Vladimír
Majkl: Jedná sa o knihu DEJINY ŽELEZNÍC NA ÚZEMÍ SLOVENSKA. Jej autormi sú Ing. Jiří Kubáček CSc. a kolektív a vydali ju Železnice Slovenskej republiky v Bratislave v roku 1999.
Kniha má 461 strán a formou prístupnou aj pre bežného (neodborného) čitateľa približuje vývoj našich železníc od ich vzniku po súčasnosť. To, že je zvolený ľahší - rozprávačský štýl neznamená, že ide len o nejaké báchorky pre laikov. Kniha je nabitá faktami (dátumy, čísla), historickými súvislosťami, rozbormi jednotlivých období, náčrtkami, mapkami, fotografiami a pod. (sú tu aj prevodové tabuľky medzi označeniami rušňov, ak sa v určitom období menili).
Na začiatku je popis všeobecného vývoja dopravy a ďalej konkrítnejšie historický vývoj koľaje, parného rušňa, pojazdu, parného stroja a parného kotla.
Nasleduje vlastná história železníc, ktorá je rozdelená do 6 - významnými udalosťami ohraničených časových období. V rámci každého obdobia - epochy sa ďalej text člení na pravidelne sa opakujúce podkapitoly:
- vzťah štátu a železnice
- vývoj už existujúcich železničných spoločností
- novozaložené železničné spoločnosti
- organizácia železničnej správy
- železničná prevádzka
- personálne a sociálne záležitosti
- železničná technika (s podtitulmi: rušne, vozne, oznamovacia a signálna technika, železničný spodok a zvršok, mosty, tunely, železničné budovy).
Knihu vrelo odporúčam, nepatrí k tým, čo zbytočne obkecávajú, no na druhej strane nevysvetľuje len ČO ale aj PREČO a AKO. Čitateľ si uvedomuje súvislosti a historické následky jednotlivých udalostí až po súčasnosť, sleduje vývoj dopravnej techniky, konštrukcie vozňov, či dokonca architektonické štýly slovenských železničných staníc. A keď napíšem, že som to kúpil za 150 Sk, niet čo dodať.
Petik: Tak ma teda ešte raz uzrejmi. Čo mám teda kúpiť? Obidve knihy?
Kniha má 461 strán a formou prístupnou aj pre bežného (neodborného) čitateľa približuje vývoj našich železníc od ich vzniku po súčasnosť. To, že je zvolený ľahší - rozprávačský štýl neznamená, že ide len o nejaké báchorky pre laikov. Kniha je nabitá faktami (dátumy, čísla), historickými súvislosťami, rozbormi jednotlivých období, náčrtkami, mapkami, fotografiami a pod. (sú tu aj prevodové tabuľky medzi označeniami rušňov, ak sa v určitom období menili).
Na začiatku je popis všeobecného vývoja dopravy a ďalej konkrítnejšie historický vývoj koľaje, parného rušňa, pojazdu, parného stroja a parného kotla.
Nasleduje vlastná história železníc, ktorá je rozdelená do 6 - významnými udalosťami ohraničených časových období. V rámci každého obdobia - epochy sa ďalej text člení na pravidelne sa opakujúce podkapitoly:
- vzťah štátu a železnice
- vývoj už existujúcich železničných spoločností
- novozaložené železničné spoločnosti
- organizácia železničnej správy
- železničná prevádzka
- personálne a sociálne záležitosti
- železničná technika (s podtitulmi: rušne, vozne, oznamovacia a signálna technika, železničný spodok a zvršok, mosty, tunely, železničné budovy).
Knihu vrelo odporúčam, nepatrí k tým, čo zbytočne obkecávajú, no na druhej strane nevysvetľuje len ČO ale aj PREČO a AKO. Čitateľ si uvedomuje súvislosti a historické následky jednotlivých udalostí až po súčasnosť, sleduje vývoj dopravnej techniky, konštrukcie vozňov, či dokonca architektonické štýly slovenských železničných staníc. A keď napíšem, že som to kúpil za 150 Sk, niet čo dodať.
Petik: Tak ma teda ešte raz uzrejmi. Čo mám teda kúpiť? Obidve knihy?
Vladimír
Papyr: Okrem Pardubíc sa takto chová Brno, ktoré stále neuvažuje o kúpe klbákov a naďalej prevádzku trol***usové linky s intervalom okolo 4-6 minút s nasadenými sólo vozidlami. Nehcem kecnúť somarinu, ale počul som, že s ukončením dodávok kĺbových vozidiel sa zaoberá aj Hradec Králové - v budúcnosti by chceli skôr sóla s kratšími intervalmi. Takže by som povedal, že to trend je.
Petík: Fajn vec. Ale keď máš prachy. A na Slovensku je to stále len plat pre dvoch vodičov miesto jedného, kúpa dvoch vozidiel miesto jedného, údržba dvoch vozidiel miesto jedného, náhradné diely pre dve vozidlá miesto jedného aťď. Nie sme takí bohatí, aby sme mohli myslieť na to, že cestujúcemu sa to tak páči viac....
Mimochodom, tú knihu o tej žel. stanici už vyloženú v KE nemajú, aspoň sa spýtam, či sa nedá nejako dodať zo skladu a pod. Len mi to nikdy nevychádza - otvorené majú v dosť atypickom čase - len do 14.30h, takže väčšinou to nestihnem. Ale myslím na to.