Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Odkedy?
Ešte som z posledného vlaku cez neho neprešiel. Maximálne tam stál človek ktorý miesto toho aby ho otvoril tak iba hovoril "tade nepréjdete je to zamknuté"
Na otázku a kade mám ísť na N93? Že dokola cez nadjazd. na otázku že prečo? lebo je to zamknuté...
a prečo je to zamknuté lebo tak je to prikázané zamykať ...
jednoducho služby ŽSR

Čo inšpirovalo magoriát a z časti aj DPB zaviesť po snáď dvoch desaťročiach sedlovú premávku linky 52 počas doobedňajších hodín?! Aké vozy obsluhujú linky 52+56 po tejto zmene?

Obcas v lete ten prestup pouzivam a stiha sa to v pohode. Tie vlaky malokedy meskaju a 5 minut na presun je tak akurat, ze si este dve minutky pockam.

Ale mam tu vyhodu ze viem kam ist. Turista to nema sancu dat. Tam uz potom skor tu Gerecenovu... opat neschopnost sa nejak zmysluplne skoordinovat

Neotvara (zial).

V čase príchodov osobákov z Viedne sa podchod otvára ?

a to od posledného vlaku šprintom ? načo by otvorili podchod keď je už pozametaný...

a to má N80 ešte zastávku v opačnom smere za križovatkou... Pokial sa neznalý zorientuje na zastávke pred stanicou tak je už dávno fuč..

Odhliadnuc od takeho detailu ze linka N92 neexistuje, uvadzat v scheme nocnych liniek N93 ako linku pre pristup na ZST Petrzalka by bolo kontraproduktivne, kedze zo zastavky N93ky sa na stanicu v case premavky nocnych liniek dostat neda. Je nutne pouzit linku N80 (popripade N95 z Gercenovej).

Kam že si sa viezol s N92?

Zdravím. Rád by som upozornil na (pravdepodobne) chyby v mapke nočných spojov, ktoré som našiel:
1. nie je zobrazená zastávka Slnečnice,
2. v okne ŽST Petržalka (vľavo dole) je uvedený iba spoj N80, nie však aj N92.

Vsak akoze kludne to moze byt aj tak ze by aj u DPB platil az povedzme tie dve hodiny po kupe, ak by toto bol problem. Kazdopadne ohranicovat to kalendarnym dnom ako dnes je blbost a zas sa obavam ze SL a ZSSK aktualizaciu kazdych 10 minut nezvladnu (aj kvoli kvalite signalu v regione).

S prvým bodom zásadne nesúhlasím - načo je dobré vnášať do systému ďalšiu anomáliu nerovnosti dopravcov?

Jaj a este jedno: Ide to prekvapivo aj bez predrazenych zbytocnych masiniek od TrestDaty. Predajne miesto je vybavene tabletom so schopnostou citat bezkontaktne karty

Od 1. januara je spustena prva etapa elektronickeho odbavovania cestujucich v Brne - tato etapa zahrna predaj PCL cez internet. Celkovo ju povazujem za dost nestastne riesenu (obzvlast na tamojsie pomery), ale je tam par veci ktore by mohli byt pre Bratislavu inspirativne:

1. Neexistuje obmedzenie predaja PCL s platnostou od daneho dna - cez internet je normalne mozne kupit PCL s okamzitou platnostou (revizori su online, u CD a regiobusov sa zakaznik v tejto etape preukazuje vygenerovanym QR kodom). Toto by som rad videl aj u nas, sucasny system napokon ani nedava prilis zmysel: Mozem si o 23:59 kupit PCL platny od 0:00, ale o 0:00 si nemozem kupit PCL platny od 6:00. Chapem ze synchronizacia regionalnych vozidiel/POPiek je u nas kusok zlozitejsia, ale viem si predstavit taky model, ze v DPB by ePCL platil okamzite, zatial co v ZSSK a SL by platnost zacala napr. 2 hodiny po kupe.

2. Cestujuci si nemusi pre internetovy predaj zbytocne vybavovat kartu dopravcu - dopravcovia tam ani ziadne BCK nevydavaju*. Pri cestovani sa preukazuje lubovolnou platobnou kartou ktoru si urci pri kupe CL, pricom prilozenie karty k revizorskej citacke automaticky vyvola zobrazenie udajov o CL zakupenych k tejto karte. Do samotnej karty sa nic nezapisuje. Vyhodou je tiez, ze ak cestujuci chce z nejakeho dovodu pouzivat inu kartu, vie si listok jednoducho online preniest z jednej na druhu. (* Ak cestujuci nemoze/nechce pouzivat platobnu kartu, moze si u DPMB zakupit predplatenu kartu ktoru bude pouzivat len ako nosic)

3. Cestujuci sa na rozdiel od nasej BMK nemusi popri platobnej karte preukazovat aj dokladom totoznosti. Revizorovi sa pri nacitani karty okrem udajov o CL rovno na citacke zobrazi aj fotka priradena k danemu kontu.

System ma oproti tomu bratislavskemu aj rad nevyhod, ale minimalne tymito vecami by sa vyhladovo mohlo dat inspirovat

Jasné. Už asi rozumiem. Proste neprepočítať to podľa plochy domu, ale podľa počtu bytov v dome.
Dobrý nápad.

Ak vás zaujíma výška budov, tie sa dajú zistiť zo ZBGIS.

Je mi jasné, že prenásobiť iba počet bytov dákym celoslovenským koeficientom je málo presné (2-izbák na Honoch je o inom než 2-izbák v drahšej lokalite a úplne o inom než štvorizbák), avšak práve ten kľúč v podobe presného počtu x-izbákov v spojitosti s lokalitou by mohol byť dobrým vodítkom v modelovaní. Totiž, riadiť sa len plochou budov je zradné - veľké vežiaky a terasové domy (veľa chodieb a nebytových priestorov) vs. radové sekcie po 2 bytoch/posch. s malým schodiskom, to sú vcelku odchýlky vo využiteľnosti

Ešte mi napadá - v niektorých prípadoch nedostupnosti dát by sa možno dalo pomôcť si podlahovou plochou z evidencie vydaných energetických certifikátov, avšak ako vysoko manuálna robota to asi nebude vhodné na nejaké väčšie ťahanie informácií.

Oprava. Ide to len už sa dačo aj zaplatí. Super typ. Ďakujem

akebyty.sk je dobrý nápad a majú tam prijateľné ceny. Pozor, sú tam však len byty, ktoré p. Kilarský dokázal zdokumentovať, takže nie vždy sú údaje kompletné. Napr. tam nie sú dvojizbové byty v ZTB vežiakoch n Mlynarovičovej, pretože zatziaľ sa nepodarilo zohnať ich pôdorys. Napriek tomu je to šak dobrý základ pre zmapovanie obyvateľstva BA sídlisk.

Mozno by vam mohol pomoct portal akebyty.sk - po registracii tam su dostupne konkretne bytovky podla adresy aj so strukturou bytov, uroven pokrytia je dost vysoka. A potom by stacilo tento pocet bytov nasobit koeficientom priemernej obsadenosti, nie? (pred par rokmi to celoslovensky cinilo 3,21os/b. j., neviem nakolko to je aktualne)