Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Ja len doplním, že tie vybrané poradia linky 20 boli vôbec najpreplnenejšie spoje v celej Bratislave, preto sa tam dali kĺbaky.

Na začiatok poviem, že rozhodne súhlasím s tým, že by sa na 88 mala zvýšiť kapacita, ale musím poukázať aj na tie spoje, ktoré uvádzaš ty:
Linka 20 - jedná sa o spoje, ktoré chytajú striedanie zmien vo VW, sólo voz by to nepobral.
Linka 52 - jedná sa o prejazd z linky 59, čiže to nie je vozidlo navyše, je to len kvôli obehom.
Linka 87 - je to jedno extra poradie, ktoré slúži na návoz a odvoz študentov EUBA, sólo voz by asi nestačil (nemám osobne odsledované).
Linka 90 - netuším dôvod, zrejme bol problém s rannými spojmi, ktoré chytali začiatok vyučovania. Z rovnakého dôvodu je aj ten jeden kĺb na 88/8 a dva na 75/7 a 8.
Čiže zrovna tie spoje, čo si vypísal, asi vzduch nevozia (okrem tej 52/4, čo je ale prejazd). Za mňa je fajn, že posilňujú kapacitu cielene na spojoch, ktoré to potrebujú. Tá 88 je asi naozaj problém. Tam najviac pasovali tie 15m Solarisy, trošku škoda, že túto dĺžkovú kategóriu už nemáme, hodili by sa na viaceré linky, kde sólo nestačí a kĺb je možno trochu zbytočný. Druhá vec je, či by sa vôbec niečo ušetrilo nasadením 15m vozu namiesto kĺbového.

Ale veď to je asi lepšie ísť po Brnianskej, tam väčšinu času nie je 20 minútová kolóna ako na Kramároch.

Však som ani nemyslel vizuálnu krásu
(Ok, mohlo to tak vyznieť. Skôr som smeroval k elegantnému a plynulému dopravnému riešeniu. Nie som zastánca mimoúrovňového presúvania chodcov, ale koľajová dráha pod zemou - navyše na jednej z top frekventovaných križovatiek - má zmysel.)

To by bolo celkom zaujímavé riešenie a ako bonus by vznikol podchod pre chodcov aj pod Račianskym mýtom, čo by zjednodušilo prestup z autobusov na električky.

Neviem či zrovna tie viedenské podzemné zastávky by som nazýval krásnymi Čím nenamietam mimoúrovňové riešenie, len si myslím že sa dá spraviť aj krajšie.

A pritom by pod zemou na RM mohla byť krásna zastávka, akých je napríklad vo Viedni niekoľko, a vďaka ktorej by električky na otázku o semaforoch na Račku iba odpovedali “Aké semafory?”

ver tomu, ze ak vyriedis linky ako 83, 93 na 1x za 2 hodiny, ze za chvilu budu tiez premavat prazdne a mozes ich podla tohto principu aj zrusit.... (zato zapch na cestach len pribudne .... )

chybajuce severne spojenie vychodnych a zapadnych casti mesta indukuje cez kramare nemalu cast tranzitnej dopravy, kedze je to najsevernejsia spojnica....

nuz, to su len upravy v "cestnej" doprave; na realizaciu ktorych treba viac-menej len dobru volu a minimum nakladov; ako naslednu upravu dakedy v dalekej buducnosti ked bude potrebne rekonstruovat elektrickovu trat by som medzi vazovovou a racismytom posunul trat o jeden jazdny pruh zapadnejsie k domom cim by sa aspon k racismytu dalo dostat "normalne" druha vec je potom pokracovanie z racismyta dalej na raciansku; to by sa ale tiez asi dalo upravit pokial by sa prerabala trat tak aby ostali zachovane 2 pruhy z racismyta smer zvarak a popri tom aj normalne velky ostrovcek elektrickovej zastavky.....

Raz to nastať musí takcitak pri každom moste asi v BA.

Sú pekné, akurát sa nedajú používať....

Tak znova, nikde nepíšem, že MHD má fungovať na trhových princípoch. Má fungovať na ekonomických princípoch. To znamená, že má byť riadená efektívne, racionálne a nemá plytvať na niečo, čo je evidentne ekonomický nezmysel - napríklad zhusťovanie liniek, ktoré sú slabo vyťažené, keď na vyťažených linkách chodia prepchaté vozidlá...
BTW: Slovensko sa nemôže porovnávať s najbohatšími krajinami Európy v oblastiach sociálnych výdavkov. Príjemný pocit z pohybu v mestách začína tým, že tam nie sú rozpadnuté chodníky a cesty. Ako napríklad dlažba pred Mostom SNP, ktorú pri jazde bicyklom používam ako pumptrack. Teda až na to, že tam nie sú ani ostrihané stromy, takže sa treba ešte aj zohnúť.

Poobede sú návštevné hodiny v nemocniciach, menia sa služby, takže tiež je veľký pohyb ľudí.

Plánujú sa 17.11. jazdy historičákov (niečo podobné spred piatich rokov)?

https://standard.sk/805156/pekne-no-malo-funkcne-ludia-sa-v-novych-pristreskoch-mhd-stazuju-na-dazd-a-vietor

Ako čítam túto diskusiu o tom, či MHD má alebo nemá byť založená na trhovom princípe, tak ma napadla otázka: Prečo má Luxembursko verejnú dopravu, keď tá nič nezarába? Verejná doprava v Luxembursku je zadarmo - pre všetkých, teda nielen pre občanov a rezidentov ale aj pre turistov a iných návštevníkov. Na to na Slovensku nemáme, takže máme kompromis - cestujúci sa podieľajú na cene za dotovanú MHD.
Všimol som si už pred desaťročiami, že vo Viedni boli ceny cestovných lístkov nízke, hlavne celodenných, trojdňových, týždenných atď. Rakúšanom ide o životné prostredie - komplexne, t.j. nielen o ekológiu ale aj o príjemný pocit z pohybu po meste, vytvárajú mesto, kde ľudia radi žijú.
Doprava zdarma ale môže byť aj trhovo orientovaná. Vo švajčiarskej Ženeve dostanú všetci, ktorí sa tam ubytujú v hoteli, bezplatný cestovný lístok na celú dobu pobytu a pri ceste z letiska získajú pri výstupe z "airside" z automatu bezplatný 90 minútový lístok na cestu do toho hotela. Tie hotelové lístky sú motiváciou, aby sa návštevníci ubytovali v ženevskom kantóne a nie po okolí, ale aj o to, aby prípadne nechali auto, ak ním pricestujú, zaparkované v blízkosti hotela a používali MHD.

Tak práve tieto projekty ako kritický pozorovateľ a obyvateľ naopak kvitujem. A radšej vidím kvalitu ako kvantitu.