Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Včera to nefungovalo ani v Arrive, bolo mi divné, prečo mi po priložení karty s PCL vyliezol lístok, ale šofér ho hneď schrastil, pokrčil a zahodil, rovnako aj cestujúcemu predo mnou. Reku možno nejaký evidenčný, kvôli tomu prechodu. Poobede nás s predplatnými iný šofér posielal rovno ďalej do busu, že to ešte nie je prestavené. Teraz pozerám do konta a z kreditu mi zmizlo 1,09 €. Výborne, môžem zas reklamovať...bohvie koľkí si to všimnú, keď ten lístok šofér hneď ztopil, že ich Arriva skásla.

hmmm 2227

Haha. A ktoré veľké mesto je v tom rebríčku top 50 miest?

.

Čo tak porovnať aj rozpočty? Cca 1/3 mestského rozpočtu mesta Prahy ide na MHD, čo predstavuje cca 85% rozpočtu dopravného podniku. Je to najväčší podiel v EU. Praha má ročný rozpočet ná úrovni cca 4,5 milardy €. Aj po zarátaní neoficiálne byvajúcich osôb má Praha rozpočet na úrovni cca 3350€/osobu. Bratislava v Bratislave to vychádza na cca 830€/osobu.

Tak dúfam, že sa ideš vygrcať a zajtra sa sťahuješ preč z Bratislavy

Bol si niekedy v takom Houstone, ako sa tam reálne žije? A ako to tam vyzerá? Houston nie je ani v TOP 50 miest, kde chceš žiť v USA.

Jasne, napríklad vyvýšené prechody na hlavných ťahoch v meste, čo obmedzujú MHD? Nová výstavba povolená na periférii? Povolovanie stavieb na princípe rodinného domu. Predpokladám, že problematiku amerických predmestí asi poznáš. Neriešenie dopravy, len odstraňovanie pruhov? Na to aby si sa dostal z východu na západ a opačne Bratislavy máš už len 2 možnosti a hrozí, že možnosť č. 2 prestane existovať, resp. bude extrémne znemožnená doprava. Cyklotrasy sú fajn, ja podporujem ich výstavbu, ale dáta z Holandska hovoria, že len cca 25% obyvateľstva využíva na cestu do práce bicykel a z toho cca 85% ciest nie je dlhších ako 3km, a len 1% jazdí do práce viac ako 7,5km. Podľa staršieho prieskumu cca 80% ľudí má robotu od 5-10km v Bratislave. To sa bavíme len o ľuďoch, čo žijú v Bratislave. Takže áno, budujme cyklotrasy, ale s rozumom a bicykle nie sú schopné nahradiť inú formu a sú určené len pre malú časť obyvateľstva. Ďalšia vec, nepopulárna je zahusťovanie, čo je brané ako nadávka. Bratislava má rozlohu cca Viedne a žije v nej cca 1/4 obyvateľov. Ja chápem, že každý chce žiť v lese, ale keď každý bude žiť v lese, tak Bratislava bude končiť v polkruhu medzi Malackami - Trnavou - Dunajskou stredou. Skús si teraz predstaviť, ako koľko vozidiel MHD a šoférov budeš potrebovať na to, aby si to dokázal obslúžiť. Je krásne bývať v Čunove do momentu, kým zistíš, že ti autobus ide každých 20 minút a aby si sa dostal do roboty, tak ideš aj viac ako hodinu. Zrazu to nenávidené auto dáva zmysel. Ak vytiahneš bike, Čunovo má krásne spojenie po hrádzi do mesta. Po nájazd na Prístavný most to máš z centra Čunova cca 15km, čo pri priemernej rýchlosti 18km/h cyklistu je záležitosť cca 52 minút a to ešte nejaký ten km do cieľa ostáva. 15 minútové mestá sú utópia, ale mesto by si mal mať čo najviac kompaktné, aby si dokázal skrátiť čo najviac dochádzanie kam treba. Nikto nehovorí, že všetko vybetónovať, ale napríklad hustota obyvateľov v Petržalke je cca 10 tisíc ľudí na 1km2. Je to obrovské číslo, ale nie je to všetko zaliate v betóne. To ti ovplyvňuje aj ďalšie veci, deti to majú bližšie do školy, zdravotné stredisko je bližšie, kratšie sa cestuje za prácou, potrebuješ kratšie trasy pre MHD, teda menej km a viac užívateľov, teda získaš viac peňazí atď.

Stale oznacovace vo vozidle nevedia nacitat platnu elektricenku ? Mam tam mesacny aj novy rocny (este v akcnej cene 239) a neukaze nic.

dnes som skúšal kartu peňaženka , no nešla mi resp aký je postup ťukol som na elektronická peňaženka dal 30 min a priložil a nič dokelu ked nainštalujú nové označovače nech dajú návod...čo som robil zle.

To je poradie linky. Samozrejme idú do premávky kadejako, nejde to nikdy zaradom podľa toho ako vyšli z depa.

Dobrý deň, mám otázku: čo znamená pri záznamoch o výpravách vozidiel v IMHD to číslo za lomítkom (napr. 7/1 alebo 4/25).

Neviem či by som dieru ako Houston považoval ako príklad. S výnimkou New Yorku američania vôbec nevedia ako stavať mestá, to je samá tragédia.

Za tie týždne od zverejnenia "chybného" cenníka so zabudnutými pozostatkami dvojzóny 100 na webe si to očividne nikto v BID stále nevšimol a veselo to vytlačili a vylepili na zastávky

Tapni sa system nefunguje minimalne v 6732 ani na jednom oznacovaci.

Toto bol veľmi zlý slamený panák

A teda príklad tých nevhodných riešení aj uvedieš?

Dám ti príklad z Trebišova, čo sa tiež tam spomínal, ako dobre to funguje. Trebišov prebudoval všetky "väčšie" križovatky na kruháče. Argument bol, že keď Trebišov nepotrebuje viac ako 2 pruhové cesty (1 pruh pre každý smer), a nepotrebuje ani svetelne riadené križovatky, tak to nepotrebuje ani Bratislava. Že v Bratislave by sa všetky cesty mali prerobiť len na 2 prúdovku a križovatky by mali nahradiť kruháče, lebo v Trebišove to funguje.

Prosím, rád sa nechám poučiť tým, čo funguje aj v Dunajskej Strede, aj Viedni a nemáme to v Bratislave. Evidentne o niečo vieš.

Lebo evidentne nechceš chápať, že veľa riešení, čo sa chce aplikovať v Bratislave pre ňu vhodné nie je. Nehovorím že všetky, ale veľa riešení áno.

Čiže riešenia, ktoré fungujú v Dunajskej Streda a fungujú vo Viedni, nebudú fungovať v Bratislave? To, že Kramáre sú v kopcoch a "to sa nedá bicyklovať" znamená, že hodíme flintu do žita aj pri super rovinatom Ružinove a super rovinatej Petržalke?

Evidentne si nepochopil, čo som napísal v bode 3/. Bratislava nie je Stropkov s 10 tisíc obyvateľmi. To znamená, že nie všetky riešenia, čo úspešne používaš v Stropkove (69. najväčšia obec na Slovensku z 2927 obcí) sa dajú použiť v Bratislave. A to je ten problém. V Bratislave reálne žije cca 600 tisíc ľudí, ďalších cca 200-250 tisíc sem denne dochádza. To znamená, ukáž mi podobné mesto na Slovensku, kde by projektanti mohli mať z neho skúsenosti a aplikovať ich v Bratislave. Také mesto nie je. Minulý rok som bol na jednej prezentácií od Cyklokoalície, rečnili tam, ukazovali rôzne riešenia atď. Že napríklad Bratislava v počte cyklistov zaostáva za Dunajskou Stredou v pomere k obyvateľstvu. Neviem, či si bol niekedy v Dunajskej Strede. DS je cca rovnako veľká ako Petržalka, v najširšom mieste má 5km, v najužšom má 3km a žije tam 22 tisíc ľudí (v Petržalke žije okolo 170-180 tisíc ľudí neoficiálne). Okrem pár panelákov v centre, je to prakticky dedina. Tým nemyslím nič zlé. Ale charakter mesta, to znamená, že za 15-20 minút bikom prejdeš celé mesto krížom úplne pohodovým tempom. Myslíš, že opatrenia vhodné pre Dunajskú Stredu sú vhodné aj pre Bratislavu? Čo sa týka cyklistov? Žiaľ nie, ale oni ich tlačia, lebo v DS to funguje predsa a keď to funguje tam, tak to musí aj v BA. Alebo legendárny svätý grál, holandské mesto Utrecht. Veľkosť Petržalky, tvorený prevažne 2-3 poschodový domami. Jasne, že keď mám max 5km do roboty bike dáva väčší zmysel ako auto, alebo MHD. Napriek tomu podľa výskumov okolo 75% obyvateľov to nemá do práce ďalej ako 2,5km, napriek tomu len cca 25% obyvateľov tam jazdí do práce bikom, ale to si už musíš nájsť sám.

V celkovom kontexte sa robia opatrenia, ktoré Bratislavu chcú zmeniť na dedinu, ale Bratislava dedina nie je a je to celé kontraproduktívne a brzdí to celé mesto.