Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Pokles cestujucich je vsak spojeny aj s rastom zivotnej urovne od zaciatku 90-tych rokov. MHD v BB zial zaspala dobu a nebola schopna reagovat kvalitou svojich sluzieb, prave naopak. Je neunosne, ak je cesta bicyklom neporovnatelne rychlejsia nez cesta MHD (hoci mesto tomu brani nehoraznymi zakazmi vjazdu pre cyklistov na namestie).
Myslim vsak, ze tento system unosny je (re #2275 Majkl), udrzal sa predsa 10rokov. Nie som optimista v tom, ze by sa v blizkej buducnosti mohol zrusit. Predpokladam ze bude fungovat az kym cestujucich ubudne natolko, ze usmerneny nastup uz nebude prilis zdrzovat. (V poslednej dobe som nejaky pesimista, ze sa sam nespoznavam:) )
IMHO, keby jazdili len kratkle busy (ako furt presadzujem), nastup v najexponovanejsich zastavkach by sa skratil na polovicu.

Re #2280 Kami: Postacila by aspon "vyhybna" v useku Vlkanova-Sliac. Tam by sa mohli v pohode minat vlaky.
Podla mna je velka skoda, ze neexistuju Zr alebo R do Brezna. Ex Hron by mohol kludne pokracovat do Brezna a k tomu este zo 3 zrychlene vlaky (povedzme ako pripoj do/zo Ziliny). Vyznam BB ako zeleznicneho uzla by hned vzrastol.

ale kto tvrdí, že je nutné zdvojkoľajnenie celého úseku? Úplne by podľa mňa (pre potreby taktovej dopravy) stačilo zdvojkoľajniť úsek Radvaň - Sliač kúpele. A keď raz budú prachy, nech sa urobí aj zvyšok.

ja by som skôr povedal, že snaha je o maximum liniek a minimum spojov

Re #2281 PIT: strategický plán na 10 rokov? Pochybujem, že nejaký existuje. Veď oni nevedia, čo bude zajtra.

Papyr: to si mylis s BA. Tam maju vozokm. V BB poznaju trzby, naklady a pocet cestujucich. Na naklady vplyvaju pocty vozov, vodicov, spotreba nafty/elektriny a naklady na opravy.

Inak cital som aj tie vyjadrenia o poklese cestujucich. Riaditel konstatoval, ze vyrazny ubytok po zdrazeni je docasny.
To sa prejavilo hlavne v roku 2002. Kazdopadne od zaciatku 90-tych rokov klesol pocet cestujucich o tretinu.

Dlhodoba strategia BBDS? Mat minimum liniek, na nich minimum spojov, v nich maximum cestujucich Inac povedane, likvidacia MHD. Poznaju v BB okrem vozokilometrov aj nejaky iny parameter MHD?

To, že nie je únosný nástup všetkými dverami bolo všeobecne známe už pred zavedením tohoto nezmyslu už z teórie a prax je vždy smutnejšia. Najhoršie je, že BBDS iba skonštatuje, že spoje v špičke meškajú, že o cesjúcich prichádzajú výrazne - však odoberú pár spojov, zväčší sa interval aby ponúkaná prepravná kapacita neprevyšovala záujem a ľudia sa tlačili ďalej i mimo špičky. Bez akéjkoľvek snahy urobiť všetky možné opatrenia pre získanie cestujúcich. Zaujímal by ma strategický plán tejto spoločnosti na najbližších 10 rokov. Vyzerá, že len prežíva a čaká, čo sa stane po privatizácii.
Druhá vec je, že samotné meškanie voči CP nie je dostatočným ukazovateľom, pretože CP je upravený pre dlhšie časy jázd spojov a sám dobre vieš ako sa časy jázd medzi jednotlivými zastávkami neustále upravujú (a pre každú linku je čas jazdy medzi tými istými zastávkami rôzny).

Čo sa týka železnice, mne je úplne smutno z hoto, že BB je napriek tomu, že nie je z hľadiska polohy v železničnej sieti tak odrezená ako Nitra, ju vlaky obchádzajú, pritom súmestie BB - Sliač - ZV je navyše typickým územím pre IDS, hlavne aj z výhľadového hľadiska.
A inak nové jednotky 840 sú prezentované ako IC medzi osobnými vlakmi - tak neviem, prečo ich nasadzujú na diaľkové trasy.

s tym, ze okrem 086AI, tie zvysne maju normalne svoju linku.

ad BB-ZV: rozhodne by sa bodlo zvojkolajnit aspon usek po Sliac. Lebo takto musi cakat hoci aj IC.

Heeej? A ja budem z Kysaku do PO chodiť plesnivými Bh-čkami??? Tak to teda nie:-)!
I.

Radšej by som sa vozil v M286.0/1 a Bnp než v paskvile 812.
I.

Vymenia vyzbroj na kosickych 460 vyzbroj a preznacia na 561

Ale pravdepodobnejsie je 210+4*010 zehlicka s privesakmi zo sukafonu

Ikarusy 280 sa už z ulíc BB pomaly ale isto vytrácajú:
11.2.2004 boli nasadené na linkách MHD (asi) len vozidlá:
linka 24: 086AI, 367AJ
linka 26: 815AF
linka 90: 26-02

Inak, všetci už môžu pokojne spávať, nové CP liniek 34-36 sú už na webe...

Územné plány. Bez peňazí sa darí plniť len nepodstatnú časť a čo sa osídlenia týka ,tak najprv zamestananosť a nárast populácie resp. prisťahovalectvo ro..v . Socializmus padol a mega aglomerácia tiež. Potrebuje ju vôbec niekto ? Reálne uvažujúci človek určite nie.
A takéto megalomanské územné plány ma pripravené každý kraj.

V príspevku 2262 som sa ti PIT ospravrdlnil.!

No presne tak, ako píšeš. Stadler je vozidlo na prímestskú dopravu. Inak neviem čo tam chcú modré gumy nasadiť na prímestskú až to zadrôtujú:-). Asi pantografy v zložení "olúpaná laminátka-plesnivé béháčko-plesnivé béháčko-plesnivé béháčko-plesnivý hytlák-olúpaná laminátka":-).
I.

Kyvadlová doprava by nebola na 21 km úseku problémom ani pri jednokoľajnej trati. Keby ZSSK nasadila 2 nové motorové jednotky radu 840 (ktoré sú výrazne dynamickejšie i rýchlejšie) na túto trať, mohli by zabezpečiť kvázi medzimestskú kyvadlovú "rýchlodráhu", ktorá by bola doplnená vlakmi diaľkovej a medzištátnej dopravy. Samozrejme najväčším problémom by bol opäť ľudský faktor, pretože kým nemá dostatočnú motiváciu rušňovodič i výpravca, každý má čáás a jazda sa predlžuje a všetko to vopred predpokladá snahu nejakého rozumného človeka, ktorý má dostatočnú moc a chuť niečo zlepšiť. Nakoniec tieto nové súpravy podľa môjho názoru sú nevhodné pre diaľkovú dopravu, ako je napr. Žilina - Zvolen (priame vozne i zo Skalitého, Cadce), Zvolen - Košice, či Košice - Humenné a mali by ich využívať na to, na čo sú konšteuované - na prímestskú a regionálnu dopravu.

Myslis ze elektrifikacia umozni intervalovu dopravu? V tomto som dost skepticky, na jednokolajke sa to asi nepodari.
Ale urcite sa zlepsi vedenie vlakov v regione. Navrhujem viest vlaky z Levic az do BB. Zr zo Ziliny do Brezna (miesto ZV) - potom by ZSSK mohla konkurovat busom aj na trase BB-Brezno.

Oprava.
Na uhlisku parkovisku je samozrejme len CP L34.

Kvízová otázka:
V ktorom meste sú na zastávkach umiestnené CP liniek, ktoré cez príslušnú zastávku vôbec nejazdia?
...
Samozrejme, že ste uhádli.
Na Uhlisku, parkovisku je ešte stále CP L34, 35, 36 (aspoň, že tam je ešte oznam o zmenách od 7. 2.). To však ale neplatí pre zastávku Bellušova, kde takýto oznam nie je , ale CP L34 tam visí pre oba smery!

DIŠTANCUJEM SA OD PRÍSPEVKU #2264, KTORÝ POD MOJÍM NICKOM NAPÍSAL JURO. TAKÝTO NEZMYSEL BY STE Z MOJICH ÚST NIKDY NEPOČULI.
Priepustnosť spomínanej trate bola prekročená už asi v 70-tych rokoch a už v tom čase mala byť dokonca zdvojkoľajnená. Len keďže na Slovensku sa robí vždy všetko opačne, vysoko zaťažená železničná trať sa nerozvíjala po technickom hľadisku a urobilo sa všetko preto, aby nastala recesia a potom je možné povedať, že už to nie je nutné. Skrátka čo sa na Slovensku neurobí hneď... Pre zaujímavosť - Nariadenie vlády SR č. 263/1998 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Banskobystrický kraj, Príloha č. 2 Záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Banskobystrického kraja hovorí v bode:

"1.3 rozvíjať banskobystricko-zvolenské ťažisko osídlenia
s priestorom Stredoslovenského regionálneho centra ako
jedného zo štyroch metropolitných centier Slovenska ako
ťažisko osídlenia celoštátneho až medzinárodného významu,"

(pre tých, čo zabudli, o čom sa tu hovorí)

"6.2 v oblasti rozvoja železničnej dopravy
6.2.1 rezervovať priestor pre výhľadový koridor
vysokorýchlostnej trate ako územnú rezervu
s predpokladom jej postupného spresňovania v ďalších
stupňoch územnoplánovacej dokumentácie,
6.2.2 modernizovať južný ťah v celej dĺžke - hranica
Nitrianskeho kraja (Nové Zámky/Palárikovo - Levice)
- Zvolen - Lučenec - Fiľakovo - hranica Košického
kraja (Košice),
6.2.3 elektrifikovať trať Zvolen - Banská Bystrica DO ROKU
2000 a rezervovať priestor na výhľadové
ZDVOJKOĽAJNENIE TRATE (po prekročení priepustnosti),"

Z uvedeného je vidieť, že to, o čom sa tu rozprávame malo už veľmi dávno existovať a nie aby sme sa obávali, či predsalen 10 rokov po položení základného kameňa (29. 08. 1995 - je na I. nástupišti žel. st. Zvolen osob. st.) sa táto ešte len začne realizovať. ZSSK by potom konečne mohla začať poskytovať dostatočnú ponuku vlakov premávajúcich do Banskej Bystrice a vytvárať tak štandardné prepojenie so svetom, nie ako je tomu teraz, kedy má BB viacnásobné prepojenie len do Zvolena, Brezna a Žiliny. Je to aj jeden z ďalších predpokladov modernizácie prepravy a vytvorenia integrovaného systému prímestskej dopravy osôb v aglomerácii Banská Bystrica - Zvolen podľa Národnej správy o rozvoji osídlenia a bývania v Slovenskej republike - Habitat - Istanbul +5 (z roku 2001), časti Návrhu verejnoprospešných stavieb dopravnej infraštruktúry pre zabezpečenie územného rozvoja Slovenska v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska - II. návrh.