacieho podlažia, peší prechod do "jeho" sekcie, ďalším výťahom do predposledného podlažia a pešo hore, keďže tam už výťah nechodil (mal tam strojovňu, rovno vedľa spálne. Fakt genitálny koncept.