Banská Bystrica Hlohovec Košice Liptovský Mikuláš Martin Nitra Nové Zámky Piešťany Poprad-Tatry Považská Bystrica Prešov Prievidza Ružomberok Senica Skalica Spišská Nová Ves Trenčín Trnava Zvolen Žilina Slovensko a svet
Najbližšia zastávka
Registrácia Prihlásenie Registrácia Prihlásenie

Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.

S499.1023

#30892 Ohodnotiť kladne Ohodnotiť záporne
Len tak mimochodom,na ten Tramwaytag vo Viedni sa teším ani nie tak kvôli vozovni ale hlavne kvôli tomu že Düwagy pokladám za najkrajšie európske električky hneď po T2,T3 a K2?.
Odpovedať

S499.1023

#30891 Ohodnotiť kladne Ohodnotiť záporne
ufo:No,ŽSR podľa mojich informácií to rušenie nemajú kde a ako zmerať.Na ŽZO to rušenie ešte v norme nebolo,Siemens síce potom upravil software ale ďalšie oficiálne meranie ešte nebolo.Človek od Siemensa mi povedal že to rušenie odstrániť nedokážu.Spôsobilosť mašiny neschvaľujú ŽSR ale Dráhový úrad a schválenie mašiny ešte neznamená že ŽSSK ju sem musí zobrať a vyrovnávať výkony v EUR.Aj tak je to celé jedna veľká hovädina keď osobák to cez Marchegg spraví rýchlejšie než IC cez Engerau...
Odpovedať

Vladimír

#30890 Ohodnotiť kladne Ohodnotiť záporne
Reakcia na: Andy #30888:
To je teda sila! ?
Odpovedať

n

#30889 Ohodnotiť kladne Ohodnotiť záporne
Reakcia na: Esicko #30883:
respect!
Odpovedať

Andy

#30888 Ohodnotiť kladne Ohodnotiť záporne
Viete, že?
Podľa www.dpb.sk linka 39 jazdí k Cintorínu Ružinov? 🙂 Pozrite výluky. 🙂
Odpovedať

N/A

#30887 Ohodnotiť kladne Ohodnotiť záporne
Taurusy by sem ale mohli kludne chodit aj teraz, to rusenie je aj tak blbost (teda nie blbost, ale je v norme podla vysledkov merania). ZSSK sa len brani rakuskym masinam, aby nemuseli vyrovnavat km eurami. Raz aj tak budu Taurusy a 189 rozlezene po Slovensku.
Odpovedať

S499.1023

#30886 Ohodnotiť kladne Ohodnotiť záporne
galiyosha:Nepletie sa Ti to,je to presne tak.Česi sa rozhodli neustúpiť a žiadať od každej novej mašiny aby plnila ich normy.Slováci sú riťolezci tak zrekonštruujú za ťažké miliardy zabezpečovacie zariadenie tak aby mu to nevadilo.Tie miliardy by sa v súčasnej situácii Slovenska dali využiť mnohonásobne lepšie ale v hre sú aj tučné úplatky od firiem,ktoré tie rekonštrukcie budú robiť.Neznalých upozorňujem že niečo také ako je prenos návestného znaku na hnacie vozidlo je u väčšiny pokrokových železničných správ na západe s výnimkou vysokorýchlostných tratí len sen...My nemáme na to aby u nás jazdili vlaky ale budeme sa hrabať do takýchto akcií...#vomit#.
Odpovedať

galiyosha

#30885 Ohodnotiť kladne Ohodnotiť záporne
Reakcia na: S499.1023 #30884:
Ja som zas niekde pocul, ze prave s tymto je problem v Bratislave, a preto (minimalne svojho casu, mozno sa to uz zmenilo) chodili Taurusy len do Petrzalky a tam sa prepriahalo. Este stale to plati alebo sa to uz zmenilo? (Mala to tusim vyriesit rekonstrukcia zabezpecovacieho zariadenia na danom useku, ale mozno sa mi to cele poplietlo a trepem uplne nezmysly. Budem rad, ak ma niekto opravi.)
Odpovedať

S499.1023

#30884 Ohodnotiť kladne Ohodnotiť záporne
Esíčko:Doplniť?Zbláznil si sa ??Však ja som len poučený laik.Ja tak to zjednodušenie:Na to aby sa rozoznalo že v tom ktorom úseku je vlak,sa do koľajníc púšťa malý prúd o frekvencii 50,75 alebo 275 Hz.Okrem toho sa tento prúd moduluje určitými frekvenciami podľa znaku ktorý svieti na najbližšom nasledujúcom hlavnom návestidle v smere jazdy.Mašiny s elektronickou reguláciou generujú rôzne frekvencie,ktoré sa spolu so svojimi harmonickými,subharmonickými a podobnými môžu prejavovať napr. zdanlivým zmiznutím vlaku z úseku čo potom vedie k takým javom ako padanie návestidiel na Stoj alebo otváranie závor pred vlakom.
Odpovedať

Esicko

#30883 Ohodnotiť kladne Ohodnotiť záporne
Po pismenku a este ktomu na Nokii 3650 co ma tlacitka do kruhu ako imitaciu vytacacieho cifernika 🙂 Vidim, ze som vlastne to rusenie KO ani nevysvetlil, uvidime kto sa podujme. Ale ked som robil v Ciernej nad Tisou tak sa hovorilo, ze na Ukrajinu nemozu ist Pershingy (162, 163), lebo tiez im rusia KO a tak sme "Duklu" a "Slovakiu" museli preprahovat do "Bobinky".
Odpovedať

galiyosha

#30882 Ohodnotiť kladne Ohodnotiť záporne
Reakcia na: Esicko #30879:
Dakujem ako za podrobny opis, tak za tvoju osobnu obetavost, kedze napisat nieco take na mobile by som asi nedokazal ani keby mi niekto za to zaplatil. 🙂
Odpovedať

COLOR

#30881 Ohodnotiť kladne Ohodnotiť záporne
Ty vole... NA taketo odborne vyrazy asi T9 nepomaha, co bravo, najma ak si to pisal pismenko po pismenku!

Laminatka uz moze prekladat do jednodusstiny ?
Odpovedať

COLOR

#30880 Ohodnotiť kladne Ohodnotiť záporne
? ? ?
Odpovedať

Esicko

#30879 Ohodnotiť kladne Ohodnotiť záporne
Prud frekvencie impulzneho kodu pretekajuci kolajnicovymi pasmi sa uzatvara cez prvu napravu rusna, takze ak by sa v jednom KO nachadzali 2 vlaky, druhemu uz by sa ziadny kod na rusen neprenasal, vlak musi ist v tomto pripade maximalne opatrne rychlostou najviac 30 km/h s pohotovostou zastat pred prekazkou. V okoli vodica (v nasom pripade kolajnic), ktorym preteka prerusovany prud, sa vytvori prerusovane magneticke pole ktore pretina zavity snimacich cievok umiestnenych 200 mm nad hlavou kolajnice hned za plechmi pluhov rusna a indukuje v nich prud rovnakeho priebehu ako prud, ktory magneticke pole vytvoril. Indukovany prud, ktory je nositelom informacie, je spracovany a vyhodnoteny mobilnou castou VZ, ktorej vysledkom je svetelna navest na navestnom opakovaci rusna t.j. na navestnom opakovaci mozu svietit svetla zodpovedajuce kodom vyssie popisanym. Howgh. Otazky? Za pripadne doplnenie vopred dakujem Laminatke a dalsim znalym.
Odpovedať

Esicko

#30878 Ohodnotiť kladne Ohodnotiť záporne
Pre sucinnost linioveho vlakoveho zabezpecovaca (LVZ) umoznujuceho prenos navesti hlavnych navestidiel na hnacie vozidlo (rusen), musi byt zabezpecene to, ze vlak sa pohybuje na trati s KO tak, ze napajacia strana KO (vysielac KO) je vzdy na konci vsetkych KO nachadzajucich sa v celom medzistanicnom useku, teda vlak sa pohybuje proti napajaniu kazdeho KO. Takze vznika dalsia perlicka, ze vysielace/prijimace KO pripajaju ku kolajnicovym pasom tzv. smerove rele podla aktualneho smeru udeleneho tratoveho suhlasu, pri jeho zmene, sa musia zmenit aj napajacie/vystupne konce KO. Potom ak vlak obsadi a suntuje KO, odpada vyhodnocovacie rele J a toto v sucinnosti s rele nasledujuceho navestidla zapina tzv. dodatocne kodovanie KO, tzn. napajacie napatie KO je vysielane niektorou z frekvencii 0,9 (kod cerveneho svetla - na najblizsom navestidle je navest STOJ) 1,8 (kod tzv. zlteho medzikruzia - na nasledujucom navestidle nav. znak nariadujuci zmensenie rychlosti v obvode vyhybiek za tymto navestidlom na 40, 60, 80 alebo 100 km/h) 3,6 (kod zlteho svetla - na nasledujucom navestidle navest VYSTRAHA alebo niektora z navesti Ocakavajte rychlost 40, 60, 80 alebo 100 km/h) 5,4 Hz (kod zeleneho svetla - na nasledujucom navestidle navest VOLNO). Prenos informacii LVZ je z KO na hnacie vozidlo uskutocneny induktivnou cestou. (pokracovanie bolia ma prsty)
Odpovedať

Esicko

#30877 Ohodnotiť kladne Ohodnotiť záporne
Rusive vplyvy na cinnost KO ma elektricka trakcia, ide najme o prechod spatnych trakcnych prudov (alebo vykurovacich prudov), ukolajnenie kovovych konstrukcii, zdroje el. trakcie. Spatne trakcne prudy na jednosmernej trakcnej sustave sposobuju predmagnetovavanie stykovych transformatorov (ako tu uz niekto pisal - cierne krabice s kablami do kolajnic na stykoch KO zabezpecujuce pripojenie prijmaca/vysielaca KO ku kolajnicovym pasom a sucasne umoznujuce prechod spatnych trakcnych prudov medzi jednotlivymi KO smerom do trakcnej meniarne), transformaciu striedavych zloziek do zariadenia, razove vlny pri skratoch, prepatove stavy pri atmosferickych vybojoch, koroziu kovovych plastov kablov posobenim tzv. bludivych prudov, vplyv tyristorovej regulacie. Striedava trakcia sposobuje poruchy zapricinene prechodovymi javmi trakcneho vedenia, vznik falosnych frekvencii pri tyristorovej regulacii a vznik indukovaneho napatia v subeznych vedeniach. Zdroje elektrickej trakcie sposobuju vznik vyssich harmonickych nasobkov frekvencie 50 Hz (hlavne 400 Hz) do jednosmerneho vedenia 6 kV.
Odpovedať

Esicko

#30876 Ohodnotiť kladne Ohodnotiť záporne
Reakcia na: Beus #30874:
Samozrejme, od stavu tychto rele vyhodnocujucich volnost KO (oznacovane pismenom J) resp. priamo tieto rele alebo ich opakovace Jo, JQ1... ovlyvnuju cinnost priecestnych zabezpecovacich zariadeni, navestne znaky navestidiel a vlastne od nich sa odvija akakolvek cinnost zabezpecovacich zariadeni. Inak budem pokracovat, len na mobile sa to pise dost pomaly, prosim o trpezlivost.
Odpovedať

Esicko

#30875 Ohodnotiť kladne Ohodnotiť záporne
Na tratiach bez elektrickej trakcie alebo s jednosmernou el. trakciou sa pouzivaju KO so signalnou f=50 Hz. Tieto sa z dovodu ovplyvnitelnosti inymi vedeniami novo neprojektuju, pouziva sa f=75 Hz spravidla na trati a f=275 Hz spravidla v staniciach. (pokracovanie)
Odpovedať

Beus

#30874 Ohodnotiť kladne Ohodnotiť záporne
Reakcia na: Esicko #30873:
Vdaka, konecne som pochopil system, akym sa to vyhodnocuje 🙂 A predpokladam ze na tieto obvody potom nadvazuju take veci ako obvody navestidiel, priecesti, a pod. 🙂
Odpovedať

Esicko

#30873 Ohodnotiť kladne Ohodnotiť záporne
Hmm... Medzitym som zaspal po nocnej. Takze, kolajove obvody su liniove prostriedky vyhodnocujuce pritomnost kolajoveho vozidla v urcitom useku trate alebo stanice. Na bezpecne vyhodnocovanie volnosti sa vyuzivaju paralelne kolajove obvody (KO) = vysielac KO je cez regulacny prvok paralelne pripojeny k obom kolajnicovym pasom ktore tvoria (odizolovane kolajovym lozkom a izolovanymi spojkami) spojovacie vodice KO. Na opacnej strane je paralelne ku kolajnicovym pasom pripojeny prijimac. V pokojovom stave tecu KO signalne prudy (u nas pouzivane f=50, 75 a 275 Hz) - prijimac (spravidla rele) je trvale v pracovnom rezime a vyhodnocuje (kotva rele je pritiahnuta) nepritomnost kolajoveho vozidla v kolajovom useku - usek je volny. V pracovnom stave (vstup kolajoveho vozidla do kolajoveho useku) dochadza k suntovaniu KO napravami vozidla, signalne prudy sa uzatvaraju cez vlakovy sunt. Male prudy Ip nestacia udrzat prijimac v pracovnom rezime a tento sa dostane do pokojoveho stavu (kotva rele odpadne) a vyhodnocuje pritomnost kolajoveho vozidla v kolajovom useku t.j. usek je obsadeny. Kazda porucha KO sa prejavi bezpecnejsim smerom - kotva rele odpadne a KO je vyhodnoteny ako obsadeny. Napr. pri strate napajania KO, lom kolajnice, prerusenie vodicov medzi kolajnicovymi pasmi a vysielacom alebo prijimacom.
Odpovedať

Zmeniť zobrazenie

Štruktúra
Zoradenie
Počet príspevkov na stranu

Vyhľadávanie v téme

Hľadaný text
Dátum od
Dátum do
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa.
Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou.
Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.