Myslis si, ze Autoslava alebo aj cely Koruptistan ma dost peniazi aby si mohol dovolit taky drahy špás ako je tunel pod Dunajom? Este aj vo Wiedni, a rakusko je jedna z najlepsich krajin co sa tyka vystavby tunelov, sa krizovania Dunaja uskutocnuju cez mosty
Tahat tam troleje su vyhodene peniaze, skor by sa mali stavat TT v kopcovitych regionoch, teda v zapadnej casti mesta, napr. TT cez Mlynsku dolinu co by spojila DD zo zvyskom sveta, alebo TT Drotarska, aby vznikla jedna ucelena linka 41 a nie ten nezmysel 64+41, co by aj vyriesilo problem ze treba mat nejaku zbytocnu linku na TT Hrobonova...
S tou TT na linke 68 by si dost oslabil kapacitu, lebo uz teraz tam jazdia medvede v 4-minutovom takte su vzdy riadne naplnene... a ziadneho medveda s tykadlami nemame...
Tipujem, ze aj keby elektricka bola postavena na Vmax > 50-60 km/h a vsetky krizovatky mimourovnovo riesene, aj tak by si to nepovazoval za nosny system lebo by to este stale bola zla, zla elektricka...
v Španielsku premávajú rýchlovlaky s rýchlosťou do 200 kmh. Nedávna nehoda v Santiago de Campostela sa stala v oblúku s maximálkou 80 kmh. Chceš mi teda povedať, že tieto rýchlovlaky v Španielsku sú slabým článkom na úrovni okresnej cesty?
Evidentne máš problém s matematikou. To, že ročne na Slovensku pribudne percento automobilov vypovedá v Bratislave o niečom? Skúmané územie "Slovensko" je príliš veľké na tak podrobné štatistiky ako dopravné systémy potrebujú. Spýtam sa Ťa inak: Ročný populačný prírastok na Slovensku bol v roku 2001 -2 %. Aký prírastok bol v Kecherovciach?
Potom nahraď "populačný" s "počtom vozidiel" a "Kecherovce" s "Bratislavou". A k tomu prirátaj tranzit na ktorý sa relatívne prenáša prírastok vozidiel s krajín, kde majú jeho účastníci vozidlo registrované.
No a ,kde konci Panónska resp.Dolnozemská. Na súčasných mostoch ,kde sú aj dnes každodenné zápchy. Bude sa to ,len zhoršovať. Južné mesto prispeje na infraštruktúru vybudovaním svetelnej križovatky a pod. no viac určite nie. Električka nie je vôbec najpomalší článok v doprave. V centre bude určite rýchlejšie ako súčasné vedené busy cez Apollo alebo SNP.
Na Štúrovej ,nám SNP až po Obchodnú máš povypínané semafory a električky idú prakticky bez zdržania.
Bez prefinancovania podzemnej dráhy štátom resp.EU je to ,len utópia. Bratislava je zadĺžená na min. 50 rokov dopredu.
Na základe čoho mám pri rýchlejšej spotrebe evidenčných čísel uvažovať o úbytku áut? To je nejaká Marcelllooova matematická axioma na základe ktorej si počítaš aj popularitu v bytovom dome a v Petržalke?
Istý si nie som, neexistuje žiadna iná relevantná štatistika ako počet vydaných tabuliek pre daný okres(y). Sú to len moje dohady. Ak by sme mali údaje o počte vozidiel vyradených z evidencie, predpokladám, že by sme mali približný odhad počtu vozidiel v okrese.
To, že sa tabuľky s EČV míňajú rýchlejšie môže znamenať aj to, že sa vozidlá aj viac vyraďujú. Každopádne, pri pohľade na cesty je geometrický rast pravdepodobnejší variant. Okrem toho, trend počtu registrácií vozidiel je tak vysoký, že ak by bol podobný trend vyradení z evidencie potom by sme doslova šrotovali mladé autá. BL je v obehu tri roky, nepredpokladám, že by sa významné množstvo vozidiel so značkou BL vyraďovalo, pokiaľ sa nejedná o individuálne a špecifické dôvody (nehoda na totálku, strata tabuľky a pod.).
robilo sa x-studii este v 80 rokoch ako aj aktualizacie v nasledujucich. Vzdy vyslo, ze premostenie je nevyhodne a bolo zamietnute. Vid projekty Metroprojektu a PUDOSu.
s premostenim po Starom moste sa ratalo len v docasnom variante zatialco by sa pod Dunajom dokoncila finalna stavba. 1. etapa mala byť Petrzalka - cez Stary most k dnesnej Eurovei. pocas jej sprevadzkovania sa malo budovat tunel pod Dunajom a podzemna cast od dnesnej Eurovei na Hlavnu stanicu.
Priemerná rýchlosť 45 km/h určite nie je priemernou rýchlosťou žiadnej mestskej linky hoc aj segregovaného systému nech by to bol akýkoľvek. Takúto priemernú rýchlosť síce dosahuje napr. linka U79, ale na MEDZIMESTSKOM úseku z Duisburgu do Dortmundu... mestský úsek ten priemer značne zníži.
uvedené čísla a priemerné rýchlosti boli agregované štatistiky z európskych miest.
Kludne sa dá uvažovať s hustotou podľa pôvodného projektu Metroprojektu z 1988, teda 8 stníc/zástavok v Petržalke. Výchádza to priemerná hustota niečo okolo 750m.
samozrejme, ze hustota je nizsia oproti elektricke - to je zakladny a elementarny rozdiel medzi nosnym a doplnkovym dopravnym systemom.
Vyberám s použitím rozumy správne a relevantné informácie a dáta.
Neexistuje jediny dovod ist v Petrzalke a pod Dunajom pod zem. Ano, radialy by mali byt mimourovnove, ale to sa da dosiahnut aj inak (postacuju MUK).
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
![<a href='mailto:PettoG [zavinac] gmail [bodka] com' >Petto</a>](https://www.gravatar.com/avatar/9668ebd655edb642f68b1c1bfe459eac?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
Marcelllooo
Kludne sa dá uvažovať s hustotou podľa pôvodného projektu Metroprojektu z 1988, teda 8 stníc/zástavok v Petržalke. Výchádza to priemerná hustota niečo okolo 750m.
samozrejme, ze hustota je nizsia oproti elektricke - to je zakladny a elementarny rozdiel medzi nosnym a doplnkovym dopravnym systemom.
Vyberám s použitím rozumy správne a relevantné informácie a dáta.