Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

"Cestujúci ani nevedia, kedy bude premávka obnovená." - Keď reálne sleduješ, ako robia tú Hroboňovu. Mylsíš, že aspoň stavebník tuší, kedy to dokončí? ? (Teda najprv plyn, a teraz asfaltovanie). Lebo ja by som tipoval, že ani nie...

Čo sa týka Rajky, neviem aký je tam skutočne dopyt, ale bolo by vhodné ponechat aspoň L801 v trase Rajka - Čuňovo s nadväznostou na L91 a nasadením vozidla primeraného dopytu.

A teraz je tam co podla teba ? Podla pocasia ? A zase hociaky voz tam nemoze ist, treba voz s pokladnom co maju asi len 4 vozidla v DPB.

Je to prejav maximálnej neserióznosti.

Pri linke 207 a jej presmerovaní cez Pražskú chýbali označníky, chýbali cestovné poriadky a vodiči si veselo jazdili s vozidlami, v ktorých bol pôvodný zoznam zastávok (hlásič zastávok veselo zahlásil, že nasleduje Kozia). Možno som nemal šťastie, ale nevidel som ani jeden (!) trolejbus, ktorý by to mal správne. Oznam o prerušení výluky, hoci bola plánovaná dlhšie sa tiež vyparil.

To isté platí teraz pri 64 a 41. Cestujúci ani nevedia, kedy bude premávka obnovená. Odchody linky 41 sú utajené, zoznam zastávok neaktualizovaný, označníky nikde.

A to nehovorím, že (aby sa ľuďom v čase výluk, ktoré nie sú spôsobené vinou dopravcu) mohli byť aktualizované údaje aj na virtuálnych tabuliach. Bohužiaľ, na mojej zastávke mi veselo ukazuje, že linka 64 príde podľa CP.

Oni radsej budu vymyslat ako SL odkupia. To aby natrvalo zabezpecili moznosti tunelovania.
Cely svet verejnu dopravu liberalizuje, iba Freso ide protiprudu. ? Nuz Gorily ostanu Gorilami...

Zaujimave, ako tu vzdy vsetci hejtuju to oblastne oznacovanie. Vo Viedni oblastne oznacovanie do istej mieri funguje uz od roku 1907 ? Asi to bude tym, ze tu sa nasilu menili oznacenia liniek bez skutocnej reformy linkoveho vedenia...

A co keby verejnu dopravu do tychto obci zacal poriadne prevadzkovat ten, ktory by mal byt v skutocnosti za ne zodpovedny?

Ten vyrok o rokovani s BSK ma pobavil. V DPB zas lava ruka nevie co robi prava...

Ach boze, normalne som slzu uronil ?

Obyvatelia 3 obcí pri Bratislave sa obávajú najhoršieho: Toto nám nemôžete spraviť!
http://www.cas.sk/clanok/411174/obyvatelia-3-obci-pri-bratislave-sa-obavaju-najhorsieho-toto-nam-nemozete-spravit/

Aspoň k tým vlekom a trojvozňovým súpravam, čo sa týka Bratislavy:
Ono...by sa i uplatnili hlavne na Dúbravskej radiále, ak by sa predĺžili zastávky v rámci pripravovaných modernizácií el. tratí a poprípade uspôsobili meniarne. Avšak dnes už otázka obstarávania vlečných vozňov je neaktuálna. Súčasný trend je nakupovanie viacčlánkových vozidiel potrebnej dlžky. Ak teda Bratislava potrebuje na niektorých linkách vyššiu kapacitu, stálo by za to vypísať tender na 45m vozy miesto 30 metrových. Ak už riešiť vyššiu kapacitu pomocou viacvozňových súprav, tak by bolo vhodné pre Bratislavu 2 x cca 20m voz. Tie by sa dali v budúcnosti podľa potreby prevádzkovať i samostatne ako náhrada za dnešné dosluhujúce vozy K2S. Podobne to má riešené Brno (Vario LF2 + Vario LF1) a Lipsko (2 x Leoliner NGTW6-L).
Inak, aspoň k drvivej väčšine bratislavských T3, snáď okrem novostavieb s vozňovou skriňou VarCB3 ani nieje možné vlečný vozeň zapojiť, lebo nie sú na to konštrukčne uspôsobené. Nemecké T3D/T4D majú od výroby zosilnenú konštrukciu, lebo tam bola od začiatku požiadavka dopravných podnikov prevádzkovať i vlečniaky B3/B4D. Nakupovať dnes nejaké ojazdené B3, ak nejaké vôbec ešte sú (boli dodávané iba do Chorvátskeho Osijeku 4ks a 121ks spolu mali nemecké mestá Chemnitz a Schwerin), teda neprichádza do úvahy. Nakoľko typ T3 už dnes má v bratislavskom vozovom parku malé zastúpenie a pravdepodobne do piatich rokov vymizne úplne, nemá cenu sa zaoberať nejakými hoci i nízkopodlažnými novostavbami podobnými lipským vlečniakom NB4.
Čo sa týka vozňov B6 , vyrábal sa iba typ B6A2 určený na spriahanie s vozňami T6A2, ktoré majú oproti typu T6A5 užšiu vozňovú skriňu, takže aj keby boli bratislavské vozne T6A5 na to konštrukčne uspôsobené, sú pre Bratislavu nevhodné. Či vznikol nejaký vlečniak B6A5 so šírkou 2500mm aspoň "na papieri", neviem.
Aspoň v ČR sa ešte uvažovalo s prevádzkou vlečných vozňov za T3 okolo r.2005 výrobou typu VV60LF, ktoré sa však môžu spriahať iba s motorovými vozňami so zosilnenou konštrukciou, napr. za použitia spomínanej voznovej skrine VarCB3, ako je vyšie spomínané. Preto v Brne i Ostrave sa tieto vlečniaky smú spriahať len s určitými vozňami. Inak, dá sa teoreticky VV60LF spriahnuť aj za tie bratislavské novostavby napr. 7703? Nakoniec vozňov VV60LF bolo vyrobených len 6ks (4ks Brno , 2ks Ostrava) a v prevádzke sa moc neosvedčili. V Brne nejazdí už ani jeden a slúžia tam už len ako sklad náhradných dielov a pod. V Ostrave tiež už do premávky nezasahujú.
Je teda otázne, či po dojazdení T3 a T6 budú v Bratislave vôbec nejaké dvojvozňové súpravy, nieto ešte trojvozňové.

Díky za objasnenie ?

"pretože nikto neprejavil záujem ani za cenu šrotu"

Lebo všetci očakávajú veľký výpredaj T3SUCS z Bratislavy. ?

Pretože berlínske boli modernizované, zatiaľ čo magdeburské boli pôvodné so skladacími dverami zo Schwerinu.
Aktuálne sa šrotuje kompletný inventár T6A2 z Rostocku, pretože nikto neprejavil záujem ani za cenu šrotu.

Zaujímavým riešením je aj spojenie magdeburských NGT8D s ex berlínskymi B6A2, ktorých bolo odkúpených 12 kusov ako náhrada za zrušené veľké vlaky zložené z T6A2 po ukončení prevádzky Tatroviek v roku 2013: https://www.youtube.com/watch?v=o4S2Ny_AUts

Viac sa dá dočítať aj tu: http://www.strassenbahn-online.de/Betriebshof/Tatra/T6A2/index.html

Tiež je mi záhadou, prečo na tento účel nevyužili svoje pôvodné vleky B6.

Bratislava nemá žiadne vlečné električkové vozne, ak nerátam historický vlečný dvojosák 135..

Čo sa týka súprav T3, tak aktuálne máme cca 11 súprav T3P (buď pôvodné T3 po generálnej oprave, alebo úplne nové skrine), 2 súpravy T3M (z toho jedna je z roku 1976...) a 6 súprav T3G (z roku 1989).
Každá má inú výzbroj a teda (mierne) odlišné jazdné vlastnosti.
Vzhľadom na súčasný stav vozidlového parku električiek a zatiaľ celkom reálne vyzerajúce možnosti na ďalšie dodávky nových za € fondy je otázne, či ešte riešiť spájanie električiek T3 do trojíc alebo nebodaj obstaranie (vyrábanie?) vlečných vozňov. Jedine kde to podľa mňa má zmysel sú vozy T3P (tých 22 KS). A potom možno T6, čo by niektorí tunajší diskutéri tiež veľmi radi videli.

Ale dnes je doba viacčlánkových električiek požadovanej dĺžky (aj keď napr. ešte 6 rokov dozadu chodila v Krakove jedna linka kde boli denne vypravované súpravy 3xkonstal.. ).

Zdravím

Ďakujem vám všetkým za odpovede.
Ak mám vaše komentáre zhrnúť, tak výsledok je nasledovný:
Iba z čisto konštrukčného hľadiska nie je problém zapojiť tri T3 do jednej súpravy. Sú tu ale obmedzenia. Prvé obmedzenie je legislatívne. Existuje vyhláška, ktorá limituje dĺžku súpravy na 40 metrov max. Neskôr sa objavili komentáre, že takéto legislatívne obmedzenie neexistuje resp. ešte pred istým časom neexistovalo. Druhé obmedzenie sa týka dĺžky zastávok električiek. Stále existujú zastávky (aj keď ich nie je veľa), kde by 45 metrová súprava nevošla (napríklad: Vinohrady v smere do centra). Tretie obmedzenie sa týka elektrickej siete a možného nedostatočného výkonu meniarní. Tu sa objavili v komentároch aj isté riešenia a to, že pripojiť k dvom T3 jeden vlečný vozeň (pravdepodobne) B3. Tu je ale problém, že Bratislava takéto vlečné vozne nemá (alebo sa mýlim?) a prejavilo by sa to na zrýchlení, ktorým sú T3 preslávené (alebo nie?).

Na základe tohto zhrnutia vás ešte chcem poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky:
Viete mi uviesť konkrétnu normu, VZN, §, alebo vyhlášku, ktorá obmedzuje dĺžku súpravy viacerých električiek?
Má Dopravný podnik Bratislava nejaké vlečné vozne?
A koľko % klesne zrýchlenie T3, ak je k nej pripojený vlečný vozeň?
A ako by to bolo so súpravou troch T6? Tiež by to nezvládali meniarne? Tiež by sa to dalo riešiť dva T6 + B6?
Ako je to s meniarňami? Sú už tie bratislavské nadimenzované na trojsúpravy?

Znovu prosím berte moje otázky iba ako od laického zvedavca.

Ďakujem za vaše odpovede

Ale že 3X ide na nábrežie vieš len preto, že poznáš trasu linky a nie vďaka označeniu. Lebo ak Raču 5 s Petržalkou 9 spája okoloidúca 59, tak Dúbravku 3 s Petržalkou 9 môže spájať práve 39 (ktorá mimochodom mala byť prečíslovaná na 36). Opačným smerom ak cestuješ do Dúbravky tak nevieš či nastúpiť do 39, 83, 93 kým nepoznáš trasu. Jednoducho ak nieje dodržané aj jednotkové označenie pri všetkých linkách, tak sa podla čísla nedá riadiť a keď sa naučíš čo kam ide, tak ti je už jedno ako je to označené. A pri toľkých linkách je to takmer nemožné aby sedeli obe číslice a potom pri prvom predlžovaní/skracovaní liniek by sme museli niečo prečíslovať (Viď napr. 65, 78).

Inak nízkopodlažné vleky NB4 v Lipsku sú novostavby od Bombardieru. Ale Lipsko má aj jednu špecialitu - štyri zvaňované vleky B4, SOR-hateri pozor!, štvordverové, jediné Tatra-vane v Nemecku.

Súpravy 3x T4D premávajú dnes a to práve z dôvodu, že žiadne vleky už drážďanský dopravný podnik nemá. Meniarenská situácia je dnes už samozrejme úplne iná ako pri začiatku prevádzky Tatra vozov. Súpravy 3x T4 jazdia nepravidelne aj v Lipsku pri nedostatku vlekov ale tam je tretí voz netrakčný, pretože Lipsko jazdí na jeden zberač a ten by už tretí voz neutiahol.