Reakcia na: no.ev.di. #134168:
Dnes by tá trať mala väčší význam sotva, jedine možno v tom prípade ak sa podarilo dostavať komplet trať s napojením na trať pod dnešným číslom 173 niekde ako sú Mlynky pri Dobšinej.
Síce úsek Tisovec - Revúca - Slavošovce bol tak na 80% hotový na daľších spojkách Slavošovce - Dobšiná - Mlynky sa ani nekoplo. -teda pokiaľ si dobre z čítania pamätám.
Možno je nejaký potenciál na nákladnú dopravu v priemyselnom areáli Slavošovce ale pre ten stačí bohate napojenie na trať 160 pretože nepredpokladám, že by bolo až tak nutné priame prepojenie Slavošovce - Tisovec. O príp. rentabilite vedenia nákladnej dopravy prenechám slovo niekomu kto sa rozumie do problematiky viac - možno zaujímavé by to bolo pre nákladnú dopravu papierenskej suroviny Ružomberok - Slavošovce. Každopádne by šlo o náročnú trať na údržbu s veľkým prevýšením s podobným charakterom ako "stredoslovenský Semmering" - trať č. 170.
Pre osobnú dorpavu je dnes jediná alternatíva ako vyhliadková trať pre historické vozidlá -niečo podobné ako železnička Čierny Balog aj to za podmienky, že by bola ešte vyhovujúca statika tunelov po tých 60tich rokoch. Trebalo by dať vyrobiť a osadiť oceľové mostné polia, osadiť zhruba 25km koľajníc -na to by sa mohli použiť staršie napr. čo by zostali po modernizacií V. koridoru. -je tam toho...
A hlavne musel by mať o to záujem región, -pripraviť projekt a možno by sa na to ušlo niečo z fondov únie v budúcnosti ak by nebolo čo z peniazmi.
Minimálne čo by som rozhodne dal spraviť aspoň najnutnejšiu konzerváciu jestvujúcich objektov (viadukty, tunely) cez ktoré by sa dala príp. aj vybudovať cyklotrasa.
Martin Fundárek
Zmysel dobudovania železnice najviac spochybňuje práve tento článok. Ak je pozdĺž Poiplia autobusová doprava kriticky riedka, niet dôvodu budovať železnicu. (A nad argumentom o Balatone sa možno len pousmiať. Masy Slovákov tam smerovali v časoch, keď ešte v Balatone bola voda:-) a keď inam nemohli...)