Reakcia na: Vladimír #58021:
Myslim, ze v bode 2 si sa trochu sekol - podla mna zoberu 2 kratke elektricky viac ludi nez 1 dlhy autobus... Bus Ikarus 435 zoberie 160ludi, co je tolko isto ako jedna elektricka T3 (takze 2 elektricky = 2x vacsi interval pri zachovani hodinovej kapacity).
Zda sa to byt divne, ale T3 ma o polovicu menej sedadiel, ktore zaberaju viac miesta nez miesto na statie. Takisto tam odpada klb, vyvysenia nad kolesami a ine, takze celkova kapacita je pri mensich rozmeroch vyssia.
Takze tym sa vyriesi kapacita.
K bodu 1:
To fakt neviem, ako to chcu spravit. Jediny zmysel by mi to davalo, keby sa petrzalska elektricka postavila na rozchod ako vlaky, pustili nan masiny s rovnakym rozchodom a premavali by ako integrovana doprava. To by vsak:
1, Bolo drahe ako hovado
2, Nova ZST Petrzalka by sa takmer prestala vyuzivat (vlaky by totiz mohli premavat priamo po tejto trase az na Filialku; okrem toho sa po vstupe SR do Schengenu odpadla nutnost colnic atd.)
3, Urcite by to narazilo na odpor niektorych manazerov zo ZSR (to su ti, ktori maju na starosti infrastrukturu - utiekli by im ksefty).
Ale ako napad by to bolo fajn, mat takuto integrovanu rychlolinku (nieco medzi elektrickou a Schnellbahnom vo Viedni; podobne napr. Wiener Lokalbahn); raz za pol hodinu by sa tam vlozil nejaky rychlospoj do Viedne/Trnavy/Senca... a medzitym by premavali supravy elektrickoveho formatu v ramci BA...
C.
dik za upravu 
R.A.T.P.
Metro BA, zaciatok vystavby 1988, zastavenie prac 1990.
Projekt z Luky Juh na Hl.St. : naklady 12 mld. Kcs,
9 stanic (Luky Juh, Luky Sever, Haje Juh, Haje Sever, Petrzalka Centrum, Dunaj, Prior, Obchodna, Hl.St.), vsetky stanice
mali byt ostrovne, v Petrzalke zapustene pod povrchom.
Na prijekt sme mali odsuhlasenych 5 mld Kcs.
Z tejto sumy sa dal realizovat len usek Luky Juh -
stanica Dunaj. Kvoli znizeniu financii (z 12 mld na 5 mld Kcs)
sa musel upravit aj projekt.Hlavne v Petrzalke,
okrem stanice Luky Juh a Dunaj (mali ostrovne nastupista),
boli vsetky Petrzalske stanice riesene s bocnymi nastupistami
(kolaje boli len v jednom tuneli, namiesto dvoch tratovych
tuneloch pri povodnom variante s ostrovnymi nastupistami)
a boli v zareze, teda bol tam pristup denneho svetla.
Otacanie suprav v smere do mesta sa malo realizovat kolajovou spojkou hned za stanicou Petrzalka Centum.
Na prepravu mali sluzit 5 vozove supravy typu 81-71 z Ruska.
Metro na 100mm existuje, v Spanielsku,
mesto Bilbao :
http://www.urbanrail.net/eu/bil/bil-urbinaga1.jpg
http://www.urbanrail.net/eu/bil/bil-moyua-station.jpg
mesto Valencia:
http://www.urbanrail.net/eu/val/val-almassil1.jpg
http://www.urbanrail.net/eu/val/val-mislata1.jpg