Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

turbo: Inak v tom clanku s Habardom redaktor vravi jednu celkom zaujimavu vetu: "Bratislava je asi jediným mestmo v SR, kde u koľajovej dopravy je rozchod 1000 mm." ...
Pritom mestske elektricky su len v Bratislave a Kosiciach. A ked beriem do uvahy, ze aj Vysoke Tatry maju statut mesta a aj vlastnu elektricku drahu, tak sa da skor povedat, ze Kosice su jedine mesto v SR, kde u kolajovej dopravy rozchod 1435 mm
A to este neratam elektricku Tr. Tepla - Tr. Teplice (podla mna to elektricka je), premavajucu tiez na uzkom rozchode.

KLF: povrch námestia by som viac zazelenil, ale nie na terajší spôsob (tie hnusné kvetináče) ale pekný trávnik na úrovni dlažby s vkusným nízkym kovaným plotom okolo, ktorý by sa štýlom hodil k plotu okolo prezidentského paláca. Potom by som odstránil gulovú fontánu (ktorá vraj vyžaruje negatívnu energiu, preto sa tam vraj stretávajú kadeakí satanisti a iné zvery. Narazil som raz na takú stránku kde to popisovali-tie zvery) a potom by hádam v tom paláci nastalo konečne osvietenie mysle a nastal by konečne pokoj v tejto zemi

Maťo: snad to predlzia, uvidime, inac ta 45 je cool linka.

Bon-cu: neviem o tom, ale nie je to nerealne ! A ako si predstavujes povrch namestia ?

KLF: A ako tak nad tym uvaujem, predstavujem si trolejbusovu zastavku pod zemou Ty kokos ...je take daco vobec niekde?

Bon-cu: Presne tak ! Suhlas.

KLF: No zhruba viem ako to bolo s hodz. nam. pred dvadsiatimi a viac rokmi...zhruba...ale ja by som ponukol myslim snad nieco lepsoie...ked uz je podjazd...ja by som vsetku dopravu z nam zakopal pod zem...a zaroven (to podstatnejsie), celu cestu na nam. 1.maja tiez pod zem...vychadzala by az pri kollarku...tym by sa nam. 1.maja skutocne stalo namestim...a v spojenim s hodz. (uz bez dopravy, snad len smer most SNP - Stefanikova), by vznikli nove moznosti...aj ked zase suhlas, s tatracentrom a dalsimi budaovai sa uz sparvit neda nist

45 je cyklolinka, na ktorej jazdia cyklisti z iMHD, teda zatiaľ konkrétne ja a Color. Trasu má približne ako tá plánovaná 44ka. Teda sú dva varianty: Buď sa na Kalváriu predĺži linka 41, alebo sa zavedie (to "sa" sa sem hodí) úplne nová linka, na ktorej by pendloval ten spomínaný minibus.
Linka 45 spája MHD Hroboňova krížom cez Kalváriu s MHD Búdková - obratisko 203.

Bobo: Pri našom magistráte? Tomu neverím, ale blížia sa nám komunálne voľby, možno nám to aspoň slúbia...

inac, aka 45?

K tej 41:
zevraj na predlzenie linky potrebuju rokovat s magistratom, ci s kym o zvyseni vykonov, ktore niesu pre 41 na tento rok kryte, ale zevraj nabuduci rok budu, tak som zvedavy.

COLOR: Vďaka za reklamnú kampaň na linku 45. Je to naozaj najlepšia linka MHD akú poznám. Navyše je ekologická, premávajú na nej iba vozy s nulovou emisiou! (DP by sa mohol inšpirovať) Len škoda, že o nej nevie veľa ľudí.
Ale tak ma napadlo, nevie niekto, aké mala mať tá superlinka okolo Slavína označenie? Typoval by som takú 44ku. (alebo 727)

Tak som po tyzdnovom vylete v prahe s5.Viete aky je asi najviditelnejsi rozdiel medzi MHD v Prahe a tu v BA? CISTOTA!! Za cely tyzden som nevydel jedinnu "zasratu" elektricku alebo bus. Nevidel som ziadnu elektricku ktora by bola spinava od zberaca, ziadnu elektricku spinavu vo vnutri.A o hlaseni zastavok ani nehovorim.Viem ze pri hlaseni je problem s prachmi (ako vsade na SK ) ale nie je to tak davno ked som sa viezol trolejbusom a vypocul som si toto: Nasleduje.... a kraaasne ticho.Na kazdej zastavke.Len jedinna vec bola horsia v Prahe ako tu v Blave.Neskutocne preplnena elektricka X-B.ale chapem ze tam robia co mozu.Ale ten pohlad ako trcia batohy, ruky a ine casti z dveri stoji za to

turbo: takže to je 1. Turbov zákon dopravnej relativity? :-))))))
to je ako v tom starom židovskom vtipe, ked k rabínovi príde Moše, že sú doma strašne natlačení, že čo má robiť...

riko: to som na funny.sk poslal ja

Aha čo som našiel v Dopraváre 12/93:

Interview s Doc. Ing. D. Habardom CSc., pracovníkom oddelenia dopravy Magistrátu hl. m. SP Bratislavy

O koľajovej doprave v Bratislave

* Pán docent, ako s pohľadu svojich rozsiahlych odborných vedomostí hodnotíte sučasný stav MHD v Bratislave?
- Všeobecne známy nedostatok finnačných prostriedkov nás núti neustále hľadať cesty ako znižovať náklady v prevádzke a v investíciách. Počtom dopravných prostriedkov a hlavne ich priemernou životnosťou je na tom Dopravný podnik Bratislava - v porovnaní s inými mestami v Slovenskej republike ale aj v Českej republike - dobre. Zníženie nákladov, hlavne investičných (v tejto oblasi!) môžeme dosiahnúť modernizáciou pri veľkých opravách. Je to moderný ekonomický trend, ktorý poznáme z mnohých miest v ex NDR, ale napríklad aj z Talianska. Cenová relácia generálkovaného a modernizovaného vozidla je cca 1/3 ceny nového vozidla. Je potrebné však podotknúť, že takýto trend je možný najmä - alebo lepšie povedané - len u koľajových vozidiel, vrátane mestských koľajových vozidiel.
Hodnotiť súčasný stav MHD v Bratislave je téma na niekoľko strán, na niekoľkohodinovú diskusiu, preto som sa zmienil len o jednom probléme, naväzujúceho na ďalšie otázky.
* Vypracovaná štúdia Hamburg Consult poukazuje na to, že máme neeffektívne rozmiestnenie a využitie liniek a je veľa tzv. peažných úsekov, kde je paralelná doprava. Niektoré kroky v tomto smere DPB už uskutočnil, čo sa, samozrejme, nestretáva s pochopením a súhlasom cestujúcich. Oddelenie dopravy Magistrátu hl. m. SR Bratislavy spolu s Útvarom dopravného inžinierstva pristupuje k prehodnoteniu celého dopravného systému. Pán docent, ktoré oblasti by sa mali prednostne riešiť?
- Štúdia HC je rozsiahla. Skúsenosti tejto organizácie, zapracovanej do štúdie, nám umožňujú hľadať a nájsť riešenie v mnohých oblatiach DPB. Vypracovaná správa nás núti zamyslieť sa nad mnohými úsekmi činnosti dopravného podniku.
V mnohých mestách Európy sa základnému dopravnému systému priraďujú systémy majúce charakter doplnkovej, ci náväznej dopravy. Hlavným dopravným systémom je vo väčšine prípadov koľaljový systém. V Bratislave za posledných dvadsať rokov sa k realizácii navrhovaného nosného koľajového systému pristuúovalo so závažnými chybami. Rozvoj koľajového systému zaostal a preprava cestujúcich z veľkého sídliska - Petržalky bola riešená neustále určitým provizóriom. Z tohto dôvodu, resp. aj z tohto dôvodu je potrebné prednostne riešiť prepravu cestujúcich z tejto oblasti.
Najprijateľnejší spôsob zavedenia moderného, kvalitatívne vyššieho dopravného systému, je postupný prechod zo systému - mestská električka na rýchlodrážnu električku (v nemeckej reči Stadtbahn). Je treba však upozorniť, že sa nejedná o metro. Podľa medzinárodného dohovoru UITP, rýchlodrážna električka sa zaraďuje medzi mestskú električku a metro. Rýchlodrážna električka, resp. systém rýchlodrážnej električky má výhodu v tom, že zavedenie je možné postupne, z nižšej kvalitatívnej úrovne na vyšší systém a to nielen v prepravných výkonoch, ale aj v oragnizačnej struktúre. Musím však poznamenať, že tento postupný prechod nie je podmienený zmenou rozchodu.
* Ďalšou problematikou, ktorá si žiada riešenie, je technická úroveň dopravných prostriedkov. Akým spôsobom by sa mali predovšetkýžm skvalitňovať technické parametre dopravných prostriedkov bratislavskej MHD?
- Už v prvej odpovedi som naznačil zvýšenie technickej úrovňe dopravných prostriedkov pomocou rekonštrukcie a modernizácie. Je dosť príkladov z iných dopravných prevádzok v iných mestách a podnikoch. Rekonštruovať železničné vagóny a električky nie je nič nového. V polovičke 70. rokov som mal možnosť vidieť v dielňach štátných dráh Dánska ako sa modernizujú staršie osobné vagóny. Skoro vo všetkých mestách ex NDR sa pristúpilo k modernizácii električiek vyrobených v podniku ČKd Praha. Pred viac ako dvoma týždnami sme s námestníkom primátora nášho mesta a mojimi kolegami z DPB videli u firmy BREDA v Taliansku rekonštrukciu železničných vagónov. Je potrebné poznamenať, že mnohé vagóny boli značne poškodené. Bohaté štáty šetrili a šetria, je našou povinnosťou, aby sme sa naučili šetriť i my. Na vašu otázku je jasná opdpoveď: Skvalitňovať technickú základňu a parametre musíme nielen nákupom nových vozidiel, ale aj rekonštrukciou a modernizáciou.
* Bratislava je asi jediným mestmo v SR, kde u koľajovej dopravy je rozchod 1000 mm. Aké stanovisko ma oddelenie Magistrátu hl. m. SR Bratislavy a vy osobne k prechodu z terajšieho rozchodu 1000 mm na normálny rozchod 1435 mm?
- Dovoľte poopravenie. Vo Vysokých Tatrách na TEŽ-ke máme tieť rozchod 1000 mm. Zatiaľ nik - podľa mojich vedomostí - na ŽSR ani na bývalom ČSD neuvažoval o zmene rozchodu. K zmene rozchodu sa nepristúpilo ani koncom 60-tych rokov, keď sa po mnohých rokoch obnovila ozubnicová železnica. Zubačka vo Vysokých Tatrách mala a má rozchod 1000 mm.
Na vašu otázku musím z priestorových dôvodov odpovedať len stručne. Nie je pravdou, že rozchod 1000 mm bráni ďalšiemu rozvoju koľajovej dopravy, k zvýšeniu prepravnej kapacity či ku kvalite dopravy, ako to často počúvam. Vo Švajčiarsku je vo väčšine miest hlavne rozchod 1000 mm. I v niektorých mestách SRN naďaľej zoastávajú pri rozchode 1000 mm. Nepoznám zo Švajčiarska príklad, kde by uvažovali o prechode na širší rozchod a pritom v tomto štáte je iná životná úroveň a iná tvorba národného dôchodku. Uvediem dva konkrétne príklady. Medzi dvoma mestami na hranici medzi Talianskom a Švajčiarskom pripravujú prevádzkovať na rozchode 1000 mm nízkopodlažnú električku. Táto električka má šírku 2650 mm a rýchlosť je stanovená na hodnotu 80 km/hod. Spomínaná skupina odborníkov z Bratislavy v Dopravnom podniku Neapol videla a viezla sa v predmstskej jednotke. Maximálna rýchlosť jednotky, či vlaku je stanovená na 90 km/hod. a šírka vozidla je 2700 mm. Najzaujímavejšie na tom je, že tieto vlaky majú rozchod 950 mm. A ešte niečo. Japonské expresy dosahujú a presahujú rýchlosť 200 km/hod., majú menší rozchod ako 1435 mm.
Teda záverom tejto otázky jasné stanovisko: Zmena rozchodu je pre bratislavsku MHD, ale nielen pre ňu, neodôvodená požiadavka, ktorú presadzujú niektorí inžinieri bez príslušnej odbornej oponentúry a schvaľovacieho pokračovanania. Zmana rozchodu je po všetkých stránkach zbytočná a argumentovať tým, že sa nedajú použiť nízkopodlažné električky, tobôž.
* Začiatok prechodu na normálny rozchod je plánovaný na rok 1995. Bude možné začať realizovať tento prechod od roku 1995?
- Prechod na rozchod 1435 mm v roku 1995 nik neschválil, je to nereálne. V predchádzajúcej otázke som uviedol len niekoľko dôvodov. Zmena rozchodu nemá žiadne opodstatnenie. Zodpovedal už niekto zo zástancov, či navrhovateľov tejto zmeny presné a jasné technické a ekonomické zdôvodnenie?
* Pán docent, k čomu by ste sa ešte chceli vyjadriť v závere tohto rozhovoru?
- Konajme na všetkých úsekoch hospodárnejšie. Ušetrené finančné zdroje máme kde vložiť. Zmena systému, prechod na modernejší systém nie je otázka rozchodu. Zmena systému je zmena troch hlavných častí - vozidlá, trate aj organizácie. Zmena rozchodu nám nezmení alebo nezlepší električkový dopravný systém.
Ďakujem za odpovede

- - - - - - - - - - - -

Tak čo vy na to? Podla mňa je to aktuálne dodnes.

akurát som dostal mailom vtip:
 Poznate pravidlo DPB?
 Ak sa do autobusu zmesti N ludi, tak sa ich tam zemsti aj N+1.

He-he-he... Nas WAP sa uz ukazuje, ale je v zabehu takze mu to odpustim - "Linka 502 v case 11:00 do 12:59 nepremava"

Fuuu... viem len ze zakapala ale detaily odo mna nechci. Este stale sa vsak diskutuje o trase, nejaki obyvatelia sa stazuju, ale nie je ich vela. V Rocenke Nadacie Horsky park 2001 som sa docital, ze kym DPB kupi minibus, podpise sa zmluva s nejakou prepravnou spolocnostou s minibusom. Ale preco to zakapalo = ? Ja sa domnievam ze prave kvoli minibusu. Ak sa chces linkou 45 predsa len previezt, ber bicykel, mobil alebo pevny telefon a volaj mne alebo MDi. My ju jazdime, prehovarame aj ostatnych ale velmi nexcu, pretoze je to osmickova linka, cize by sme sa po trase stretli maximalne raz Ale mne sa paaaaaaci

color: takže nakoniec tá potenciálna linka na Slavín zakapala?
ako to DPB hodil do autu? čím argumentoval, však to vyzeralo spočiatku celkom nádejne po tzej petícii