Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Neviem ktoru 37 myslis ale ta "moja" chodila z Dubravky cez mesto do Petrzalky. Mega linka s mini vozmi (732).

37 chodila z mesta (tusim zo stanice?) na jurajov dvor, 42ka tusim do Ruzinova. Nepamatam sa presne, asi sa musim pozriet do mapy ...

Skoda, ze do Race nechodia 3xT6, to by bolo nieco

Inak ja idem na vinobranie najlepsie, 30 do Lamaca a peso cez Karpaty do Race :->

7706 sa zachrani, nie 7703 - bol to preklep

Aj ja sa pridam s historiou - taka 116ka pri vzniku chodila na konecnu Staromestska. Bolo to obratisko pri Kapucinoch?

Martin: Boli kratke obdobia, ked tie linky jazdili aj divne a akurat vtedy sa robila mapa, tak je to tam tak, ako je. 37ka povodne chodila tusim z Hl. stanice ku Stavingu.

Keby nebolo vynalezu oblastneho oznacovania liniek, tak by mozno este zopar liniek chodilo tak ako predtym. Navnada pre historiofilov: Uz v blizkej dobe pribudnu zoscanovane zmeny v MHD za roky 1992 a 1993 (iba eliny a tbusy) a 1994 - 6/1999. Mozete sa tesit

Zaujimalo by ma, ako chcu zachranit 7703, ked ma odist na reko..????? Tie novinky si navzajom odporuju.

Z:
Poznatky o kľbových plyňákoch môžu mať iba štyria vodiči! Neviem ským si hovorila, ale určite ti dal trochu skreslené info. Ak niečo o kľbových plyňákoch budeš chcieť vedieť, radšej sa opýtaj mňa.
A k tým označeniam za typom vozidla, to označuje výbavu a výstroj vozidla.

hhhmmm to boli časy, škoda že sú už preč (myslím, že je už veľa vecí v BA zbúraných a BA sa dosť zmenila, že je preč socík to je OK), malo to čosi do seba...

Ad nostalgia: celkom sranda bola aj obchadzka trolejbusov po Mlynskych nivach od Kosickej smerom von z mesta, teda popri tej (vlastne uz tiez byvalej) zeleznicnej vlecke. Stlpy tam tusim vidno este dodnes.
Parada bola aj, ked som sa ako maly vozil z nasho noveho panelaku 27ckou cez staru Petrzalku a Most SNP. Za Namestim hraniciarov cez rameno a potom krasna cesta pomedzi domceky a cez zeleznicne priecestie cez trat na most.

Martin Fundárek - Priepustnosti: nuz, bohuzial grafikon nemam k dispozicii, takze to nemozem dobre posudit. Ale ked som isiel minule peso po trati od Technickeho skla do Devinskej, vlaky behali dost casto za nimi. Vlak by medzi ne asi este isiel vlozit, ale so zastavovanim na stanici bez vyhybky by asi bol problem (lebo by medzi casom asi dofical dalsi vlak). Ale ako vravim, to je len moj odhad na zaklade skusenosti - chcelo by to spravit nejaku analyzu ...

Ad priepustnosť železníc - na železničných tratiach je dosť prázdno - aspoň v porovnaní s výkonmi za boľševika. Rozhodne by sa tam našli trasy vhodné aj pre elektičkovlaky. Podmienkou je iba dokončenie rekonštrukcie tunela pod Kalváriou, pretože tam sa jazdí zväčša po jednej koľaji.

Ad nostalgici:
46-ka premávala do Petržalky od Kapucínov. Točila sa okolo dnešného súdu.
49-ka - trúfam si takmer s istotou tvrdiť, že na Jelačičovu nepremávala. Prepravu na Kramáre zabezpečovali autobusy 37, 42 a 44.
Trolejbusy cez Obchodnú a krížom cez Staromestskú - pôvodne premával trolejbus 14 jednosmerne od Zimného štadióna cez Obchodnú, Kapucínsku, Škarniclovu, Palisády, Zochovu a Obchodnú späť k Zimáku. Neskôr bol presmerovaný cez Mierko na Šulekovu a jeho trasu v centre zaujala 15-ka. Počas výstavby križovatky na Mierku chodili trolejbusy 13,14,15,17 cez Obchodnú. V tom čase však už, myslím, nechodili zo Zochovej priamo, ale cez Pilárikovu a Kapucínsku.

Papyr, Vladimir: Tie mnoziny sa prelinaju, ale nie uplne. V BB su dve vozovne - pre autobusy a pre trolejbusy. Trolejbusova vozovna zabezpecuje par autobusovych liniek (zcasti) a jeden nocak. Do tohtorocnej jari mali ako zalozaka autobus. Ale naozaj sa mohlo stat, ze dotycny v zivote nesedel za volantom I280. Aspom bola sranda.

Z #9802 Ono sa to moze stat aj bez rebrika. Jedneho vodica nocaka raz stopli policajti. Ako zastal pocul buchot na streche. Od polisov sa dozvedel ze mal ciernych pasazierov. Jedneho chytili, druhy usiel.

Pripájam sa do klubu nostalgikov malým príspevkom.
To boli časy keď som cestoval trolejbusom 17 po Obchodnej, popri starej SNR a Kapucínskom kostole,
po Kapucínskej cez most po ktorom idú eliny do tunela, Zámockej na Mudroňovu. Dole po Palisádach, Zochovej, krížom cez terajšiu Staromestkú, popri terajšom najvyššom súde, popred starú SNR na Obchodnú do mesta.

Ad:Vladimir

Och, normalne ma chyta nostalgia Ja si linku 46 pamatam, vozievala som sa nou este ako malicka-jazdila trasu (priblizne) Romanova, potom okolo Sadu Janka Krala hore na Novy most, stala pri starom rozhlase a tocila myslim k byvalemu Pionierskemu palacu a mozno aj dalej. Jazdili na nej este stare kratke SM-ky a trvala myslim tak do roku 1982 mozno 3... Jej nastupkynou bola potom linka 47a Ikarusy 280

Vladimir: ja mam doma mnozstvo map Bratislavy, pocinajuc nejakym 1960tym rokom - a je to naozaj zaujimave citanie/pozeranie (teda pre toho, koho to zaujima )
Napriklad prvou linkou chodiacou po sucasnej Furdekovej bola 27icka. Zaujimave boli aj obdobia, ked 27+47 (a tusim nejaky cas aj 46) chodili len na Kapucinsku a 28+45 cez Safko, Namestie SNP na stanicu

Papyr: Matematicky povedane vodici trolejbusov su podmnozinou mnoziny vodicov autobusov. Normalne povedane: Kazdy trolejbusar je aj autobusar, ale nie kazdy autobusar je aj trolejbusar. Samozrejme hovorim o PO.

Ach ludia, vcera som si urobil opat radost ked som navstivil antikvariat (perfektna institucia - necitite nedostatok penazi) a kupil som si mapu Blavy z roku 1981. Seria sa mi doplna, coskoro budem mat vsetky. Je to velmi napomocne pri sledovani spletitych ciest vyvoja linkovej siete autobusov v BA, ktora este v ziadnej knihe a na ziadnej stranke nebola uspokojivo popisana.
Vedeli ste napr. ze linka c. 49 jazdila aj do centra k Kramarov na Jelacicovu alebo, ze prvou linkou na dnesnej Romanovej ul. v Petrzalke bola linka c. 46?

Kami #9792): aj v PO sa robi to, ze trolejbusari presadnu do autobusov a jazdia po svojich linkach. Nastastie sa mi este nestalo, zeby trolejbusar nevedel, kde ma rychlosti v autobuse Dokonca mam dojem, ze v PO su vsetci vodicmi vsetkeho, ze sa ani nedelia na autobusarov a trolejbusarov...

Turbo: s tým Miloševičom... tým že bude niekto bombardovať civilné ciele (mosty, nemocnice, školy, tak ako to schytali tie v Juhoške) neodstráni žiadneho diktátora (vtedy Slobodan, teraz Saddám). Vyhovárať sa, že oni bombardovali televíziu ako hlásnu trúbu režimu (kua kto robí v tej telke, vojaci alebo civilisti, napr môj alebo Tvoj otec ako technik, kameraman, strihač) a "omylom" trafili iné ciele, je tak pre Amíkov ktorí sú ako malé decká a uveria všetkému čo im telka nakuká. Ked sa Amíci chvastali a ukazovali po vojne v zálive, že vedia naviesť bombu laserom do svetlíka rozmeru 50x50 cm aby vybuchla na prízemí, tak nech mi nikto nevraví že im niekoľko uletelo bokom a náhodou trafili most.
Vždy si to odserú nevinní civilisti, či už s režimom súhlasia alebo nie. Som proti takémuto riešeniu konfliktov, lebo násilie vždy plodí násilie (viď Izrael a Palestínčanov, to je kolotoč o odplate bez konca) a vždy najviac trpia nevinní civilisti, na ktorých každý zvysoka kašle.
Ale podme sa baviť o doprave

riko:
Hmm, na to by si potreboval variabilny kompresny pomer. Viem ze sa take daco vyvyjalo v SAAB-e. Alebo Volvo to robilo. Slubovali si od toho nasledovne veci: Znizenie spotreby benziu a zvysenie ucinnosti. Totiz pri nizkych otackach je idealne mat vyssi kompresny pomer, pri vyssich staci nizsi. Samozrejnmostou je varaibilne casovanie ventilov, o ich pocte na velec netraba hovorit. Je to velmi zaujimava tema a uvidime co buducnost prinesie. Kazdopadne ale plati stale jedna zasasda: Ziaden spalovaci motor sa nevyrovna elektromotoru. Kto si mysli, ze elektromotory sa uz vynasli vsetky a nie co zdokonalovat sa tiez myli. Mozno nie priamo elektromotory, ale ich regulaciu. Ako priklad si veumem trolejbusy. Prve mali derivacne motory, ktore sa vlemi lahko riadili. Potom sa uchytili motory seriove, ktore sa daju velmi lahko ovladat pomocou shuntovania. Okrem toho sa lahko spajaju viacere motory do jednej regulacie. V sucastnosti letia asynchronne motory, pri ktorych je ale problem ustrazit ich a dat viacej asynchronnych mototrov pod jednu regulaciu je fakt obtaizne. Ale vyvoj pokracuje (niekedy aj velkymi omylmi, akym je napr. T3Mod ). Takze sa mame na co tesit.

KLF: mohol by si napísať niečo viac (alebo link) o týchto talianskych motoroch spalujúcich benzín aj naftu. Kto to vyrába, kde sa pouzívajú atd ak vieš. Rád by som si nečo o tom prečítal, aké sú klady, zápory, tech. a konštrukčné riešenie a iné detaily. Možno by to zaujímalo aj niekoho iného.
Dík
P.S. dúfam, že v pondelok nájdem odpoveď , lebo doma inet nemám