Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Nie, to je prvý. Tvoj argument o nevýhodnosti nerovnako dlhých článkov predsa nemá súvislosť s výškou podlahy. Nebudem tráviť deň na Googli kvôli zarputilému Košičanovi, ktorý je lepší konštruktér električiek, ako Bombardier, Siemens, Alstom, AnsaldoBreda, CAF, Pesa, Solaris... Vyhľadaj si Freiburg GT8Z alebo Bielefeld Vamos. Vygoogli si, prečo Freiburg kvôli malým osovým vzdialenostiam koľají dostal GT8 s podvozkami pod stredným článkom a nie s Jakobsmi. Vygoogli si, prečo v Mníchove a v Brémach nemali úspech Düwagy s Jakobsmi.

V tomto prípade je úplne fuk, kde ten podvozok je, vzhľadom na výšku podlahy. To je jediný príklad rôzne dlhých článkov, ktorý si našiel? Asi to o ničom svedčí.

Blbci v Hannoveri, že?

Však čo nejdeš k nejakému svetovému výrobcoi električiek robiť konštruktéra? Ukážeš im všetkým, že to robia blbo, ako to majú robiť správne a budeš milionárom.

Akože aký? Ten, čo je medzi podvozkami. Čo si myslíš, že tá slektrička sa do oblúka ohýba?

Ja by som pri slove modularita očakával aj čosi iné, než portfólio dĺžkovo/kapacitne zodpovedajúce množine {T3, K2, KT8}. No ale čo chceme, keď aj v číslovaní prototypov na to nadväzujú ?

Ďakujem.
Tých 7 metrov pri kratšej verzii som na stránkach firmy našiel. A keďže pri kĺbovej verzii to je 5,9 metra, je tam očividne priestor na to, aby sa jeden z podvozkov schoval buď vo forme jakobsovho podvozku, alebo posunutím predného pod kabínu vodiča. V prípade podvozku pod harmonikou by potom nebolo nutné vymýšľať podivnosti s rôznymi dĺžkami článkov (čo majú dokonca aj pri trojčlánkovej verzii) a zvýšila by sa univerzálnosť konštrukcie, plus by poklesla variácia dielcov. O jednoduchšej modularite ani nehovoriac. Nuž, na vývoji sa šetrilo kde sa dalo, ale zákazníkov si to isto nájde.

EVO: http://www.pragoimex.cz/download/default/84

http://infotram.pl/archiwum/files2/48548/1_760.jpg

čím je priestor medzi nápravami dlhší, tým viac vybočuje

A aký stred vybočuje pri jednočlánkovej električke?

SOR NB18.

Zatiaľ čo keď podvozok umiestniš na čelo, bude ti to viac vybočovať v strede. Prečo asi myslíš, že sú tie články na 15T kratšie?

Neviem, to, čo som písal bol komentár z leta 2014 k fotke toho vozidla na FB stránke časopisu Československý dopravák. Viac info som o tom nehľadal, ale bol o tom článok v ČS dopraváku 3/2014

V Ostrave tuším je už vyše roka (aspoň podľa agentúrnych správ JPP), len k tým testom sa akosi stále nie a nie dopracovať, alebo už hej? ?

Ake vozidlo je vhodne na nizkokapacitne linky? Napr 2. Existuje nejaka alternativa k otocnemu podvozku?

Veď práve preto spomínam umiestnenie podvozkov, ktoré je ďaleko od čela vozidla. Obmedzuje to prejazdný profil v zákrutach, resp. vyžaduje takéto riešenie zúženým špicatým čelom. A okrem toho, to, že sa podvozok neumiestní pod kabínu vodiča, má za následok spomínané pódiá a cik-cak uličky v salóne.

A ja som len tvrdil, že:
1. Takú požiadavku považujem za hlúpu (resp. za snažiacu sa zamaskovať chronickú absenciu akejkoľvek údržby a tragické podfinancovanie dopravy, čítaj: Postaviť/kúpiť a humpľovať, pokým to ide, lebo bolo lacné).
2. Vozidlá, ktoré vzídu z takej požiadavky nepovažujem za 100% NP aj napriek vorschriftu (ktorý za istých okolností dáva ekvivalenciu medzi vozmi s podestami i bez nich).
3. Keď sa TaškentWagenTeamu podarí splniť požiadavku a voz bude bez podest, potom poviem, že je bezbariérový. A kedy sa tak stane a či vôbec niekedy v tomto smere porazia fyziku, to neriešim.

No vidíš, že sa nakoniec zhodneme. Ja som predsa netvrdil, že jedine vozidlo s plne otočnými podvozkami je ono pravo. Ale že pri zadaní "jednočlánkové vozidlo, 100% NP, s plne otočnými podvozkami a kapacitne ekvivalentné T3" nič iné ako podestodróm nevymyslíš.