Súhlasím s tým, že v tomto konkrétnom prípade (zníženie prepravnej kapacity v Rači) zohrali dané objektívne udalosti svoju úlohu. Lenže problém je trošku v inom. Ľudia (cestujúca verejnosť) si platí dane i cestovné (jednorázové, či časové predplatné lístky, ktorými úveruje dopravný podnik) a za tie svoje peniaze v dobrej viere očakáva a požaduje adekvátne služby. Je to, myslím úplne korektné a uskutočniteľné. Predsa ak si kúpite nejaký tovar, či prijmete nejakú službu, tak očakávate aj adekvátnu hodnotu. Ťažko by ste z druhej strany neustále prijímali „vysvetlenia“ o objektívnych príčinách nedostatkových služieb, či kvality tovarov. Lenže v tejto sfére (a to bohužiaľ nielen v nej ) už dlhodobo rezonujú takéto „argumenty“. A odozvy sú preto také, aké sú. Ak by ste si však chceli vypočuť či už objektívnu alebo neobjektívnu kritiku, tak netreba chodiť ďaleko. Stačí sa kedykoľvek ráno previesť pomaly už hociktorým spojom (ak vôbec príde) a dozviete sa všeličo.
Okrem toho si myslím, že generálny riaditeľ by mal vedieť o všetkom a v konečnom dôsledku je zodpovedný za chod celej firmy. Je len na ňom akými kanálmi sa k nemu informácie dostávajú a akými spôsobmi riadenia zabezpečuje spätnú väzbu v prospech riešenia problémov. My nemáme a ani nehľadáme konkrétne dôkazy zodpovednosti, to nie je naša parketa, ale sme denne konfrontovaní s objektívnymi výstupmi. A s tými za „naše“ peniaze nie sme spokojní.
Nie som tak naivný, aby som nevedel, že je to všetko o peniazoch. Ale ľudí nebaví stále počúvať o nedostatku finančných prostriedkov, vysokých vstupoch, nedostatočnom vozovom parku (aj keď je to možno v niektorých prípadoch a momentoch objektívne dané), keď za poskytované služby platia značne vysoké sumy (aj z pohľadu ich zárobkov) bez zodpovedajúcej výstupnej kvality i kvantity. Veľa vecí by sa dalo v mnohých prípadoch riešiť aj ináč, k spokojnosti cestujúcej verejnosti (nemám na mysli teraz tento posledný prípad) a spätne aj vedenia DPB. Nie vždy totiž máme ten dojem, že tomu tak je.
Svojho času som sa v inej úvahe (ktorá sa k Vám možno tiež dostala – „Vážení páni Žinčicovia“ – ak nie môžem poskytnúť) zamýšľal nad týmito problémami z trochu širšieho hľadiska a záberu. Nie preto, aby som sa štylizoval do polohy ortodoxného kritika za každú cenu, ale aby sme hľadali východiská. Viem, že v štáte, kde nefungujú aj omnoho podstatnejšie veci, je to ťažké, niekedy skoro nemožné. Ale netreba sa vzdávať. A netreba sa ani báť iného názoru, iného uhla pohľadu. Samozrejme v medziach slušnosti, morálky a etiky.
Miroslav Daniš
Okrem toho si myslím, že generálny riaditeľ by mal vedieť o všetkom a v konečnom dôsledku je zodpovedný za chod celej firmy. Je len na ňom akými kanálmi sa k nemu informácie dostávajú a akými spôsobmi riadenia zabezpečuje spätnú väzbu v prospech riešenia problémov. My nemáme a ani nehľadáme konkrétne dôkazy zodpovednosti, to nie je naša parketa, ale sme denne konfrontovaní s objektívnymi výstupmi. A s tými za „naše“ peniaze nie sme spokojní.
Nie som tak naivný, aby som nevedel, že je to všetko o peniazoch. Ale ľudí nebaví stále počúvať o nedostatku finančných prostriedkov, vysokých vstupoch, nedostatočnom vozovom parku (aj keď je to možno v niektorých prípadoch a momentoch objektívne dané), keď za poskytované služby platia značne vysoké sumy (aj z pohľadu ich zárobkov) bez zodpovedajúcej výstupnej kvality i kvantity. Veľa vecí by sa dalo v mnohých prípadoch riešiť aj ináč, k spokojnosti cestujúcej verejnosti (nemám na mysli teraz tento posledný prípad) a spätne aj vedenia DPB. Nie vždy totiž máme ten dojem, že tomu tak je.
Svojho času som sa v inej úvahe (ktorá sa k Vám možno tiež dostala – „Vážení páni Žinčicovia“ – ak nie môžem poskytnúť) zamýšľal nad týmito problémami z trochu širšieho hľadiska a záberu. Nie preto, aby som sa štylizoval do polohy ortodoxného kritika za každú cenu, ale aby sme hľadali východiská. Viem, že v štáte, kde nefungujú aj omnoho podstatnejšie veci, je to ťažké, niekedy skoro nemožné. Ale netreba sa vzdávať. A netreba sa ani báť iného názoru, iného uhla pohľadu. Samozrejme v medziach slušnosti, morálky a etiky.
Miroslav Daniš
Andy
A čo majú prázdniny spoločné so sviatkami? A čo je s nimi?