Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Ako k tomu pride vodic, ktory pracuje v narocnejsich podmienkach, ze ma rovnaky plat ako ten co to ma jednoduchsie?
Ano vozit plne autobusy my byt lukrativnejsie pre vsetkych. Pre dopravcu, objednavatela aj verejne financie. Vsetko pri dodrzanych CP, linkovych vedeni a standardov kvality. Ved co je na tom, ze by sa snaha zmenila na to, robit veci efektivnejsie.

Z mojich doterajsich skusenosti so zamestnancami vychadza, ze vykonnostna zlozka je ten najlepsi motivator. Ale tak, chapem, Nikdy sa to tak nerobilo.

Motivacia "strhavanim premii" je v tomto biznise taka typicka a dlhe roky dobre fungujuca. ?

Viko: Nielen, že to je možné, ale je to dokonca isté, aj keď z hlavy teraz neviem, či boli zrovna r. v. 1983. Každopádne v 1. polovici 1990-tych rokov odobralo ASKO Košice z DPB podstatne viac ako 2 ks.

Ja som ti rozumel. Ale nesuhlasim, lebo keby si to zaviedol, tak sa pre dopravcu (a dokonca aj vodica, co by bolo uz uplne peklo) stane lukrativnejsim vozit plne autobusy oproti tym prazdnejsim. Ako k tomu pride vodic ktory robi napr. vela okrajovych casov a zarobi si menej ako niekto kto jazdi rannu spicku?

Za nepockanie garantovaneho pripoja ma byt sankcia pre dopravcu (spravidla prenasana na vodica). Tak to funguje napr. v IDS JMK, kde ti vodici v 99% cakaju na co maju, nie preto ze by tuzili odviezt o 50 ludi viac, ale preto, ze vedia ze keby nepockali, dopravca dostane obrovsku pokutu a zosobni ju vodicovi.

Samozrejme trasy som dal len približné, ako rôzne alternatívy rôznych štúdii z rokov minulých. Každý rok nový variant (rok 2017 priniesol najzaujímavejšiu perličku - šalinu do vajnôr), a rozpísal si celkom fešne - skrátak riešenie priečnych trás tak, aby vznikli alternatívy súčasných dvojlinkových variánt , a súčasne v prípade MU je kam presmerovať vozy. Napríklad v súčasnosti KV+doom = ak od tunela KDEKOĽVEK sa dačo stane..stojí všetko. Ani KV nie je obojsmerná (až po modernizácii) žeby sa tam vozy vedeli zvrtnúť a vrátiť a následne tvoriť ako taký interval po znovusprevádzkovaní.

BTW, v pôvodnom príspevku som chcel napísať Riazanskú...až po odoslaní som postrehol že som zapísal Pioniersku aj keď....aj pionierska by mohla byť zaujímavá....

Je to dosť pravdepodobné. Šachovalo sa s vozmi vo veľkom v tých časoch. Papiere často putovali medzi vozidlami (nehody, poruchy, dlhodobé odstavenia pre chýbajúce ND...) .

Ďakujem za link na tú tarifu v PDF. Práve som zistil, že bezplatná appka pre OS Android "TElvira" po aktualizácii má okrem cestovných poriadkov vlakov (online) po novom aj autobusy - a aj pri nich zobrazuje aj cestovné! ? Vyskúšal som si to na spojení "Rajka - Mosonmagyaróvár". Funguje to aj ďalej od Bratislavy - pri náhodne vyhľadanom spojení autobusom z Visegrádu.

V tej tarife na webe v PDF nevidím odkedy platí, ale čo si pamätám, tak je už niekoľko rokov. Pamätáte si niekto? Ja si pamätám tieto súčasné ceny z čias keď Enykk neexistoval (bola to tarifa dopravcu Kisalföld Volán). A aj tá súčasná vnútroštátna tarifa vlakov v Maďarsku je asi rovnako dlho už niekoľko rokov. Keď to porovnám s Rakúskom (napr. Hainburg a okolie - VOR), tak tam zdražujú cestovné pomerne často: Myslím, že častejšie ako na Slovensku v Bratislave a okolí.

Mal by som jednu otázku na pamätníkov: Je možné, že spomedzi Ikarusov r. v. 1983, ktoré dojazdili v rokoch 1991-92, sa do ČSAO Košice predalo viac, než len tie dva kusy čo skončili v SAD TT a jeden v Olomouci?

Ak zoberieme do úvahy, že 1/3 cestujúcich verejnú dopravu nikdy nevyužije (dlhodobo) a 1/3 cestujúcich je naopak na verejnú dopravu existenčne odkázaná, tak mám pocit, že ten monopolistický stav prevláda dodnes, s tichým uspokojením objednávateľov.

Je potrebné povedať, že existuje viacero typov zmlúv vo verejnom záujme, pričom asi najzákladnejšie dva typy sú tzv. net contract a gross contract.

Gross contract je, že stratu dopravcu (oprávnené výdavky) financuje objednávateľ spätne na konci zúčtovacieho obdobia v plnom rozsahu. Ten zo služby nemá žiadny zisk ani stratu. Takto funguje napr ZSSK.

Net contract je, že objednávateľ pred sledovaným obdobím vypočíta náklady na jednotku dopravného výkonu (vzkm resp. vlkm) a vypočíta predbežnú stratu na konci obdobia, ktorú dopravcovi buď vopred, alebo po zúčtovacom období vyplatí. Prípadný zisk je ziskom dopravcu, rovnako ako aj strata. Takto funguje RJ na trati BA - KN.

Každý z typov má svoje riziká a výhody. Druhý typ napríklad prenáša časť rizika na dopravcu v prospech jeho prípadného zisku, takže je motivovaný k lepšiemu vzťahu k zákazníkom. To je ale teória. Napr. zmluva s RJ (na nete je dostupná) je riešené tak, že RJ vzhľadom na nastavenú predpokladanú stratu a územie, cez ktoré premáva, reálna strata nehrozí.

Prvý typ zase veľmi nemotivuje ZSSK riešiť dopravnú politiku (čo by asi ani nemali), ale zase, keď nechcú degradovať svoj komerčný produkt - IC vlaky (cestujúci to v princípe nerozlišuje), nemali by zanedbávať ani dopravu vo verejnom záujme, hoci o financie strach mať nemusia.

Tie typy zmlúv majú rôzne subtypy, ak sa nemýlim na Slovensku sú vo verejnej doprave celkovo 4 druhy zmlúv.

Úplný súhlas.

Ale doteraz ma zaráža bezbrehosť mojej naivity, ktorou som trpel pred 4-5 rokmi pri predstave, že v organizačnej štruktúre objednávateľa je zaradený útvar s tímom ľudí, ktorí analyzujú náklady na verejnú dopravu, efektívnosť a izochróny v prípade dostupnosti, kreslia grafikony a pripravujú podklady do zmluvy pre dopravcu. Realita ma prefackala a zistil som, že pod objednávateľom si je potrebné predstaviť väčšinou jedného zamestnanca úradu, ktorý popri inej robote zabezpečuje administratívu okolo zmluvy, pričom dopravca si určuje kam bude jazdiť a objednávateľ to platí.

Túto realitu som definitívne prijal, keď som bol na rokovaní v nemenovanom kraji ohľadom vzniku IDS a boli tam aj zástupcovia miest, ktoré si objednávajú vlastnú MHD, pričom zástupkyňa z jedného mesta (tzv. pani zlatá) sa na mňa pri prezentácii návrhov oborila, že "s týmto rozhodne nebude súhlasiť náš dopravca". Na moju otázku "odkedy dopravca vo verejnom záujme rozhoduje, kde bude čo jazdiť?" mi odpovedala stručne "odjakživa" ?

Aj keď tvoje odpovede sú zvätša fundované, trpíš nejakým len-ononovým syndrómom. Prčo si myslíš že tvoje hovno musí byť navrchu? Nemáš úctu k druhým názorom a najradšej by si sa tu realizoval iba ty a možno duskutoval z 2-3 prispievateľov.Nauč sa trochu pokory a počúvať iných, ináč tvoja profesionalita klesá do súterénu.

Chodec ako nick sa tu objavil pred pár dňami a bude patriť niekam do myšlienkovej skupiny Kugla, Dulla, Slávik, "nosný systém v plytkom tunelY".

Taký systém existuje - na vlastné podnikateľské riziko a znamenal by, že by akákoľvek verejná hromadná doprava v nelukratívnych reláciách zanikla. To, čo popisuješ, je problém objednávateľa, ktorý dovolil SAD-kám zabetónovať sa na pozíciách z čias, kedy žiadna zmysluplná alternatíva k verejnej hromadnej doprave neexistovala a cestujúci museli brať, čo im monopolista ponúkol.

K tým celoročným pneumatikám: Nájdi si niekde na webe zimné pneumatiky pre autobusy a naštuduj si, koľko by vydržali v klimatických podmienkach Bratislavy, kde leží súvislá snehová prikrývka pár dní v roku.

1.) Keby takto rozmyslali kedysi "nejde to" "nesmieme menit ulice a ich rozlozenie" "nikdysatotaknerobilo" tak tu doteraz nemame elektricku

2.) SAV krizovatka - ked elektricka pojde pred SAVkou co najblizsie ku kraju ulice (https://goo.gl/Na17GZ - pravy pruh + cast chodnika) a na rovnakej strane bude za krizovatkou smer Hodzovo (https://goo.gl/VmXCom - oba pruhy smer centrum) a uplne napravo smer Racianske myto (https://goo.gl/bQecMZ - pravy pruh + buspruh) tak to dokazes pekne zosynchronizovat s krizovatkou.

Pridaj k tomu este upravu/zmenu nadchodu, aby si mohol cestu posunut viac nabok a mas to Jediny problem je to uzke hrdlo pri Macrosofte, ale to sa da vyriesit napriklad tak, ze cesta pojde chvilu po kolajniciach s ty, ze elektricka chyti zelenu o nieco skor, aby presla a neblokovala tento semafor: https://goo.gl/wvTaEJ

Da sa to urobit, ale bude to pozadovat investiciu a prerobenie tej krizovatky

3.) Trasa Pionierska-Polus-ZSTNM-pri jazere: Neviem ako je miesta na Jarosovej (podla Google maps dost na elektricku), ale myslim si, ze omnoho vhodnejsia by na tento ucel bola Riazanska - da sa tam lepsie pracovat s priestorom, je to kludnejsia ulica a cisto teoreticky by si vdaka zeleznici (ak nepostavia ZST Filialka) vedel tu trat potiahnut z Riazanskej okolo Slimaka a vyustila by na Pionierskej.

Potiahnut ju po Tomasikovej od ZST NM az k byvalej IKEA problem absolutne nebude, miesta je tam na rozdavanie a po Tamosikovej za Bajkalskou na Ruzinovsku radialu by sa to tiez dalo urobit (ale minimalne by asi bolo nutne nejake pozemky vykupit), pokial teda nebudeme trvat na dogme, ze na cestu sa sahat nema, lebo chudacik motorista bude zmateny, ze cesta nevedie rovno

Vodič v trolejbuse nám oznámil, že je zamrznuté trolejové vedenie... Pri náhradnom pešom presune boli cesty len mokré.

S tymto uplne zasadne nesuhlasim. Cela podstata objednavania vykonov vo verejnom zaujme je prave v tom, ze sa prevadzkuju aj spoje ktore su malo vytazene za ucelom zabezpecenia dopravnej obsluznosti. V momente ked by dopravca bol odmenovany za prepravene osoby tak sa popiera cely zmysel samotnej existencie dotovania spojov. Spolocnost NEMA pri dotovanej doprave niest riziko prazdnych spojov, pretoze prave zabezpecovanie aj tych prazdnejsich je zmyslom dotovanej dopravy.

Problem je niekde uplne inde. Objednavatelia na Slovensku si objednavaju sluzbu, ktorou je zabezpecenie dopravnej obsluznosti, ale nedostatocne si definuju co presne chcu dostat. V praxi nerozhoduju o linkovani, ci cestovnych poriadkoch inak nez na papieri a vsetko toto deleguju na dodavatela, ktory samozrejme sleduje svoje zaujmy.

Riesenim nie je menit zaujmy dodavatela (obzvlast sposobom ktory by mal este negativnejsi dopad na obsluznost), ale jednoducho zobrat dopravcovi moznost si tieto zaujmy uplatnovat a to tak, ze objednavatel bude ovela presnejsie definovat co chce za svoje peniaze dostat.

Zo ZST v Sladkovicove po 16tej, odchadza viacero busov. Len jeden ma odchod po 16.10, kedy prichadza vlak smer BA.
Cely problem su zmluvy o kryti nakladov vo verejnom zaujme. Spolocnosti nenesu ziadne riziko, a ked vo voze bude jazdit jeden clovek, tak sa im naklady aj so ziskom preplatia. Kym sa nevymysli system odmenovania, podla poctu odbavenych cestujucich, (a to aj pre vodicov), nic sa nezmeni.