Nerozumiem prečo sa to metro nefinancovalo v rámci deblokácii ked nám to rusi navrhli že metro postavia v ramci ich dlhu voči SR. Najvacsi zlodeji a tunelari povedali krasne recicky: metro a od Rusov, ich technika ??? Takto nieje ziadne a mohlo byt aspon dake, a navyse v Prahe alebo Budapesti je metro celkom fajn, presne take mohlo byt aj tu, skoda ze KOKO* Mikloš a cela ***nu*a vlada to odmietla. Šuster je koko*t z vyhodu ale toto bola jedna z mala veci co myslel na navsteve asi pred dvoma rokmi dobre. Tie prachy ak sa raz aj bude daco stavat napokon zaplati štát a nie Blava lebo nikdy sama na to nebude mať. A električka kapacitne nevydrží naveky, to sa možem s hocikym stavit !
? ? ? ? ? ?
? ? ? ? ? ?
).
? ? ? ? ? ? ? ? ? ?
Šimi
Okrem toho si myslím, že generálny riaditeľ by mal vedieť o všetkom a v konečnom dôsledku je zodpovedný za chod celej firmy. Je len na ňom akými kanálmi sa k nemu informácie dostávajú a akými spôsobmi riadenia zabezpečuje spätnú väzbu v prospech riešenia problémov. My nemáme a ani nehľadáme konkrétne dôkazy zodpovednosti, to nie je naša parketa, ale sme denne konfrontovaní s objektívnymi výstupmi. A s tými za „naše“ peniaze nie sme spokojní.
Nie som tak naivný, aby som nevedel, že je to všetko o peniazoch. Ale ľudí nebaví stále počúvať o nedostatku finančných prostriedkov, vysokých vstupoch, nedostatočnom vozovom parku (aj keď je to možno v niektorých prípadoch a momentoch objektívne dané), keď za poskytované služby platia značne vysoké sumy (aj z pohľadu ich zárobkov) bez zodpovedajúcej výstupnej kvality i kvantity. Veľa vecí by sa dalo v mnohých prípadoch riešiť aj ináč, k spokojnosti cestujúcej verejnosti (nemám na mysli teraz tento posledný prípad) a spätne aj vedenia DPB. Nie vždy totiž máme ten dojem, že tomu tak je.
Svojho času som sa v inej úvahe (ktorá sa k Vám možno tiež dostala – „Vážení páni Žinčicovia“ – ak nie môžem poskytnúť) zamýšľal nad týmito problémami z trochu širšieho hľadiska a záberu. Nie preto, aby som sa štylizoval do polohy ortodoxného kritika za každú cenu, ale aby sme hľadali východiská. Viem, že v štáte, kde nefungujú aj omnoho podstatnejšie veci, je to ťažké, niekedy skoro nemožné. Ale netreba sa vzdávať. A netreba sa ani báť iného názoru, iného uhla pohľadu. Samozrejme v medziach slušnosti, morálky a etiky.
Miroslav Daniš