Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Osekal by si obsluhu okolo námestia Slobody. ostala by tam iba L39 s úžasným int.

Cyklus ako keby bežal na pozadí po spustení preferencie. Po prejdení električky znova pustí Mýtnu ul. po skončení zelenej sa zase rúti smerom dole električka zase sa to blokne do preferencie a po prejdení znova pustí priamy smer cez Mýtnu.
Treba to nastaviť tak , aby po skončení blokovania preferenciou pokračovala v ďalšom cykle, kde skončila pred zablokovaním.
Keby tam chodili tri linky tak pri súčasnom systéme nastavenia by to tam kolabovalo.

Neviem, aké všetky boli požiadavky na OCL pre DPB, určite však mali vedieť pracovať s čipovými kartami vydávanými dopravcami. To spĺňajú.

Tak nech L31 a L94 poslu cez Kollarko so zastavovanim na elektrickovej zastavke STU.

http://www.teraz.sk/regiony/pozor-na-podvodnikov-v-bratislave-upchav/290087-clanok.html

Základné pravidlo je vždy že kamaráti musia zarobiť. Všetky dôvody ako to "zlegalizovať" sa hľadajú až potom.

Takže tie nové super-označovače v ostatných vozidlách DPB realizovať nákup bezkontaktnou platobnou kartou stále nevedia? A nebol ich nákup zdôvodňovaný že ide o najmodernejšie označovače schopné pracovať s najnovšími aplikáciami???? Zase len tunel?!

Na tej Mýtnej trpí električkovou preferenciou nosná L94 a aj L31. Radič križovatky jednoducho vynechá niekedy aj dva cykly pre ľavé odbočenie smer Nám.1.Mája . Stojí sa tam niekedy aj cez dve-tri minúty.

No prosím. A takto to malo byť od začiatku.

V súčasnosti sa už požaduje aj inštalovanie záložných detektorov pre električky, ktoré by mali zabezpečiť sekundárnu preferenciu v prípade, že nejde vysielačka alebo je nejaký iný problém komunikácie medzi palubným počítačom a radičom.
Konkrétne na spomínaných križovatkách s Mýtnou a Žilinskou záložné detektory nie sú, ale dakedy v priebehu roka 2018 sa pravdepodobne budú dopĺňať a následne sa upraví aj logika riadenia.
Na Karloveskej radiále budú aj záložné detektory.

1; Čoo? ? A aké vozidlá tam jazdia? Budem hádať: Tie, ktoré jazdili predtým na linke Slovak Lines cez Hainburg do Viedne = tie bez dotykových obrazoviek v sedadlách?

Keď teda Slovak Lines prevádzkuje okrem svojej linky do Viedne cez Hainburg čiastočne s Flixbusom aj druhú (po diaľnici na Erdberg), tak to by si ju mohli aj lepšie propagovať, nie?

V smere do Bratislavy vidím v tom CP v PDF aj také spoje, ktoré stoja na všetkých zastávkach (Einsteinova, Most SNP, ASMN, letisko). Tie prevádzkuje kto, resp. aké autobusy tam jazdia?

Flixbus má iba niektoré spoje za 5 € cestovné (a aj to iba pri objednávke cez internet). Niektoré predáva za 7,50 €, takže oproti linke cez Hainbrug aj Regiojetu je to asi menej atraktívne pre cestujúcich.

1. Spoje FlixBusu ktore nejdu pod most prevadzkuje Slovak Lines.
2. Neviem v com by web FlixBusu nemal byt bezpecny. Je to velka seriozna firma a denne sa tam tych transakcii vykonavaju stovky az tisice. Keby tam bol problem, vie sa o nom.

Nerozumiem Flixbusu v Bratislave (linka do Viedne). Prekvapilo ma, že približne každý druhý spoj nejde pod Most SNP, ale namiesto toho na ASMN. Tak ako v dávnejšej minulosti znova spoje tejto linky nemôžem nájsť vo vyhľadávači cp.sk ani idos.cz (flixbus.sk zobrazuje iba nástupnú a výstupnú zastávku cestujúceho). Aktuálny CP som našiel iba na http://portal.cp.sk/Data/pdf/L102971_170529_54180.pdf

Všetky spoje na tejto linke naďalej reálne vykonáva Blaguss Slovakia so šoférmi zo Slovenska? Majú všetky autobusy žlto-zelené vo farbách Flixbusu? Asi nie, lebo ja som dnes na tej linke videl bielo-červený s veľkým nápisom Blaguss (tabuľku Flixbus mal iba vpredu pri šoférovi). Nestihol som pozrieť ŠPZ (či ako sa to teraz volá) či má slovenskú alebo rakúsku... Informačná hodnota webu www.blaguss.sk je od spustenia ich spolupráce s Flixbusom prakticky nulová.

Pamätám sa ako bol v minulosti problém, že Slovak Lines nepúšťal na ASMN vozidlá Blagussu (stále píšem o linke do Viedne). Keď to prevádzkoval sám Blaguss, tak CL cez CardPay zákazník platil cez niektorú rakúsku banku, teraz pozerám, že to ide priamo cez web Flixbusu (umožňujú tam uložiť aj platobné údaje karty). Je Flixbus taký bezpečný a seriózny ako svetoznámy PayPal alebo aj tu platí, že odporúča sa platiť platobnou kartou cez internet iba tam kde umožňujú platbu cez zabezpečený web ich partnerskej banky? Alebo cez niektorú známu platobnú bránu ako je napr. slovenská TrustPay, ktoré spolupracujú priamo s bankami?

Len aby som ťa správne chápal, myslíš že stačí z hlavnej vyhodiť prejazdové koľaje a bude dosť miesta na 400m rovné hrany? Lebo mne sa nezdá.
Hádam je bez debaty, že súčasný stav je neúnosný, náklad mal už 20 rokov jazdiť popod Kramáre a Kolibu a v dnešnej dobe sa mal dokončievať presun stanice cca do polohy depa na Tupého, kde tej plochy je dosť, urbanisticky by to tiež bolo pútavé uvítanie (také lepšie Liège-Guillemins) a stále by to nebolo tak ďaleko od centra, ako Vinohrady.

Ale keď sa raz záväzný dokument rozhodne, že akceptuje rezignáciu na tento krok a navrhuje inú spojnicu, prečo potom obsahuje aj zadné vrátka v podobe polovičatého pôvodného riešenia? Bez ohľadu na to, aký si stanovili horizont, zostáva faktom, že nadväznosť na sieť vyriešenú nemajú. Ono, ťažko sa rieši uzol, keď nemám podrobne zadefinované, koľko čoho odkiaľ kam môže cezeň prúdiť (well, hádam v textovej časti niečo počítali, ale pri koncentrácii na ŽUB nemali právomoc zadefinovať prúdy po celej republike, o to mi išlo).

P. S. Tá Jablonica bola len narážka, nabudúce tuším použijem aj smajla a nie len expresívum ?

S hlavnou stanicou v súčasnej polohe sa nič zmysluplné spraviť nedá, ak neodpadnú aspoň nákladné koľaje bez perónov. Štyri až šesť koľají sa samozrejme lepšie stiahne do dvoch (v reále treba štyri koľaje až do Malaciek) v mieste, kde je už menej intenzívna osobná doprava. Dopravný generel ŽSR, tak ako akýkoľvek iný, neznamená, že sa začne okamžite všetko stavať na úkor zvyšku Slovenska. O Jablonici ako kapacitným obchvate pomlč - jedna koľaj, stúpania a oblúky z toho robia trať vhodnú pre nákladnú dopravu jedine pre firmu typu ZSSKC, ktorá si môže dovoliť na oboch koncoch mať hromady plesnivých laminátok na príprahy / postrky.

Ja nikde netvrdím, že všetko má ísť cez hlavnú. Iba sa mi zdá naddimenzovaná kapacita nového spojenia. Takto to vyzerá, že nákladná doprava zo Záhoria cez BA má trikrát vačší potenciál ako osobná, keďže sa jej navrhla celá nová vetva cez Rakúsko a ešte aj polpodiel zo "starej" vetvy.
Totiž, logicky, ak vznikne rakúsky obchvat i tunel popod Dunaj, na Prístavnom moste bude toľko voľnej kapacity, že vôbec nemusí chodiť náklad starou vetvou a poza hlavnú, ale môže tadiaľto a žiaden podkolibský tunel nebude treba riešiť. A komu je to kilometricky ďaleko, dá sa terigať cez Jablonicu.

Navyše, tých 4-6 koľají z dvoch vetiev v DNV vysublimuje kam? Či to už je mimo ŽUB tak nám to je jedno? Rovnako ako nám je jedno, že po celej krajine nám hnijú hlavné trate v stave od cisára pána a na území Bratislavy naprojektovaný exponenciálny nárast sa nevyužije, keďže sa nebude mať kam rozliať?

Nehovoriac o tom, že takáto utópia je zo súčasných verejných zdrojov neufinancovateľná a keď sa rozbehne snaha o jej plnenie, nemusí zostať na úplne základné veci, ako napríklad úprava polohy hlavnej stanice do medzinárodne akceptovateľnej podoby (dĺžka a tvar hrán), ktorá tu popri kreslení čiar kadetade zostala úplne nepovšimnutá na pôvodnom mieste ?

Skoda. Zial z toho dost malo vycitat na nejake zmysluplne utvorenie nazoru.

Dostalo sa to ku mne neoficiálne. Len toto mám. ?

Je k tomu niekde nejaka textova cast?

Tak beriem to tak ze v Bratislave zatial nikde nemame absolutnu preferenciu a vodic moze signal stoj dostat aj v pripade ak ho krizovatka registruje. Myslim ze Farskeho je prikladom krizovatky, kde spravidla pada volno, ale v niektorych situaciach (napr. ak ine smery dlho nemali volno) moze padnut aj stoj, bez ohladu na (ne)prihlasenie sa do sluzby.