Reakcia na: Mhr1 #222974:
Britský najvyšší súd nedávno rozhodol (január 2017) v prípade z roku 2012, keď osoba na invalidnom vozíku chcela nastúpiť do londýnskeho autobusu, no miesto pre invalidný vozík bol obsadený kočíkom so spiacim dieťaťom. Vodič autobusu požiadal matku, aby kočík zložila a dieťa zobrala na ruky a tak uvoľnila miesto pre invalidný vozík. Matka to odmietla, muž na invalidnom vozíku sa do autobusu nedostal, zmeškal vlak – a tak zažaloval dopravný podnik. Najvyšší britský súd rozhodol, že vodiči hromadných prostriedkov musia urobiť v takýchto prípadoch viac, než niekoho požiadať, aby uvoľnil miesto pre invalidný vozík. Mali by nielen požadovať, ale aj vyžadovať. Podľa najvyššieho súdu, ak je vodič presvedčený, že odmietnutie uvoľniť miesto pre invalidný vozík je iracionálne, tak by vodič mal, v závislosti od situácie, použiť ďalšie kroky, aby dotlačil „neposlušného“ cestujúceho s kočíkom, aby miesto pre invalidný vozík uvoľnil. Súd uviedol, že medzi tieto kroky „nátlaku“, samozrejme v vhodnej situácii, patrí aj odmietnutie vodiča ísť vozidlom ďalej, kým sa miesto pre vozík neuvoľní.
Poznámka na záver: z môjho pohľadu na tomto prípade je zaujímavé, že najvyšší súd nerozhodol, že vodič má (mal) popri kočíku zobrať do autobusu aj invalidný vozík.. A bolo by vymaľované. No právnici...?
Ike