Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Ale Ikarusy majú väčší predný vonkajší displej. Ideálne by bolo, aby všetky (nielen niektoré) ukazovali mestskú časť aj konečnú zastávku (napr. Petržalka a pod tým je napr. Antolská). Niektoré vozy to tak ukazujú, ale 83-ka len Ovsište).

A čo sa vnútorných transparentov týka, tam by to kľudne mohlo byť tak ako v električkách, napr. 83 DÚBRAVKA / Pri kríži, no nie?

Ocel moze byt ta ista, len musi byt konstrukcia inak nadimenzoava. ? Akoze bude cela tazsia.

Papyr: no Košice sú v tomto naozaj špička... V ktorých mestách platí systém všetci všetkými?

a 198 samozrejme ?

týmto sa ospravedlňujem všetkým priaznivcom tejto linky.

Ak by sa uvádzanie mestských častí namiesto konečných zaviedlo aj na predných transparentoch autobusov, viem si predstaviť ten chaos -
59, 68, 78, 80, 81, 82, 83, 84, 85, 86, 88, 89, 90, 92, 93, 94, 95, 96, 97, 180 - PETRŽALKA

?

Hááá, pár sto tisíc. Viac pruhov = silnešia ocel, hlbšie základy, silnejšie ocelové laná,... ? to nemsylíš vážne.

Banskobystricky system je pravda omnoho jednotnejsi - vsetci vzdy na predne zato Kosice, tie mali svojho casu zvlastne tarifne odbavenie pre vybrane autobusove linky, pre elektricky na rychlodrahe, pre cas po 20.h, pre cas vikendu atd

viem velmi dobre, ze ty tomu neveris, ale... Je mi jasne, ze to myslis ako to myslis.
Ja z vysoka kaslem na to, co bude ked ten most otvoria !!!
Zaujima ma, co bude na tej krizovatke o 5,10 rokov. A na to sa moze mysliet teraz. A dufam, ze je aj Tebe uz v tejto chvili jasne, ze medzi pristavnym mostom a mostom lafranconi sa BUDE musiet postavit este jeden (toho sa este my dozijeme) a neskor urcite aj druhy most.
Takze pokial ta krizovatka bude ucpata v spicke, vies si predstavit situaciu o 2 roky, ked naroky na nu stupnu ? A o 10 rokov ? To vazne povazujes to riesenie za spasonosne ?
najma ked sa vychadzalo z projektu roku pana 1976 ? Pritom ten most mohol byt s prispenim par 100 tisic 6 prudovy ?

Mal som na mysli nepredlzenie tych na Prievozskej, ktore su tam viac ako podstatne. Len ci bude ta zmena v mysleni tym spravnym smerom, pretoze narast individualnej dopravy je v horizonte minimalne 20 rokov viac ako isty.

...což je blbost, niet dôvodu takto miasť substrát výnimkami a obmedzeniami v nástupe do vozidla... ?

Gratis cestovne pre cestujucich nad 70 rokov (obcanov SR) okrem Bratislavy funguje tiez v Presove.

(Vynatok z tarify: Nárok na bezplatnú prepravu majú:
1.1 deti do začatia povinnej školskej dochádzky,
1.2 držitelia preukazu ZŤP a ZŤP-S vrátane invalidného vozíka, sprievodcu alebo vodiaceho psa,
1.3 občania SR nad 70 rokov,
1.4 držitelia osvedčenia podľa zákona č. 255/1946 Zb. Československej armády v zahraničí alebo potvrdení ministerstva obrany o účasti v I. a II. odboji, občania uvedení v §29 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších úprav, držitelia preukazov SANO, KVP, SZ VTNP-PTP. )

Drobne upresnenie: V Presove je nastup na vsetky dvere OKREM prednych. Cez predne dvere mozete nastupovat len ak ste dochodca alebo ak planujete kupit listky u vodica, a tiez na nocnych spojoch.

ziadna skoda sa nestane...

Kvoli takym ako ty, boli pozastavene

...že v PKO sa od '89 nič poriadne neudialo?! To hádam nie... Nič v zlom, ale ja by som to nazval totálnou neznalosťou inej ako väčšinovej kultúry z Tvojej strany... Osobne som sa tam zúčastnil na viacerých veľmi vydarených a kvalitných akciách - napr. Wilsonic (hudobno-vizuálny festival) alebo koncert Omary Portuondo (speváčka z Buena Vista Social Club). Okrem toho sa tam pokiaľ viem konali aj Bratislavské jazzové dni a iné veľmi cenné kultúrne akcie. Som smutný z toho, ako poniektorí dokážu vnímať len Lunetic a Scooter...

nastup vsetkymi dverami je v BA, NR, ZI, PO a KE. Cize aj v Nitre.

Aby sa na ňom dala spraviť trojprúda premávka. To by si vyžiadalo zrušiť odstavný pruh a teda by nemohol byť súčasťou dialnice.

Bratislavská polícia v noci 7.7. zasahovala proti skupine mladíkov, ktorí rozbili sklenenú zatávku hromadnej dopravy.
Svedkovia vyčíňania podgurážených mladíkov privolali včera o 23. hodine policajtov na Karloveskú ulicu. Po rozvášnenej skupinke ostala rozbitá sklenená zástavka MHD. Stihli naskočiť do električky číslo 4 v smere von z mesta. Na konečnej električky už výtržníkov čakali policajné hliadky. Dvaja Tomášovia, Peter, Matej a Michal vo veku 16 rokov a o dva roky starší Štefan boli predvedení na policajné oddelenie. Vypovedať mohli až po vytriezvení.

Dovolil by som si aj toto, na zamyslenie...
Chodníky pre autá, stromy a sekery
Existujú aj krajiny, v ktorých dobré mravy a ešte lepšie zákony a rozumné pravidlá nielen existujú, ale platia naozaj pre každého rovnako
Dynamicky sa rozvíjajúce Slovensko dynamicky rozvíja aj právny nihilizmus a aroganciu všemocného kapitálu nad celkom prirodzenými, logickými a normálnymi právami občanov.
Že chodník slúži na chôdzu, vyplýva nielen z pomenovania, ale aj z elementárnej logiky, ktorá vyhradzuje osobitne priestor pre chodcov a osobitne priestor pre dopravné prostriedky. Nie tak na Slovensku a v jej stolici - hlavnom meste. Autá beztrestne parkujú na chodníkoch a úbohý chodec sa sotva pretlačí v škáre medzi zaparkovanými vozidlami a fasádami domov. Beztrestne preto, že vozidlo môže byť a občas aj je odtiahnuté či "zapapučované", iba keď bráni v doprave iným autám, nie keď bráni v pohybe chodcom či nebodaj chodkyniam s kočíkmi. A tak si šoféri v slovenskej stolici bezstarostne parkujú na chodníkoch. Nie tak v susednom Rakúsku. Tam si netrúfnu zaparkovať čo len jediným kolesom na krajíčku obrubníka, lebo vedia, že ich nemilosrdne čaká mastná pokuta.
Je pozoruhodné, ako sa pri prechode rakúskej hranice z tých istých dôvodov ako šibnutím čarovného prútika menia slovenskí dravci ciest na pokojných baránkov, disciplinovane sa posúvajúcich päťdesiatkilometrovou rýchlosťou rakúskymi obcami. S výnimkou niektorých ústavných činiteľov, ktorí sa nazdávajú, že aj v Rakúsku pre nich platí výnimka ako v domácom pašalíku. Taký Pavol Rusko o svojej spanilej jazde rozpráva s furiantskou bodrosťou a doma sa mu to nielen prepečie, ale ešte mu to zvyšuje popularitu - nedodržiavať predpisy, to sa u nás cení vysoko!
Nejakí frajeri
Pred časom som sa vrátil z cudziny, a vtedy zakaždým s reflexom pavlovovského psa zamierim k Dunaju, nadýchať sa domovskej atmosféry. Kráčam si od Nového mosta proti prúdu, keď tu zrazu vidím spúšť. Desiatky stromov až po Park kultúry a oddychu (PKO) vyrúbaných a popílených, lavičky zlikvidované, promenáda zničená. Staršia dáma opierajúca sa o francúzsku barlu - sadnúť si už nemá kde - ma informuje, že to tu včera za pol dňa "zmákli" nejakí frajeri za asistencie polície, ktorá celú promenádu obkolesila červeno-bielou páskou, ako keď sa pri vyšetrovaní ohraničuje miesto zločinu. "Tak vidíte," vravím jej, "už sa pátra po zločincoch, ktorí spáchali toto vandalstvo." Dáma sa na mňa pozrela, akoby som spadol z Mesiaca alebo prinajmenšom prišiel z Rakúska - "Že pátra! Tú pásku tu natiahli a priestor strážili pred ľuďmi, ktorí by nebodaj chceli brániť stromy."
Teraz už nikoho strážiť netreba, kusy červeno-bielej pásky poletujú vo vetre a hadia sa po zdevastovanej promenáde. Ani tí frajeri s motorovými pílami, ani ich policajní ochrancovia si nedali tú námahu, aby pásky po sebe upratali. A tá rozdrapovačná finančná skupina, ktorá pozemky skúpila a frajerov i policajtov si objednala, tá by si svoje "čisté ruky" nejakým upratovaním už vôbec nešpinila.
Stáročná lipa
V tej chvíli som si spomenul na ochranárov, ktorí ešte za komunizmu vlastnými telami bránili stáročnú lipu na nádvorí rozľahlej budovy na Kapitulskej ulici. Vtedy tiež zakročili policajti - pardon: príslušníci Verejnej bezpečnosti - a noviny sa rozhorčovali nad protispoločenskými živlami, ktoré bránia pokroku a maria reštaurovanie historickej pamiatky. Vzácna lipa je už vyše pätnásť rokov na pravde božej a budova na Kapitulskej stojí a chátra ďalej.
Koľko nelegálne postavených novozbohatlíckych domov sa rozdrapuje pod Slavínom, to by vám vedel povedať Martin Huba; koľko a za čo sa ich "legalizovalo" dodatočne, to už azda iba jasnovidka. V Zürichu na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov prekročili nejakí švajčiarski rozdrapenci schválený pôdorys stavby vežiaka o niekoľko centimetrov, a keďže tá stavba bola z betónu, nemohli ju o tie "nadstavené" centimetre nijako "okresať", dodatočnú výnimku nedostali a vežiak museli zbúrať.
V Bratislave si slovenskí rozdrapenci rozostavajú osempodlažný baráčik a keď sú na ôsmom poschodí, požiadajú o "dodatočnú zmenu" stavebného zámeru z ôsmich podlaží na tridsaťdva. Keď im to akýmsi zázrakom neprejde, tak licitujú na dvadsaťdva podlaží. Urbanistika ako poker.
Pravidelne chodím okolo Eszterházyho paláca na Panskej ulici. Ten dom má jeden z najkrajších, bohato zdobených barokových portálov okolo vstupnej brány. Denne sa tu zastavujú desiatky skupín turistov a sprievodcovia im v rozličných jazykoch podávajú výklad o tom barokovom paláci. A cudzinci s údivom hľadia na odpornú velikánsku tabuľu, ktorá sa neokrôchane rozčapuje uprostred barokového portálu a červenými písmenami inzeruje, že v tom paláci sú na prenájom kancelárske priestory. Tá arogantne hnusná tabuľa tu visí už niekoľko rokov, odkedy bola dohotovená ešte hnusnejšia nadstavba na streche barokového paláca, pripomínajúca betónový tunel - v ňom zrejme budú tie už roky neosídlené kancelárske priestory. Keď sa to monštrum na streche začalo stavať, telefonoval som na číslo uvedené na stavebnom povolení (ktoré v tom čase viselo na tom istom mieste, kde dnes inzertná tabuľa), dovolal som sa na obvodný úrad Starého Mesta a tam mi pani v telefóne prezradila, že protestujem márne, lebo nadstavba bola riadne schválená miestnymi poslancami. Napriek tomu, že v tom čase medzi nimi nesedel - ako za Mečiara, tak ani po ňom, na čo sme boli my Staromešťania hrdí - ani jeden poslanec HZDS, SNS, KSS. Som však presvedčený, že čosi podobné by sa na streche Eszterházyho paláca nemohlo "vybudovať" ani za komunistov.
Odseknuté ruky
Ale sú krajiny, kde dobré mravy a ešte lepšie zákony a rozumné pravidlá nielen existujú, ale platia naozaj pre každého rovnako. Na sklonku šesťdesiatych rokov som bol v Štokholme svedkom, ako švédskeho kráľa, ktorý sa celkom občiansky prechádzal po ulici, nepustili do obchodného domu so psom; musel ho priviazať pred vchodom ako všetci ostatní. Aj pre kráľa, aj pre jeho psa platili rovnaké predpisy.
Nedávno priniesla agentúra Reuters správu, že nórsky premiér Kjell Magne Bondevik nesmie jazdiť vo svojom novom nepriestrelnom BMW, ktoré nemecká automobilka vyrobila špeciálne preňho. Nórske úrady mu auto zakázali používať, lebo opancierované vážilo dva razy toľko ako bežné BMW a tak prekračovalo limit predpísaný nórskymi cestnými úradmi o štyridsať kilogramov. Pracovníci vládnych garáží ho teda museli "zbaviť" prebytočných kíl - to auto, nie premiéra.
Vo Švédsku, ako je známe, sa dlho prakticky nekradlo. V tom istom čase, keď švédskeho kráľa nepustili so psom do obchodu, som si zabudol na železničnej stanici pri okienku, kde predávali cestovné lístky, malú koženú tašku s dokladmi a peňaženkou. Nič netušiac som si sadol do neďalekej kaviarne, dal si rannú kávu s croissantom, prečítal som si noviny a keď som chcel platiť, zistil som, že nemám čím. Bežal som zdesený na stanicu a tam na pulte pri okienku ležala moja taška.
Keď som to potom rozprával švédskym priateľom, vôbec sa nečudovali. V tom čase sa vo Švédsku naozaj nekradlo. Ale - ako ma ubezpečili - iba preto, že nielen v stredoveku, ale ešte dlho potom sa vo Švédsku za krádež odsekávala ruka.
U nás pri Dunaji sa dnes odsekávajú stromy.
Martin Porubjak (1944) dramaturg Slovenského národného divadla, režisér. Žije v Bratislave.

preco by mal byt Pristavny most vynaty z dialnicneho obchvatu?