Ámos Keynes
BRATISLAVA - Hlavné mesto bude v roku 2005 hospodáriť s takmer šiestimi miliardami korún. Približne dve tretiny tejto sumy použije na chod samosprávy, mestskú dopravu a políciu, školstvo, sociálnu pomoc a ďalšie bežné výdavky. Zo zvyšnej tretiny bude financovať kapitálové výdavky, napríklad rekonštrukcie budov a ciest, nákup strojov, zariadení a dopravných prostriedkov, budovanie bytových nadstavieb a podobne.
Najväčšiu sumu v príjmovej časti rozpočtu - viac ako tri miliardy korún - predstavujú dane. Granty a transfery zo štátneho rozpočtu, od mestských častí, darcov a sponzorov dosiahnu bezmála jednu miliardu korún. Nedaňové príjmy, napríklad z predaja a prenájmov budov a pozemkov, z dividend, prijaté úroky z vkladov, za administratívne a iné poplatky sú naplánované vo výške 640 miliónov korún. S plánovanou výškou prostriedkov pre oblasť kultúry bol včera nespokojný šéf komisie kultúry Ladislav Snopko. "Treba investovať do bezpečnostného systému v depozitoch Mestskej galérie, málo peňazí je na údržbu a prevádzku mestských fontán," pripomenul. Jeho návrhy sa stretli u poslancov s pochopením. Neuspel však predseda bezpečnostnej komisie Ján Langoš, ktorý žiadal zvýšiť mzdy mestských policajtov o 500 korún.
V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi bude možné zo schváleného rozpočtu výrazne viac investovať do rozvojových programov.
A to aj vďaka vyše trojmiliardovému úveru, ktorý mesto prijalo práve v týchto dňoch. Medzi ťažiskovými úlohami sú v roku 2005 Most Košická, skvalitňovanie dopravy zamerané na výstavbu a rekonštrukciu ciest a ochrana a bezpečnosť obyvateľov. Pokračovať sa bude v modernizácii električiek, trolejbusov a autobusov mestskej dopravy. V sociálnej oblasti sa mesto venuje najmä výstavbe pavilónu pre občanov s demenciou Alzheimerovho typu na Hanulovej ulici.
-----
Text v rámiku
Rozpočet hlavného mesta na rok 2005 (v
* Výdavky
Kapitálové výdavky 28,28
Výdavky z finančných operácií 1,70
Bežné výdavky 69,99
-----
* Príjmy
Daňové príjmy 51,73
Nedaňové príjmy 10,88
Granty a transfery 15,43
Príjmy z finančných operácií 21,96
Najväčšiu sumu v príjmovej časti rozpočtu - viac ako tri miliardy korún - predstavujú dane. Granty a transfery zo štátneho rozpočtu, od mestských častí, darcov a sponzorov dosiahnu bezmála jednu miliardu korún. Nedaňové príjmy, napríklad z predaja a prenájmov budov a pozemkov, z dividend, prijaté úroky z vkladov, za administratívne a iné poplatky sú naplánované vo výške 640 miliónov korún. S plánovanou výškou prostriedkov pre oblasť kultúry bol včera nespokojný šéf komisie kultúry Ladislav Snopko. "Treba investovať do bezpečnostného systému v depozitoch Mestskej galérie, málo peňazí je na údržbu a prevádzku mestských fontán," pripomenul. Jeho návrhy sa stretli u poslancov s pochopením. Neuspel však predseda bezpečnostnej komisie Ján Langoš, ktorý žiadal zvýšiť mzdy mestských policajtov o 500 korún.
V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi bude možné zo schváleného rozpočtu výrazne viac investovať do rozvojových programov.
A to aj vďaka vyše trojmiliardovému úveru, ktorý mesto prijalo práve v týchto dňoch. Medzi ťažiskovými úlohami sú v roku 2005 Most Košická, skvalitňovanie dopravy zamerané na výstavbu a rekonštrukciu ciest a ochrana a bezpečnosť obyvateľov. Pokračovať sa bude v modernizácii električiek, trolejbusov a autobusov mestskej dopravy. V sociálnej oblasti sa mesto venuje najmä výstavbe pavilónu pre občanov s demenciou Alzheimerovho typu na Hanulovej ulici.
-----
Text v rámiku
Rozpočet hlavného mesta na rok 2005 (v
* Výdavky
Kapitálové výdavky 28,28
Výdavky z finančných operácií 1,70
Bežné výdavky 69,99
-----
* Príjmy
Daňové príjmy 51,73
Nedaňové príjmy 10,88
Granty a transfery 15,43
Príjmy z finančných operácií 21,96
Ámos Keynes
Na rekonštrukcii priestoru okolo Hlavnej stanice sa budú podieľať aj Železnice SR
STARÉ MESTO
Pripravovanú prestavbu Predstaničného námestia, ktorej súčasťou má byť okrem iného aj vytvorenie nového terminálu pre mestskú hromadnú dopravu a novej staničnej haly, podporujú aj Železnice Slovenskej republiky.
Prestavba predstaničného priestoru Hlavnej stanice, ktorá sa má realizovať na základe dohody investora (IPR Slovakia), mesta a železníc, sa pripravuje ako takzvaná stavba cudzieho investora. Zo strany ŽSR je táto stavba koordinovaná vo vzťahu na infraštruktúru železníc v tomto priestore. Koncepciu železničného uzla Bratislava stanovil aktualizovaný generel železničnej dopravy v roku 1995. „Hlavná stanica plní funkciu najmä pre tranzitnú medzinárodnú osobnú dopravu, ale tiež funkciu východiskovej a koncovej stanice pre vlaky osobnej dopravy pre všetky smery v rámci Slovenskej republiky a taktiež pre vlaky osobnej dopravy do susedných štátov,“ uviedol Daniel Maruniak, riaditeľ odboru rozvoja generálneho riaditeľstva ŽSR. „Ako príklad môžem uviesť, že podľa nového grafikonu, platného od 12. decembra, bude prevažná časť vlakov zo smeru Dunajská Streda a Komárno vychádzať a končiť na Hlavnej stanici Bratislava. Táto zmena je vyvolaná požiadavkou cestujúcich, z ktorých veľká časť - viac ako osemdesiat percent - má miesto cieľa cesty v blízkosti hlavnej stanice. Ciele cestujúcich sú vo väčšine umiestnené v centre mesta, prípadne v jeho širšom okolí.“
Bratislavská hlavná stanica spolu s ostatnými železničnými stanicami podľa D. Maruniaka vytvárajú pre cestujúcu verejnosť podmienky na relatívne dobrú dostupnosť inštitúcií v Bratislave. Stanica je vhodne spojená so systémom MHD a vzhľadom na jej polohu sú rôzne inštitúcie, školy, zdravotnícke zariadenia a iné ustanovizne v meste dostupné aj pešo. Takýmito danosťami sa nevyznačuje žiadna iná železničná stanica v meste. To všetko sú dôvody, pre ktoré ŽSR neuvažujú o tom, že by hlavnú stanicu premiestnili na iné miesto, napríklad do blízkosti letiska. Problémom v súčasnosti dnes už nie je ani to, že v priestore stanice sú nástupištia v oblúku - vlakové súpravy sú dnes totiž kratšie, ako boli v minulosti.
Prestavba predstaničného priestoru ráta aj s vytvorením nového spoločného terminálu pre MHD a rieši aj širšie dopravné vzťahy. Za zmienku stojí skutočnosť, že počas výstavby sa odvoz a dovoz stavebného materiálu zo staveniska a na stavenisko má v rozhodujúcej miere realizovať práve po železnici. To ušetrí obyvateľov okolitých ulíc od tisícok jázd nákladných áut, ktoré by sa inak museli v období výstavby uskutočniť
Hehe, pripadám si ako platený lobby-sta