Reakcia na: J #30436:
Ja sa nezvzdávam. Len som chcel poukázať na to, nech mi nikto nehovorí o tom, akože kto chce robiť, robotu nájde a podobné vtákoviny. Ja som začal zmýšľať o živnosti a hneď sa na mňa vyvalili všetky tie "polienka", ktoré mi náš štát hádže pod nohy, len aby som si nebodaj nedovolil niečo podniknúť sám. Zo všetkého mám dojem, že ako nezamestnaný, ktorý raz za dva týždne donesie pečiatku o márnej snahe nájsť džob som chcený viac.Pri posudzovaní tých, ktorým sa chce a ktorým sa nechce robiť by si mal brať do úvahy aj reálne podmienky pri ponúkaných zamestnaniach. Realita je taká, že v absolútnej väčšine výkonná pracovná sila je ohodnotená bez pardónu minimálnou mzdou (alebo niečo mále navyše) za absolútne neprimerané požadované pracovné nasadenie. Ak si požičiam údaje z našej domácnosti (trojizbový byt v obyčajnom socialistickom paneláku na okraji mesta - nájom 5300 Sk, inkaso 1500 Sk + to si ešte nič nejedol, ešte nemáš oblečenie a obuv, ešte si nezaplatil za dopravu), častokrát skutočne ľudsky viem pochopiť ľudí, ktorí pracujú na čierno, prípadne ďalších, ktorí utekajú za hranice.
Pre mňa, osobitne ako dopraváka, je doslova strašidelná realita, kedy čoraz viac ľudí sa v Prešove presúva po meste peši (ráno napríklad 30-40 min. pešej chôdze do zamestnania), a to nie preto, lebo v spojoch je plno, nie preto, že autá sú lacné, nie preto, že športujú, ale preto, že jednoducho nie sú ochotní dať 10 Sk za lístok alebo 410 Sk za mesačník.
Papyr