Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

ved dopravna politika mesta v praxi - auta tu nechceme, MHD trpime len v najmensej moznej miere, mas ist na cicykli alebo sa naucit lietat......

Na 10min treba soferov navyše,tak asi preto nie. Navyše by sa rozbil preklad na iné linky s 15/30min. No klbak tam mal byt už dávno.

70 trochu podimenzovana v sobotu, plnka od mileticovej po konecnu. Ako to? Preco tu nie je klbak/ 10min interval?

Miestne názvy sa obvykle neprekladajú, pokiaľ prirodzene neexistujú, pretože inak z toho vznikne trapný guláš ako v Bratislave. Okrem toho by mali prekladatelia prejsť zopár anglofónnych prevádzok a odpozorovať ako sa tam formulujú podobné oznamy, pretože tie preklady po slovíčkach sú tiež trapné.

Na Kramároch sa postupne vybudovali nemocnice a kliniky "aby to mali ľudia pohromade" a nepočítalo sa s tým, že veľa pacientov tam niekto privezie kvôli zníženej mobilite, zhoršenému zdraviu, lebo prídu na presný termín zo širšieho okolia a pod. To sa prejavilo v nezvládnutej statickej doprave. Tých pár parkovacích chalúpok pomohlo len trocha, chcelo by to veľké centrálne parkovisko a nemuselo by byť ani pred bránou nemocnice - jednoducho veľké parkovisko pre Kramáre doplnené okružnou linkou (autobus alebo trolejbus) a s drastickým obmedzením inej dopravy po Limbovej (dopravná obsluha, rezidenti, MHD). Miesto na parkovisko treba hľadať niekde pod kopcom.

33 s 27tr by asi ako projekt neprešla nie? Nebola tam podmienka náhrada abusov elektrikou?

Na 2. nástupišti

Kapacita je menšia ako predtým... Ale zase vozidla chodia rovnomernejšie naplnené... A keď sa stalo že by sa náhodou človek nevošiel do vozidla, hlavne teda v čase špičky tak počkať 2-3 minúty fakt nie je problém predtým sa aj občas stalo že do klbaku sa nevošli...

Všetko závisí od toho ako pravidelne inú električky

Ja považujem vodíkový autobus za ešte horší než čistý elektrobus, ktorý si so sebou vláči ťažký trakčný akumulátor.

Pochybujem, že by to bola podmienka "na vodík". Vidím v tom experiment, ktorého ekologická stránka je otázna (nerátal som ekologický dopad pri výrobe vozidla - vzávne kovy pre palivový článok, ktorého životnosť je obmedzená) a ktorý niekto chcel vyskúšať. Pokiaľ sa na to vyplytvali dotácie, tak to bolo akože "zadarmo" (ale niekto to aj tak zaplatiť musel).

Môj názor je, že DPB by účelnejšie využil fondy, ak by miesto 4 ks 12 metorvých vodíkových hračiek kúpil o 4 ks viacej 18 metrových Škoda 27 TrA Solaris pre linku 33. Jeden vodíkový sólo autobus bol dokonca o 20 tisíc Euro drahší než kĺbový hybridný trolejbus s garantovaným dojazdom 12 km, ktorý by sa využíval iba na presun medzi vozovňou a ostrovnou prevádzkou dvakrát denne.

Neviem, do akej miery sú obyvatelia Dlhých dielov spokojní s degešmi, ani som neporovnával kapacitu ani som neskúmal zmenu intervalu po nasadení menších vozidiel. Zahustenie intervalu sa určite nezaobišlo bez navýšenia vodičov, čo má tiež finančný dosah a dovolím si tvrdiť že dosť zásadný.

Čo sa týka vodíkového pohonu ako takého, tak si myslím, že je to o trošku menšia volovina ako elektrobus bez palíc.

Ale najzaostalejšia krajina EÚ nemá čo experimentovať a mala by sa sústrediť na tradičné pohony, kým je ešte za čo.

Aj tie dotácie majú predpokladám majú nejaké alternatívne náklady. Asi by ich bolo možné získať na nejaké trolejbusové trate, miesto nejakej stupidity s životnosťou prinajlepšom 10 rokov.

Ale možno sa mýlim a bola podmienka ich vyplytať na vodíkový nezmysel.

Z článku vyplýva, že na 100 km "vyprodukuje" vodíkový autobus asi 38,5 kg CO2, naftový asi 72,4 kg CO2, pričom počítam so "sivým" vodíkom. Vodíkový autobus poháňaný vodíkom vyrobeným zo zemného plynu má asi polovičné prevádzkové emisie CO2 oproti naftovému. Otázka je, či nám za to stoja 3,6 násobne vyššie prevádzkové náklady. Neviem či a ak áno, tak koľko DPB reálne za vodík platí (či tam nie sú dotácie alebo daňové úľavy), ale autobus by bez dotácií asi nikto nekúpil. Zaujímali by ma celkové náklady na vozidlo a jeho prevádzku počas celej životnosti vozidla pri priemernom nájazde 150 km za deň. Dáta by sa mohli extrapolovať z doterajších skúseností a porovnať aj s elektrobusom a trolejbusom (vrátane nákladov na výstavbu a údržbu infraštruktúry, predpoklad 100 spojov denne v jednom smere, dĺžka linky 10 km jednosmerne). Naďalej ostávam skeptický voči vodíkovému pohonu.

Na CSdopravákovi zhodnotili prevádzku hydrovalloviny.

3,6x dražší než nafta. Ohlédnutí za vodíkovými autobusy v Bratislavě
https://www.cs-dopravak.cz/36x-drazsi-nez-nafta-ohlednuti-za-vodikovymi-autobusy-v-bratislave/

Este dnes som zaznamenal ze na linkach ktore maju viacero konecnych maju odlisne hlasenia:

4 na Zlate Piesky: "this tram is for Zlate piesky" ("t" v mene Zlate piesky vyslovene po anglickom style, lebo ??? )
9 na Postovu: this service terminates at Postova
dojazdove spoje: niektore hlasia "this service is for...", niektore zas "this service is going to..."

Preco tolko verzii? "This service is going to" bohato staci.

a zaroven by sa nalial dalsi nemaly kus dopravy viac do centra, bo by nejestvovala ani moznost zapad->vychod cez jaskac.....

Mňa by tiež zaujímalo, ako si predstavuješ to zjednosmernenie Limbovej a či by to platilo aj pre MHD. Tiež, v ktorom smere by sa po Limbovej jazdilo? Lebo ak smerom k Patrónke, tak máš problém, lebo zo západnej časti mesta by sa nedalo rozumne dostať na Kramáre, keďže z Brnianskej sa nedá odbočiť doľava na Stromovú.

Správne tomu rozumiem, že proti smeru okruhu by neostal ani bus pruh (ktorý by v prípade Kramárov využívali aj sanitky)?

Mestský okruh 1 je definovaný takto: https://sk.wikipedia.org/wiki/Mestsk%C3%BD_okruh_%C4%8D%C3%ADslo_1_(Bratislava)
Problémom akýchkoľvek úprav Šancovej je to, že kým nebude Severná tangenta, supluje aj severnu časť okruhu č. 2: https://sk.wikipedia.org/wiki/Mestsk%C3%BD_okruh_%C4%8D%C3%ADslo_2_(Bratislava)