Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Na toto môžem povedať iba, že Pernek je na Slovensku iba jeden. Ale prečo "pri Zohore", neviem. Čosi sa mi ešte marí, že predtým to bolo Pernek na Záhorí. Ale ani toto celkom nechápem, nakoľko celá táto lokálka je na Záhorí.

Odpoveď je Česko-Slovensko. Najmä obce s rovnakým názvom, ktoré ležali na dôležitej železničnej trati dostali takéto prívlastky.

Aký majú (alebo mali) vlastne význam tieto prívlastky? Keby bol na Slovensku aj iný Pernek, tak by som to pochopil, ale takto...

To máš vlastne ako Pernek pri Zohore

Pobavil ma dnešný fotoalbum z mesta o ktorom si veľa ľudí myslí, že sa volá Hranice na Moravě, no ono sa volá iba Hranice. Prívlastok "na Moravě" totiž patrí iba železničnej stanici na koridorovej trati. Ale fotky aj tamojšia MHD je celkom zaujímavá.

Od dnes je povinné mat ochranu tváre v MHD v Rakúsku a vo Švédsku. Rozhodne chaotické a protichodné vyhlásenia nie sú prospešné pre spoločnosť, ako napr. u Wiener Linien, čo doslova vyzýval k nepoužívaniu rúšok a zvýšenej dezinfekcie.

Hádať?
Určite nie Miki, to by som si (v tomto prípade určite) nedovolil. Len mi proste akosi vypadlo z podvedomia číslo a-40 a stále ho mám zakódované v smere západnom kdesi okolo Krematória (z Patrónky, spopod Mosta SNP, od Trojice). Plusku či mínusku kašlem a encyklopedické záznamy starého pána si spochybňovať nedovolím, keďže presnejší zdroj tu asi nemá nik.

Aj a-22 má zložitejšiu históriu. Najprv to bola linka v centre mesta z Ružovej doliny cez Svätoplukovu na Šulekovu. Potom to prevzali trolejbusy (t-17), číslo sa uvoľnilo, takže v ďalšej fáze a-22 jazdila z konečnej trolejbusu z Prievozu do Pod. Biskupíc (predtým a-B), potom bola predĺžená do Slovnaftu (čiže do Slovnaftu prišla z východu, od Biskupíc) a na mestskom konci na Trnavské Mýto. No a a-40 vznikla preto, aby mali Biskupice aj priame spojenie do centra bez prestupu.

Uznávam, počíta. Revidujem svoj výrok: linke 30 do Podunajských Biskupíc predchádzala linka 40, ale nebola to prvá linka do tejto, vtedy ešte samostatnej obce.

A 22 do Biskupic od 1.1.1959 sa nepocita?

Ďakujem Vladimírovi, že ma podporil. BigMac, prosím, nehádaj sa so starým pánom. Veď som vtedy žil, sledoval, zapisoval. Odo mňa pochádza veľa fotografií, ktoré tu nachádzate, či už priamo takých, čo som urobil (70.-80. roky), alebo tých, čo mám v zbierke. Nebyť mňa, tak ani neviete, ako prebiehali výmeny električiek T2 a T3 pri GO, to všetko sú moje archívne záznamy. Späť k linkovému vedeniu: Takže najprv vznikla a-40 Šafárikovo nám. - Vlčie Hrdlo - Pod. Biskupice a nie a-30. Vtedy viedla a-30 v trase Októbrové nám. (dnes Župné) - tunel - Mlynská dolina - Patrónka - Dúbravka (a-30D) alebo Lamač (a-30L). Začiatkom 60. rokov boli autobusové linky 21-33. Potom ako prvá na Štrkovec pribudla a-34. Ďalšou zmenou bolo číselné rozlíšenie a-30: tá zostala do Dúbravky a Lamačská vetva dostala číslo 35. 36 bola v Rači, 37-39 boli nové linky na Štrkovci, preto linka do Biskupíc dostala až číslo 40. Do roku 1968 pribudli ešte linky 41 (Technické sklo), 42 (internáty) a 43 (Janíkov Dvor). V prvej polovici 70. rokov začalo spájanie liniek, tak vznikla a-30 (30+40), a-26 (26+35), a-39 (39+42). Takže napríklad 42-ky boli dve - tá druhá, na Štrkovec, vznikla až po spojení tej prvej s a-39. Takže pluska BigMacovi nepatrí, on si pamätá obdobie cca o 10 rokov neskôr.

fotky k dispozícii nemám, všetko je len v rovine spomienok .... dole bola Ryba, fantastické šaláty, domáca knedľa a parené buchty

Možné to samozrejme je, ale akosi mi to vypadlo, skutočne mám v povedomí len B a 30.
40 mám zafixovanú kdesi v západnej časti mesta. Aj keď objektívne pravdou je, že prapôvodná a-30 bola krídelná, jazdila z Patrónky ako 30/D a 30/L do Dúbravky a Lamača.

Neklame, ale zrejme nesiaha dostatočne ďaleko do histórie.

Prvou linkou pre Podunajské Biskupice bola skutočne L40 (nástupca "prímestskej" linky . Až neskôr bola spojená s L30 a vznikol tak diameter Dúbravka - centrum - Podunajské Biskupice.

Ak ma harddisk neklame, tak do Podunajských Biskupíc jazdila a-30 v relácií Pod. Biskupice - Dúbravka, nie a-40. A po otvorení E do Dúbravky bola skrátená len pod Nový most, teda dnešná a-70.

Čítam, že tu bola debata o budovaní, o.i. i Ružinova, tak pridám aj ja trošku:

https://www.youtube.com/watch?v=vmZy_BBHaNs

Ja vychádzam z toho, čo sa vtedy písalo v novinách, najmä vo Večerníku, ktorý aspoň trochu zverejňoval informácie, ktoré oficiálna Pravda (hlavný spravodajský orgán ÚV KSS) nepovažovala za vhodné zverejniť. A naozaj, Dolné Hony neboli v pláne. No a po položení "základného kameňa", ale zjavne už predtým, bolo jasné, že Petržalka má sklz. To predsa zistíš ľahko, vieš, čo už malo podľa plánu stáť a vidíš, kde si reálne. Takže nebolo problém vedieť, že sa nestíha. Preto sa narýchlo pripravil projekt Dolných Honov. Ale v 60. rokoch sa o takomto urbanistickom zámere (DH) nikde nepísalo ani nehovorilo. Preto som tvrdil, že mimoúrovňová križovatka Bajkalská - Ružinovská - Záhradnícka nesúvisela nijako s prípadnou električkou na Dolné Hony. Vtedy, keď sa táto križovatka stavala, naozaj Pod. Biskupice neboli súčasťou Bratislavy a jazdila tam autobusová linka "B", nie číselná, lebo to bolo mimo mesto a mala vyšší tarif. Až po pripojení Pod. Biskupíc vznikla a-40, čiže až po tom, čo už existovali linky na Štrkovec (a-37,38,39).

Trochu by som pochyboval, že zrovna dátum položenia základného kameňa je smerodajný.
Medzinárodná súťaž prebehla 1966-67, následne bolo treba udelených päť "víťazných" tretích miest skresliť do jednotného konceptu, potom ten koncept celý prekopať kvôli nutnosti použiť len zabehnuté panelové technológie... Nemám to podložené, ale čakal by som, že pôvodne pokládku kameňa očakávali skôr.