Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Esíčko:Doplniť?Zbláznil si sa ??Však ja som len poučený laik.Ja tak to zjednodušenie:Na to aby sa rozoznalo že v tom ktorom úseku je vlak,sa do koľajníc púšťa malý prúd o frekvencii 50,75 alebo 275 Hz.Okrem toho sa tento prúd moduluje určitými frekvenciami podľa znaku ktorý svieti na najbližšom nasledujúcom hlavnom návestidle v smere jazdy.Mašiny s elektronickou reguláciou generujú rôzne frekvencie,ktoré sa spolu so svojimi harmonickými,subharmonickými a podobnými môžu prejavovať napr. zdanlivým zmiznutím vlaku z úseku čo potom vedie k takým javom ako padanie návestidiel na Stoj alebo otváranie závor pred vlakom.

Po pismenku a este ktomu na Nokii 3650 co ma tlacitka do kruhu ako imitaciu vytacacieho cifernika Vidim, ze som vlastne to rusenie KO ani nevysvetlil, uvidime kto sa podujme. Ale ked som robil v Ciernej nad Tisou tak sa hovorilo, ze na Ukrajinu nemozu ist Pershingy (162, 163), lebo tiez im rusia KO a tak sme "Duklu" a "Slovakiu" museli preprahovat do "Bobinky".

Dakujem ako za podrobny opis, tak za tvoju osobnu obetavost, kedze napisat nieco take na mobile by som asi nedokazal ani keby mi niekto za to zaplatil.

Ty vole... NA taketo odborne vyrazy asi T9 nepomaha, co bravo, najma ak si to pisal pismenko po pismenku!

Laminatka uz moze prekladat do jednodusstiny ?

? ? ?

Prud frekvencie impulzneho kodu pretekajuci kolajnicovymi pasmi sa uzatvara cez prvu napravu rusna, takze ak by sa v jednom KO nachadzali 2 vlaky, druhemu uz by sa ziadny kod na rusen neprenasal, vlak musi ist v tomto pripade maximalne opatrne rychlostou najviac 30 km/h s pohotovostou zastat pred prekazkou. V okoli vodica (v nasom pripade kolajnic), ktorym preteka prerusovany prud, sa vytvori prerusovane magneticke pole ktore pretina zavity snimacich cievok umiestnenych 200 mm nad hlavou kolajnice hned za plechmi pluhov rusna a indukuje v nich prud rovnakeho priebehu ako prud, ktory magneticke pole vytvoril. Indukovany prud, ktory je nositelom informacie, je spracovany a vyhodnoteny mobilnou castou VZ, ktorej vysledkom je svetelna navest na navestnom opakovaci rusna t.j. na navestnom opakovaci mozu svietit svetla zodpovedajuce kodom vyssie popisanym. Howgh. Otazky? Za pripadne doplnenie vopred dakujem Laminatke a dalsim znalym.

Pre sucinnost linioveho vlakoveho zabezpecovaca (LVZ) umoznujuceho prenos navesti hlavnych navestidiel na hnacie vozidlo (rusen), musi byt zabezpecene to, ze vlak sa pohybuje na trati s KO tak, ze napajacia strana KO (vysielac KO) je vzdy na konci vsetkych KO nachadzajucich sa v celom medzistanicnom useku, teda vlak sa pohybuje proti napajaniu kazdeho KO. Takze vznika dalsia perlicka, ze vysielace/prijimace KO pripajaju ku kolajnicovym pasom tzv. smerove rele podla aktualneho smeru udeleneho tratoveho suhlasu, pri jeho zmene, sa musia zmenit aj napajacie/vystupne konce KO. Potom ak vlak obsadi a suntuje KO, odpada vyhodnocovacie rele J a toto v sucinnosti s rele nasledujuceho navestidla zapina tzv. dodatocne kodovanie KO, tzn. napajacie napatie KO je vysielane niektorou z frekvencii 0,9 (kod cerveneho svetla - na najblizsom navestidle je navest STOJ) 1,8 (kod tzv. zlteho medzikruzia - na nasledujucom navestidle nav. znak nariadujuci zmensenie rychlosti v obvode vyhybiek za tymto navestidlom na 40, 60, 80 alebo 100 km/h) 3,6 (kod zlteho svetla - na nasledujucom navestidle navest VYSTRAHA alebo niektora z navesti Ocakavajte rychlost 40, 60, 80 alebo 100 km/h) 5,4 Hz (kod zeleneho svetla - na nasledujucom navestidle navest VOLNO). Prenos informacii LVZ je z KO na hnacie vozidlo uskutocneny induktivnou cestou. (pokracovanie bolia ma prsty)

Rusive vplyvy na cinnost KO ma elektricka trakcia, ide najme o prechod spatnych trakcnych prudov (alebo vykurovacich prudov), ukolajnenie kovovych konstrukcii, zdroje el. trakcie. Spatne trakcne prudy na jednosmernej trakcnej sustave sposobuju predmagnetovavanie stykovych transformatorov (ako tu uz niekto pisal - cierne krabice s kablami do kolajnic na stykoch KO zabezpecujuce pripojenie prijmaca/vysielaca KO ku kolajnicovym pasom a sucasne umoznujuce prechod spatnych trakcnych prudov medzi jednotlivymi KO smerom do trakcnej meniarne), transformaciu striedavych zloziek do zariadenia, razove vlny pri skratoch, prepatove stavy pri atmosferickych vybojoch, koroziu kovovych plastov kablov posobenim tzv. bludivych prudov, vplyv tyristorovej regulacie. Striedava trakcia sposobuje poruchy zapricinene prechodovymi javmi trakcneho vedenia, vznik falosnych frekvencii pri tyristorovej regulacii a vznik indukovaneho napatia v subeznych vedeniach. Zdroje elektrickej trakcie sposobuju vznik vyssich harmonickych nasobkov frekvencie 50 Hz (hlavne 400 Hz) do jednosmerneho vedenia 6 kV.

Samozrejme, od stavu tychto rele vyhodnocujucich volnost KO (oznacovane pismenom J) resp. priamo tieto rele alebo ich opakovace Jo, JQ1... ovlyvnuju cinnost priecestnych zabezpecovacich zariadeni, navestne znaky navestidiel a vlastne od nich sa odvija akakolvek cinnost zabezpecovacich zariadeni. Inak budem pokracovat, len na mobile sa to pise dost pomaly, prosim o trpezlivost.

Na tratiach bez elektrickej trakcie alebo s jednosmernou el. trakciou sa pouzivaju KO so signalnou f=50 Hz. Tieto sa z dovodu ovplyvnitelnosti inymi vedeniami novo neprojektuju, pouziva sa f=75 Hz spravidla na trati a f=275 Hz spravidla v staniciach. (pokracovanie)

Vdaka, konecne som pochopil system, akym sa to vyhodnocuje A predpokladam ze na tieto obvody potom nadvazuju take veci ako obvody navestidiel, priecesti, a pod.

Hmm... Medzitym som zaspal po nocnej. Takze, kolajove obvody su liniove prostriedky vyhodnocujuce pritomnost kolajoveho vozidla v urcitom useku trate alebo stanice. Na bezpecne vyhodnocovanie volnosti sa vyuzivaju paralelne kolajove obvody (KO) = vysielac KO je cez regulacny prvok paralelne pripojeny k obom kolajnicovym pasom ktore tvoria (odizolovane kolajovym lozkom a izolovanymi spojkami) spojovacie vodice KO. Na opacnej strane je paralelne ku kolajnicovym pasom pripojeny prijimac. V pokojovom stave tecu KO signalne prudy (u nas pouzivane f=50, 75 a 275 Hz) - prijimac (spravidla rele) je trvale v pracovnom rezime a vyhodnocuje (kotva rele je pritiahnuta) nepritomnost kolajoveho vozidla v kolajovom useku - usek je volny. V pracovnom stave (vstup kolajoveho vozidla do kolajoveho useku) dochadza k suntovaniu KO napravami vozidla, signalne prudy sa uzatvaraju cez vlakovy sunt. Male prudy Ip nestacia udrzat prijimac v pracovnom rezime a tento sa dostane do pokojoveho stavu (kotva rele odpadne) a vyhodnocuje pritomnost kolajoveho vozidla v kolajovom useku t.j. usek je obsadeny. Kazda porucha KO sa prejavi bezpecnejsim smerom - kotva rele odpadne a KO je vyhodnoteny ako obsadeny. Napr. pri strate napajania KO, lom kolajnice, prerusenie vodicov medzi kolajnicovymi pasmi a vysielacom alebo prijimacom.

Ty to podaj vedecky, ja sa to potom pokúsim laicky:-).

http://www.nooby.sk/komyx/komyx.htm ?

ja cem vedecke

J: ok, pustim sa do toho. mam rozrobenu aj jednu inu vec, ale nemozem sa ani za boha dokopat k jej ukonceniu

Zjednodusene

Zaujemcovia o problematiku kolajovych obvodov, chcete vedecke pojednanie alebo zjednodusene vysvetlenie?

No, osobne sa tesim na ten redizajn (brrr, ake to slovo!) bratislavskej webovej stranky. Jej sucasna podoba je sice omnoho lepsia ako kedysi, no podla mna to stale nie je ono. Turista hlada jasne informacie o doprave, o kulture a podobne a pokial na bratislava.sk nieco najde, tak sa uklika k smrti ?
Zaujimave je, ze sa v buducnosti propagacie mesta nezabuda na japonskych turistov, ktorych rok co rok v nasom meste pribuda. Niekedy sa tomu az cudujem, co ich sem pritahuje ?