Súhlasím s Kubom03. Vysvetlite mi prosím niekto, prečo niektoré zastávky sú nahovorené inými ľuďmi? Ako píše Kubo, hlásenie zast. Americké nám. je nahovorené nejakým chlapom, ktorý vôbec neartikuluje, ako cudzinec mu nemáte šancu rozumieť a hlásenie zast. Šafárikovo nám. hovorí nejaká postaršia žena zase úplne preafektovane. Hlásenie zast. Botanická záhrada zakričí zase nejaký iný hlas. Prosím, kde je tá logika, načo toto bolo dobré? Vôbec sa mi to nepáči a pred návštevníkmi to tiež nevyzerá dvakrát reprezentatívne.
810zssk
Chcem sa preto spýtať či vidíte nejaký matematický problém v takomto riešení kedy by sa pri každej ceste overilo koľko eur cestujúci precestoval za posledných 24 hodín a podľa toho sa buď uplatnil denný limit alebo nie.
Modelový príklad s jednorazovým cestovným 90 centov a denným limitom 3,00€:
- Cestujúci priloží kartu prvý krát o 13:00, zaúčtuje sa 90 centov.
- Cestujúci priloží kartu o 17:20, zaúčtuje sa 90 centov (zatiaľ 1,80€ za 24 hod.).
- Cestujúci priloží kartu na ďalší deň o 6:45, zaúčtuje sa 90 centov (zatiaľ 2,70€).
- Cestujúci priloží kartu o 10:30, zaúčtuje sa 30 centov (rozdiel medzi 3,00€ a 2,70€).
- Cestujúci priloží kartu o 12:00, nezaúčtuje sa nič (denný limit za posledných 24 hodín dosiahnutý).
- Cestujúci priloží kartu o 15:00, zaúčtuje sa 90 centov (za posledných 24 hodín bolo zaplatených 2,10€)
- Cestujúci priloží kartu o 16:15, nezaúčtuje sa nič (za posledných 24 hodín boli zaplatené 3€)
Celková zaplatená suma je 3,90€. To je ekvivalent toho ako keby si cestujúci na prvú cestu kúpil jednorazový CL a na zvyšné použil 24-hodinový CL, takže v tomto príklade mi to sedí. Platba kartou teda vychádza rovnako (ak je tarifa jednotná) vďaka klzavému dennému limitu a nie fixnemu.
Uniká mi nejaký problém tohto riešenia?