Diskusné fórum › Off-Topic Fórum

Prečo by si mal mať parkovaciu kartu, ak sa dobrovoľne rozhodneš žiť v nebytovom priestore ? ... a nie, nie som fanúšikom PRimátora ...

Si predstavujem postupnosť smerovania k tradičnej zástavbe v Bratislave. Z dôvodu noriem kúpiš v tradičnej zástavbe apartmán miesto bytu, a potom zistíš, že podľa Teamu Сралло nemáš nárok na parkovaciu kartu*, lebo tie sú len pre byty a nie pre apartmány. Ale hreje ťa pri srdci, že nebývaš v kocke.

*môžeš si zaparkovať v garáži svojej novostavby, ale návštevy alebo inštalatéri musia prísť na bicykli

Ďakujem za zaujímavý link. Musím si tú stránku preklikať. V rýchlosti som našiel pár typických rodinných domov (štvorec, kocka...), aj mestská radovka. Možno tam niekde bude aj mestský bytový dom, dvoj a trojpodlažný.

Neviem, či rozumiem tvojej otázke z úvodu, ale o tradičnej (ľudovej) architektúre na našom území a jej regionálnych formách sa za posledné storočie vydalo dosť publikácií. "Reinterpretáciu" klasických typov zas bohato pokryli súťaže pre Plán obnovy - viď https://www.archinfo.sk/sutaze/slovenske/gankovy-dom-sutaz-navrhov-na-riesenie-obnovy-rodinnych-domov-pre-plan-obnovy-a-odolnosti-sr-vysledky.html a prekliky v článku.

Zásadný problém je, že u nás je urbanizmus ako vedná disciplína stále slabo rozvinutý, takže okrem otázok funkčného zónovania a hmotového členenia málokto v projektoch zvládne aj vytvorenie prostredia príjemného pre mierku chodca.

ERRATA posledný odstavec

Pekné mestské prostredie je napr. Jakubovo nám. a okolie.

Dulovo spomínam neskôr. Príspevok som rýchlo dopísal a poslal, lebo som sa ponáhľal chytiť REX8.

Tu máš regionálnu charakteristiku, ktorá vyznamne ovplyvňuje, čo sa stavia.

"Svetlotechnické normy na Slovensku zahŕňajú hlavne normy STN (Slovenské technické normy) pre denné osvetlenie, ako sú STN 73 0580 (Denné osvetlenie budov) a jej časti (STN 73 0580-1, STN 73 0580-2). Tieto normy stanovujú požiadavky na denné osvetlenie a sú dôležité pri stavebnom procese, pričom sa často používajú aj v spojení s ďalšími stavebnými normami, napríklad STN 73 4301 (Budovy na bývanie)."

Mňa by celkom zaujímalo, či by sa našiel nejaký architekt, alebo tím architektov, ktorý/í by skúsil/i zadefinovať nejaké tie "regionálne" charakteristiky "tradičnej" architektúry nášho priestoru. Či, a ak áno, sa to vôbec dá nejako zhmotniť do nejakých štandardov, vzhľadových proporcií. A hlavne si povedať, či chceme "modelovať" dedinské prostredie malých prízemných domčekov (vzor Vrančovičova, Balkánska, Jadranská a pod.) alebo malomestské prostredie (vzor Prostredná/Dr. Kautza v Svätom Juri, Štúrova v Modre) s jedno až dvojposchodovými (dvoj až trojpodlažnými) domami. Osobne sa prihováram za druhú možnosť. Väčšia hustota obyvateľstva = lepšia obsluha MHD (spádová oblasť potenciálne zastávky generuje dosť cestujúcich). Zďaleka to nemusí byť také ornamentálne ako viaceré domy napr. na Leškovej, čo je mimo historické jadro mesta a rozhodne nepatrí medzi turisticky vyhľadávané lokality.

Páči sa mi, že to stalitné mestečko Heulebrug sa aspoň snaží vytvoriť nejaké verejné priestory, námestia a uličné línie, ktoré ale nie sú identické typu copy/paste. Zároveň vytvára aj krátke slepé príjazdové komunikácie (poza domy), ktoré mi pripomínajú niektoré prístupové cesty na dvory domov "poza domy" napr. na Trnávke.

V podstate niečo podobné v Bratislave už je: Ľudová štvrť. Dalo by sa povedať, že je to satelit v meste. Nie je to dedina, ale ani mesto. Ale je to normálne prostredie, ulice, uprostred park. Na mňa to pôsobí príjemnejšie ako moderné satelity. Možno tomu pomáha aj to, že veľa domov je rôzne prestavených, upravených, každý trochu odlišne. Rôzne vyhotovenia vikierov, typy okien, farby fasád, strešných krytín a pod. Zároveň to nie je Disneyland ako kritozované Nádvorie Európy, na ktorom som bol a nepáčilo sa mi to. Najmä sa snažili nacpať vedľa seba rôzne architektonické štýly, ktoré tu historicky moc neboli. A domrvili to jednotnou líniou okien, takže vidno, že je to iba odlišná fasáda na jednotnom "rastri".

Nemám nič proti dedinským domom. Ale ani toho génia loci nevieš replikovať, aj keby si postaval repliku. Pekné mestské prostredie je napr. Dulovo nám a okolie. Lokalita 500 bytov je už trošku iná. Ale napr. na Miletičke a v jej okolí je zasa pekné mestské prostredie. Alebo Svätoplukova, Kvačalova, Dulovo nám. Normálne mestské prostredie bez ornamentálnych domov.

Mne sa slovenské satelity nepáčia. Na ruhej strane, náš stodvadsaťročný miliónkrát prestavovaný a dostavovaný dom na dedine nie je tiež žiadna architektonická perla ale má svojho genia loci a my sme v ňom spokojní. Mne sa nepáčia tiet pseudohistorické veci, ako je Námestie Európy v Komárne. Mne sa páči napríklad Vauban vo Freiburgu ale aj robotnícke domy vo Wiehre sú fajn. A bratislavské sídliská zo 60. - 80. rokov sú všetky krásne, doplácajú len na limity socialistických materiálov.

Pretože ľudia dávajú radšej peniaze do interiéru a technológií. Ako vyzerá dom zvonku ich v zásade nezaujíma, chcú lacnú údržbu a nenápadnosť. Samozrejme, existujú výnimky.

To je jedna vec.
Druhá vec, keby naozaj ľudia inklinovali k pseudohistorickej výstavbe (ako tvrdia proponenti revolúcie v architektúre), prečo nevidíme v individuálnej výstavbe "repliky", ale väčšinou minimalistické bielo-antracitové bungalovy?

"Svetlotechnické normy na Slovensku zahŕňajú hlavne normy STN (Slovenské technické normy) pre denné osvetlenie, ako sú STN 73 0580 (Denné osvetlenie budov) a jej časti (STN 73 0580-1, STN 73 0580-2). Tieto normy stanovujú požiadavky na denné osvetlenie a sú dôležité pri stavebnom procese, pričom sa často používajú aj v spojení s ďalšími stavebnými normami, napríklad STN 73 4301 (Budovy na bývanie)."

Držím palce aby sa to podarilo.

EMU 89.0003 sa stále nachádza v Bratislave, dokončená a prevezená do Popradu by mala byť budúci rok.

Pred pár rokmi priviezli na Jurajov Dvor tatranskú električku "Trojča" EMU 89.0 na opravu. Netušíte niekto, čo s ňou je? Robí sa na na nej? Je už nebodaj hotová? Je ešte v Bratislave?

https://www.postoj.sk/183572/nase-trate-su-v-katastrofalnom-stave-maju-mnoho-vyluk-a-su-pomale-dopravcovia-sa-nam-preto-vyhybaju

... niečo z dennej tlače ... témou sú železnice a nie je to od Šnídla ...

Inak toto by sa dalo krásne odskúšať aj u nás teraz pred dušičkami a počas. Najlepší adept je cintorín Vrakuňa, kde ide centrálna široká komunikácia od vchodu k domu smútku a následne sa stáča a ide medzi tými množstvom hrobových kruhov až k centrálnemu krížu, kde by sa to otočilo a išlo zase späť.

Základná chyba je, že sa vôbec o niečom takomto diskutuje. Vznikol by len ďalší "dočasný" paškvil. Víťazný návrh má prestupnú zastávku pod Manderlákom. Kde si mesto berie tú drzosť ísť proti vlastnému rozhodnutiu? Síce nebolo by to prvýkrát pod Vallom.