Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Ale 33Tr je trolejbus. Predpokladám, že homologizácia na typ autobusu by sa musela robiť na novo (znalejší nech ma keď tak opraví) a v tom je problém na ktorý poukazuje SOR.

Nová Pardubicka škoda 33tr sor v karosérií NS18 ma mechanické tlačidlá vedľa dverí no dotykové na dverách ma zaslepene načierno.

Sorry za duplicitu, nejak mi uslo ze uz to tu niekto postoval

Pozerám, že ak väčšina tých otázok v češtine je od SOR-u tak ich prekvapilo, že zrazu ich typ vozidla je potrebné znovu homologizovať lebo nebolo pripravené na časť týchto "noviniek" čo požaduje DPB.
Posledné otázky zase tipujem na Mercedes (?), ktorých prekvapila požiadavky silnejšej klimatizácie a determálnych skiel ako dodávajú vozidlám do Španielska a podobne.

SORka sa hnevá https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-dokumentov/detail/3058734

Nie je to tak dávno, čo sa tu preberala vysoká poruchovosť dotykových tlačidiel poslednej várky autobusov, už vtedy som písal, že by som trval na ich kompletnej výmene a v prípade odmietnutia dal výrobcovi najavo, že na ďalší kšeft môže zabudnúť.
A ešte si rýpnem - keď sa v tendri na trolejbusy objavila diskriminačná podmienka piatich dverí u kĺbových vozidiel a štyroch dverí u sól, vtedy im to nevadilo, že ostatní výrobcovia "otrú pysk"?

Dodavatel konstatuje, že poptávané technické řešení fotobuňky je na slovenském i českém trhu, naprosto unikátní a nenabízí jej žádný standardní dodavatel, ani jej neprovozuje žádný dopravní podnik.

https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-dokumentov/document/3058734/content/990544/download

Otázka č.4 - SOR považuje výberové konanie za diskriminačné nakoľko kvôli nemožnosti dodať vozidlo bez iných ako mechanických tlačidiel sa nemôže zúčastniť výberového konania. Žiada buď zmeniť túto podmienku alebo predĺžiť termín dodania o ďalších 6 mesiacov počas, ktorých by mohol získať homologizáciu aj na autobus s mechanickými tlačidlami.

Prvá Škoda 33Tr je na svete - http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2019/9/27/do-teplic-dorazil-prvn-trolejbus-koda-33-tr

Tunely by sa dali ošetriť check-inom cez QR kódy na stanici (prípadne beaconmi), ale to už celé riešenie z používateľského hľadiska komplikuje.

Keď uź sme vedľa viedli nekonečnú debatu o ticketingu, toto je super riešenie: https://www.sbb.ch/en/timetable/mobile-apps/sbb-mobile-preview/easyride.html

Cestujúci na začiatku cesty (pri nástupe) v aplikácií začne cestu, v cielu ju ukončí a vôbec nemusí riešiť voľbu typu lístka, zadávanie destinácie a podobne. Úžasne jednoduché a pohodlné. Systém zohľadňuje aj rôzne predplatné lístky, prípadne možnosť jednodenného cestovného. Výhoda oproti kartovým check-in/check-out systémom je, že na strane dopravcu nie je nutná fyzická infraštruktúra a na strane cestujúceho stačí mobil s dátovým pripojením. Nevýhoda je že to (vraj) zle funguje v tuneloch, takže tam je check-in nutný ešte pred vstupom do stanice. V prípade Bratislavy by sa toto týkalo najmä AS Nivy po otvorení.

Developerom je Fairtiq: https://fairtiq.com/en-ch/ - Riešenie nie je úplne nové, funguje už pár rokov, ale teraz sa dočkalo celošvajčiarskej implementácie, takže s tým možno cestovať po celej krajine (+ Lichtenštajnsku). Okrem SBB to má implementované Vorarlberg, Göttingen a čiastočne Linz.

Odstavovanie od cecku smerákov privádza fakt do nepríčetnosti.

Je len zaujímavé, že nový šéf ekonomiky anonymnému blogerovi (článok Nka vychádza z https://jaroadam.blog.pravda.sk/2019/09/25/vallo-pridava-k-vadalovcom-dalsieho-mafianskeho-manazera-do-dopravneho-podniku/) nevadil na funkcii riaditeľa finančného odboru BSK, ale až na funkcii CTO DPB.

https://dennikn.sk/1597107/v-dopravnom-podniku-zostava-spolocnicka-vadalu-novy-sef-ekonomiky-presiel-napriek-pochybnostiam/

Clanok s vypovednou lehotou nula celá ništ.

https://profit.sme.sk/c/22221923/znama-architektka-prekreslila-okolie-eurovey-pocita-aj-s-elektrickou.html

1.10. 17:30 bude Vallo v DK Dúbravka informovať o stave reko KV: https://www.facebook.com/events/2408726162779220/

Concord? Myslíš Yate Haugan?

- prve 3 body pouzival asi kazdy kto to hral
- osobnu (zeleznicnu) dopravu som sa snazil prevadzkovat vsade kde som mal nejaku trat, v dlhodobom horizonte to bola investicia do "local authority" + po par desiatkach rokov boli obsluhovane mesta a obce narast do rozmerov takych, ze aj nedotovana osobna zeleznicna doprava bola silno ziskova a nestihal som vozit...
- ked mesta protestovali, tak najprv som vyklcoval vsetko co v okoli bolo v ramci local authority (lesy, skaly, ...); ked si sa uz dostal na appaling a bolo ti to jedno, tak ti to uz nijak viac neublizilo; uvolnil si si tym ale plac kde sa nasledne dalo znovu sadit (a viac stromov = lepsia nasledna mienka o spolocnosti, v pripade mensich obci kde bolo dost nezastavaneho uzemia to bol velmi dobry sposob ako dosiahnut co chces
- cestnu a letecku dopravu som v zasade neprevadzkoval, lodnu len velmi zriedkavo (ked uz bolo dost penazi, radsej som postavil aj do vody nasyp a nan stanicu + zeleznicnu trat); trate som sa vzdy snazil robit rovne (tak v smerovom ako aj vyskovom profile; cesty v obciach kym to slo (neboli zokruhovane) som vsetky vybural a poslavil vlastne + pri rozrastajucich mestach som takto "developval" aj uzemia kam sa rozrastali (spravil som "raster" z ciest medzi ktorymi boli 2x2 stvorce na vystavbu), nasledne som aspon nenarazal na to ze ak mi nejaka cesta zavadzala zeby bola neodstranitelna + ako bonus bol, ak mi zacal niekde nejaky konkurent prevadzkovat ceste vozidla, mohol som odstarnovanim casti ciest ich zrhromazdit na jednom mieste a potom ich tam nechat hnit bez moznosti vratit sa do depa :-P; na rovnaky ucel som obcas pouzival aj vyradene lokomotivy (same priecetia za sebou, obcas nejake auticko trafim, alebo som mu zaustil moju trat na volny koniec superovej stanice, odstavil nepotrebnu lokomotivu tak ze medzi nou a stanicou bez toho aby ich delilo navestidlo a jeho vlak uz videl tratovy usek so stanicou ako obsadeny a nevliezol don )