Jedno šťastie,že ostatné boli už niekde doma na dverách WC a pod.?
Re #6737 tbus: Ešte lepšie, ale podstata je tam.?
Re #6738 TA: Neviem či je to originál fotka alebo upravená ale po ukončení tej služby určite smeroval voz do neba. ?
a podľa mňa je to ulica Československej armády, tj. slovo "ulica" nie je súčasťou názvu ulice*. Ale o tom sme sa tu už pred časom bavili.
* viď aj zoznam ulíc, námestí a parkov v meste http://www.kosice.sk/ulice.asp tj. objektov, ku ktorým je možné priradiť orientačné číslo pre určenie adresy budovy či pozemku.
Za siedmimi horami a siedmimi kapustníkmi, tam, kde sa rieka Malá Vodnastá vlievala do rieky Štrbské Jazero, bol raz jeden TA... alebo T-A?... alebo T-a?... alebo Ta??? ?
s tým sa dá súhlasiť, až na 1 vec, ktorá ale súvisí s niečim iným.
Ulica Česko-slovenskej armády - > Ulica česko-slovenskej armády alebo Ulica Československej armády - > Ulica československej armády
Veľké písmeno by sa mohlo písať jedine, že by sa armáda takto oficiálne volala, čím sa by sa jednalo o vlastné podstatné meno v názve ulice. Armáda sa asi volala inak, ide, predpokladám, len o vzťahové prídavné meno k armáde Československa, respektíve Česko-Slovenska.
Nesúhlasím celkom. Napíšem to tak, ako mi to onekdy vysvetlila profesorka slovenčiny na gymnáziu.
Píšeme napr. dejiny Česko-Slovenska, prvá česko-slovenská republika, susedia Česko-Slovenska, hymna Česko-Slovenska, česko-slovenská armáda. Píšeme Ústava Československej republiky, ale na druhej strane česko-slovenská ústava. Ak hovoríme o prechodnom období jeseň 1938-jar 1939 píšeme Česko-Slovenská republika (oficiálny dobový názov). Ďalej sa píše Československá ľudová armáda.
Problematické to je s korunou česko(-)slovenskou, nakoľko isté obdobie sa to písavalo aj so spojovníkom (1918-1920 a 1938-1939) + na Slovensku neoficiálne aj inokedy.
Preto si osobne myslím, že by sa malo písať Ulica Česko-slovenskej armády. Ak by to bola Ulica Československej ľudovej armády, bolo by to čosi iné.
áno, správne je to Česko-Slovensko. Lenže je tu opäť jedno, alebo aj viac, ale. Československo je názov, ktorý vznikol, aby pomenoval určitý geografický útvar - či ide o štátny alebo krajinný, alebo akýkoľvek iný útvar, je teraz irelevantné. V dobe, keď vznikol tento útvar, bol pomenovaný ako Československo. Je preto otázne, prečo by sa mal v minulosti vzniknutý názov prepisovať neskôr vzniknutými pravidlami pravopisu. Ak hovorím o Česko-Slovensku ako o 2 susedných krajinách vo všeobecnosti, tak by sa mali písať so spojovníkom - napríklad: Po víťazstve spoločného futbalového družstva sa v Česko-Slovensku konali veľké oslavy. Tu ide o pomenovanie 2 krajín a nikde sa veta netýka niekdajšieho štátneho útvaru. Ale na 2. strane: Dňa 15. 2. 1926 bol v Československu prijatý nový daňový zákon. V tejto vete už hovorím o konkrétnom útvare, ktorý kedysi existoval - práve v dobe, ku ktorej zaujíma daná veta postoj.
ja viem tak, že Československo sa píše podľa PSP z roku 2000 so spojovníkom Česko-Slovensko. Formu Československo používame len ak sa vyslovene zmieňujeme o štátnom útvare, napr. Československá socialistická republika, resp. keď spomíname presný názov nejakej staršej inštitúcie: Zväz československo-sovietskeho priateľstva atď.
jaj tak, nad spojovníkom som vôbec nerozmýšľal. Ak sa to však berie vyslovene z teoretického hľadiska, tak armáda bola česká aj slovenská, takže ak by išlo vo všeobecnosti o pomenovanie akejkoľvek armády, tak je správne pomenovanie česko-slovenský. Ak by však toto prídavné meno bolo odvodené z vlastného podstatného mena Československo, čo aj asi je, tak potom sa píše bez spojovníka.
Narážal som na spojovník "Ulica Česko-slovenskej armády". V súčasnosti platí názov z 1. júla 1949 Ulica Československej armády podľa starého pravopisu.
Ulica česko-slovenskej armády, Ulica hocičoho. Názov ulice sa píše len s veľkým začiatočným písmenom 1. slova. Ulica Červený Rak, ak sa tak vôbec volá, sa píše aj s veľkým Č, lebo obsahuje v sebe iné vlastné podstatné meno. Názov ulice nemožno porovnávať s názvom lokality, lebo ide o 2 rôzne typy vlastných podstatných mien, na ktoré sa vzťahujú rôzne pravopisné pravidlá.
po preštudovaní múdrej knihy konštatujem, že som nemal pravdu - to pravidlo už neplatí vo všeobecnosti, ale len pre niektoré typy vlastných podstatných mien.
Vzhľadom k tomu, že pravidlá slovenského pravopisu nie sú úplne exaktné, tak čo sa týka Červeného Raku, je to sporné, lebo rak je všeobecné podstatné meno, a teda by sa mal písať s malým začiatočným písmenom, ale na 2. strane neoznačuje danú vec vo všeobecnosti, keďže rak je živočích a nie žiadne geografické označenie, preto by sa mala lokalita volať Červený Rak. Aj 1., aj 2. názov sa dá na základe slovenskej gramatiky obhájiť.
Ešte pre zaujímavosť dodám, že paradoxná situácia nastáva, ak vo forme podstatného mena vystupuje prídavné meno. Paradoxná je preto, lebo o tejto situácii sa priamo pravidlá slovenského pravopisu nezmieňujú, ale keďže prídavné meno nemôže, logicky vzaté, označovať žiadnu vec, automaticky sa píše s veľkým začiatočným písmenom. Napríklad ak by sa rieka volala Malá Vodnastá, tak sa Vodnastá píše s veľkým začiatočným písmenom, ale akonáhle by išlo o Malú vodu, tak s malým v.
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
veteran
Píšeme napr. dejiny Česko-Slovenska, prvá česko-slovenská republika, susedia Česko-Slovenska, hymna Česko-Slovenska, česko-slovenská armáda. Píšeme Ústava Československej republiky, ale na druhej strane česko-slovenská ústava. Ak hovoríme o prechodnom období jeseň 1938-jar 1939 píšeme Česko-Slovenská republika (oficiálny dobový názov). Ďalej sa píše Československá ľudová armáda.
Problematické to je s korunou česko(-)slovenskou, nakoľko isté obdobie sa to písavalo aj so spojovníkom (1918-1920 a 1938-1939) + na Slovensku neoficiálne aj inokedy.
Preto si osobne myslím, že by sa malo písať Ulica Česko-slovenskej armády. Ak by to bola Ulica Československej ľudovej armády, bolo by to čosi iné.