Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

nuz ono to bude asi zavisle od tej ktorej mestskej casti, tu kde sa pohybujem ja mam dojem ze mestske cestne komunikacie su v horsom stave ako tie o ktore sa stara obec + neviem si predstavit napriklad taku zimnu sluzbu, ked dole v meste nik nic o snehu netusi, zato u nas na kopci (karpaty) uz stihne napadnut pol metra....
ludia z mestskej casti sa vcelku staraju (a vedia ze ked to neodhrnu hned, tak potom sa v tych stupaniach uz nevystvera nic, ani ten odhrnac)

del

Nemám obavu že by magistrát menej riešil menšie MČ. Už teraz je to neprehľadné, niektoré ulice a chodníky v malých MČ sú magistrátne, niektoré spadajú pod MČ. Takto bude presne jasné kto sa má na koho obrátiť, kto nesie zodpovednosť a nie sa len vyhovárať jeden na druhého. Teraz tie výhovorky využívajú a občan prehráva boj o poriadok. Jeden príklad z mnohých (ulica magistrátna, ale chodník vraj Devína, ten sa vyhovára a ty občan vyznaj sa) https://www.odkazprestarostu.sk/bratislava/podnety/55929/svojvolna-zmena-chodnika-na-kremelskej-ulici

A prečo sa v CZ, DE, CH môže používať žltá čiara tam aj tam?

Súhlasím s Matejom. Bývam na maličkej bočnej ulici, ktorá by za normálnych okolností patrila mestskej časti, no historicky je spojená s veľkou magistrátnou komunikáciou II. triedy, po ktorej jazdia trolejbusy.

Výsledok je, že mestskú časť naša ulica nezaujíma (prečo by mala) a mesto rieši len tú dôležitú časť. Takže naša ulička sa nerekonštruuje, v zime sa neudržiava a kým priechody pre chodcov na veľkej časti ulice sa robia pomaly 2x ročne, rovnako magistrátny priechod na našej ulici bol naposledy spravený v roku 2010, pričom od roku 2015 bombardujem mesto, že to treba spraviť. No vždy sa zabudne.

Ja som nenarážal na zastupiteľstvo, ale na nevolené zložky magistrátu, teda oddelenia, referáty či komisie.

Netuším o aké proporčné zastúpenie ti ide - to má existovať na základe počtu obyvateľov, nie na základe rozlohy či počtu domnelých MČ. Okrem toho, nie je najmenší problém reorganizovať volebné obvody (čiže namiesto Ružinova by boli Nivy, Ostredky, Prievoz atď.).

Čo sa týka ponechania 5 okresov vs. jednej úrovne riadenia, tu je najlepšie vidno čo má väčší zmysel: https://cloudia.hnonline.sk/rxn/7686a567f41101e5064a12a026d8efc0
Platiť 6,5 milióna ročne (resp. 11,5 pri súčasnom stave) je až príliš veľa za takúto srandu.

Napríklad MHD rieši mesto a nemám pocit, že by také Jarovce alebo Vajnory mali tej MHD nejak neadekvátne málo.

No boze aby si sa ... ze som napisal primator a nie "mestske zastupitelstvo hlavneho mesta Bratislava" Vsetci pochopili co som myslel.

Druha vec je, ako potom zagarantujes, aby kazda M.C. mala rovnaky pocet alebo proporcne zastupenie, ked sa z Bratislavy spravi 1 obvod? Ako zabezpecime, aby Petrzalka spolu s Ruzinovom "neprevalcovali" ine, vyrazne mensie mestske casti? Pochybujem totiz, ze na toto myslia a tu vznika to riziko ignorovania okrajovych krpcov.

#236585 A prečo by mal primátor riešiť Vajnory či Jarovce (v podstatnejšej miere než tomu bolo doteraz)? Mesto nie je one-man show, všetky procesy majú byť závislé od pracovníkov, ktorí sú kompetentní priamo v jednotlivých oblastiach.
Na zachovanie "lokálnej obsluhy" tu sú poslanci.

#236581 Čahojová si síce pracne vytvára dobrú reputáciu, no inak je stelesnením neschopnosti. Za posledných 6 rokov nulové investície do verejných priestranstiev, zato plno populizmu ohľadom novej výstavby. Celkovo sa pod jej vedením zrealizovalo zopár mikroprojektov (najmä v sociálnej a enviromentálnej oblasti), no inak Karlovka postupne upadá.

Londyn ma 2 urovne riadenia, pricom kazda "cast" ma cca 200 000 obyvatelov. Preco nemoze ostat BA1-5 namiesto mestskych casti? Znizil by si naklady a zaroven zachoval aj "lokalnu obsluhu".

Re #236584: To vazne chcem vidiet, ako primator celej Bratislavy bude riesit take Vajnory, J+R+C ci Devin. Pri mnohych Bratislavcanoch mam pocit ako keby Bratislava koncila byvalym prvym pasmom (ci terajsou 100) a okrajove casti ako keby ani neexistovali.

Ak by MČ neboli, tak ich piesoček bude celé mesto. Aj doteraz mohol starosta uprednosťovať povedzme nejakú ulicu a pod. a nie zrovna presne mestskú časť.

Princíp je asi v tom, že aby neboli dve úrovne riadenia, ale len jedna. Teraz keď niečo chcú spraviť, často sa to musí riešiť aj v meste aj v MČ a je v tom bordel, zdržania a pod. Predpokladám, že keby sa MČ zrušili, tak mnoho zamestnancov ich úradov by prešlo pod magistrát, keďže určitú prácu reálne urobiť treba. Ale ubudlo by zopár zbytočných funkcií ako sú napr. starostovia a niektoré administratívne funkcie, ktoré existujú len kvôli MČ samotným.

Lenze ked bude iba magistrat tak sa kludne vsadim, ze vacsina primatorov, ak nie vsetci, sa budu hrat na svojom piesocku vo svojej casti a ignorovat zvysok, ako kedysi Brano Zahradnik v DPB a Karlova Ves/Dlhe Diely.

Aj Vallo by to tak urcite spravil ak by mohol

To je pravda. Starostku Čavojovú považujem za jednu z najlepších starotov v poslednej dobe (spolu s bývalým Števčíkom). Ale MČ pre občana nemajú význam.

No neviem, ci to bude najlepsie zrusit mestske casti uplne (skor ich zrusit v prospech okresov). Uz vidim, ako na magistrate sa venuju drobnostiam, ktore riesia mestske casti (napriklad taka karlovka sa o svoje cesty v zime stara vyrazne lepsie ako mesto), ked teraz nevedia dotiahnut ani niektore celomestske veci.

keď vidím ako súčasný predseda vlády po každom sebemenšom proteste proti jeho krokom ohne chrbát a robí ústupky, myslím si že sa to do konca nedotiahne a nič sa nezmení. Mestské časti by som ešte pochopil (aj keď si myslím že ich je tak v BA ako aj v KE veľa) ale načo sú nám obce so 7, 20, 50 a podobne obyvateľmi s vlastnou samosprávou (ktorá tým pádom zhltne celý obecný rozpočet) dodnes nechápem

Že by konečne zmena k lepšiemu? Črtá sa zrušenie mestských častí a zmena kompetencií podľa veľkostí obcí k najbližším komunálnym voľbám. https://www.aktuality.sk/clanok/827852/plan-reformy-samosprav-ma-upravit-kompetencie-obci-i-riadenie-bratislavy-a-kosic/

V Petržalke chcú zmodernizovať riadenie niektorých križovatiek a preferovať MHD

„V bratislavskej mestskej časti Petržalka plánuje magistrát zmodernizovať riadenie niektorých križovatiek tak, aby boli preferované vozidlá MHD. V rámci stavebných prác sa majú realizovať aj bezbariérové úpravy na priľahlých priechodoch pre chodcov. O projekte rokoval v septembri bratislavský mestský parlament.

Obnova sa má týkať križovatiek Panónska cesta - Bratská, Osuského - Starohájska, Osuského - Hrobákova (priechod pre chodcov), Furdekova - Šustekova, Bosákova - Šustekova, Bratská - Jiráskova - Pajštúnska, Bratská - obchodné centrum (priechod pre chodcov), Budatínska - hypermarket, Panónska cesta - Ševčenkova, Panónska cesta - železničný podchod, Panónska cesta - obchodný dom.“

https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:20201004TBA01567

V materiáloch zo zastupiteľstva sa uvádza dĺžka realizácie projektu máj 2021 – apríl 2022:

https://zastupitelstvo.bratislava.sk/data/att/48579.pdf

Gill Sans sa používal minimálne od vyhlášky z roku 1961, bol použitý aj na vyobrazeniach značiek. Realita bola ale často taká, že kopec značiek sa vyrábal "na kolene" niekde v JRD a na starých fotkách sa tak dá nájsť skutočne všetko možné (aj "fonty" ktoré ani neboli reálnymi fontami)

NDR tento font zaviedla paralelne s nami, tak kto vie, či šlo o náhodu alebo nejaký druh kooperácie.

Universal grotesk prišiel na v priebehu 80. rokov, ale výraznejšie sa rozšíril až po vyhláške platnej od 1.1.1990, keď sa o.i. oddelilo diaľničné a nediaľničné značenie a zrušila sa žltá farba písma na modrých tabuliach. A potom v priebehu 90. rokov, keď sa zrušili smerové tabule v tvare šípky. Staré značky s Gill Sans tak postupne zmizli zo sveta, ale v rôznych Horných Dolných nejaké jednotlivé relikty dali nájsť ešte aj na prelome milénií (a snáď niečo hrdzavé ešte aj dnes).

Písmo bolo k dispozícii na sadzbu textu od roku 1951 a v periodikách bolo v tom čase využívané skutočne masovo - najmä na nadpisy. Potom sa pridalo použitie na rôzne prebaly a obaly, výrobné štítky, všetko možné. Dodnes ale nerozumiem, komu a prečo napadlo to použiť na dopravné značenie a ešte v semibolde či rovno bolde Absolútne nevhodné. V 80. rokoch už bola k dispozícii aj Helvetica, ktorá mi príde oveľa vhodnejšia, aj keď z hľadiska dopravného značenia nedosahuje kvalít Ternu či DIN-u.

V Česku sa Universal grotesk používal až do roku 2001, ale aj po 20 rokoch sa ešte čo-to dá nájsť - napríklad na Wilsonovej pri hlaváku a potom ďalej na zjazde na križovatku U Bulhara.