Reakcia na: KVKV #29177:
"Ja to vidím tak, že zástupcovia oboch skupín by sa mali stretnúť a bez emócií a egoizmu obhajoby „svojho“ priameho spojenia rozobrať modelové situácie oboch sposobov riešení a najsť to najlepšie, alebo najlepší kompromis."Každý kope za seba, nikto sa nechce vzdať svojej obľúbenej priamej linky, lebo bude musieť prestupovať. A potom tu máme neschopného námestníka primát(or)a Filipka, ktorý je posera (?) a nechce si nikoho pohnevať, lebo by ho potom už nevolili. ? Nikto nechce zmeny na svoj úkor, ale len na úkor toho druhého. Ak započítam, že nie je ochota sa dohodnúť a potom, že čo by to bolo za starostu, keby dovolil zrušiť henten autobus. Súčasný stav vyhovuje tak akurát starostom. Ja by som im za trest dal jeden autobus ráno, na obed, večer a nech si cestujú ako chcú.
. Terajší stav je v podstate 6' ( 3 L x 3 spoje = 9 = cca 10 pri 6' ), takže také jemné zlepšienie by mohlo byť OK. Samozrejme, ak by jazdila len 1 L, museli by teda jazdiť rovnakokapactiné spoje - možno pri dvojičkách by to bolo až zbytočne veľa. No ak by sa jazdilo každé 4', to by teoreticky chodiť aj sóla, čo by bolo na prospech intenzívnejšej doprave.
KVKV
Ako tak sledujem reakcie na metodu link.vedenia , tak zisťujem, že sú v KE dve „návykové“ skupiny cestujúcich.
Prvá , tzv „vláčikári“, ako boli výstižne označení. Tí nosia po vreckách výpisy cp svojich priamych liniek z pol až hodinovými intervalmi a sú schopní vyčkať v práci po prac.dobe aj trištvrte hodiny na ten svoj „priamy rýchly“ spoj.
Snažím sa dobrať k tomu , kde sa ten zvyk vzal. (pretože ešte v 70-tych rokoch tomu tak nebolo!).
Asi to bolo sposobené prílivom mimokošických pracujúcich a študentov, lebo tí boli zvyknutí z domova na svoje vláčiky a čsad linky odchádzajúce v presne daný čas . Ďalšou skupinou bol substrát z pripojených vidieckych častí, tiež chceli aby mhd nahradila ich „sadkársky“ spoj z obce až na abus.stanicu. Tým dávam za vinu, včetne ich starostov, že dodnes vo svojej vidieckej obmedzenosti a malosti nepochopili ,že sa stali súčasťou väčšieho mesta, kde je potrebné koordinovať a prisposobovať jednotlivé vzťahy vrámci väčšieho celku a to včetne mhd. Tento štýl dovršila svojho času Schwartzovská generácia plánovačov mhd, ktorá v snahe nevstupovať do konfliktu s vidieckymi časťami a zjednodušiť si prácu, im maximálne vyhovela. Tým vznikla rozsiahla sieť miestnej dopravy, a spojením týchto liniek metódou obec – centrum – obec ako vedlajší produkt a zadarmo bez plánovania akási chaotická sieť mhd s nevhodnými intervalmi. Naviac sa to všetko dialo na úkor obmedzovania intervalov zbytku čisto mestských liniek , včetne ed. Takže tieto „vláčikárske návyky“ boli vnútené aj čisto mestskej (sídlištnej) populácii. Tento stav v podstate trvá dodnes a je to dosť neštandardné a nevhodné riešenie pre štvrťmilionové mesto.
Druhá skupina, do ktorej sa počítam aj ja, vychádza zo základných pravidiel funkcie mhd vo väčších mestách. To jest – existuje nosná sieť silných liniek kde nepotrebujem cp. Každý má niekolko tých „svojich“ prípojných liniek k tejto nosnej sieti. Takže ak mám vykonať nejakú cestu do okrajovej oblasti,kde pravidelne necestujem, využijem (prípadne s prestupmi) onu nosnú sieť a o cp sa zaujímam len u prípojnej linky do danej oblasti. Výhodou takého riešenia je, že aj u tých prípojných liniek sa potom dajú posíliť intervaly.
Ja to vidím tak, že zástupcovia oboch skupín by sa mali stretnúť a bez emócií a egoizmu obhajoby „svojho“ priameho spojenia rozobrať modelové situácie oboch sposobov riešení a najsť to najlepšie, alebo najlepší kompromis.
//trochu dlhé, viem, sorry, ale dvomi heslami sa to nedá//