Reakcia na: 5 #59032:
Na starších občanoch Prešova je dodnes pozorovateľné, že v zastávke na znamenie pred prichádzajúcim autobusom zdvíhajú ruku, ak chcú nastúpiť a naopak keď nechcú nastúpiť, kývajú rukou vodorovným smerom. Dnes je ich už málo, ale najmä z detstva si pamätám, že dôchodcovia to robili bežne. Zrejme je to pozostatok praxe, ktorá kedysi fungovala.Re #59035 Peter55: Pravdu by možno mal, ak by šlo o zastávku s hustou frekvenciou spojov alebo viacerými linkami. Ak ide o zastávku, kde zastavuje len jedna linka a nasledujúci spoj ide povedzme o hodinu, nikto ma nepresvedčí, že v takom prípade nejde o blbca.
Vladimír
Ja som sa dokonca stretol aj s takým názorom jedného prešovského vodiča, že po spomínanej zmene sa mu jazdí lepšie. Ako povedal, kým sa mal orientovať podľa mávania, vždy musel kŕčovito sledovať človeka či zamáva alebo nezamáva, či nezamáva v poslednej chvíli a pod., a samozrejme vždy v strese či nebude problém. Pochvaľoval si, že po novom, keď už z diaľky vidí na zastávke človeka, jednoducho hodí blinker, brzdí a zastavuje - ak človeka nevidí, tak jednoducho nezastavuje.
A v tom kus pravdy je. Cestujúci, ktorý dáva znamenie zvnútra, má na podanie znamenia celý medzizastávkový úsek (priemerne 500 metrov alebo 1 minútu). Ale cestujúci, ktorý dáva znamenie zvonka, má na reakciu len čas medzi okamihom, kedy autobus zbadá a okamihom, kedy ešte autobus k zastávke nedorazil. Väčšinou ide rádovo o sekundy. A to na zastávkach, odkiaľ premávajú linky rôznym smerom, sa musí za tento čas ešte stihnúť rozhodnúť, či práve tento autobus chce alebo nechce stopnúť. Rovnako aj vodič, pokiaľ práve nehovoríme o prípade, kedy cestujúci zvoní na poslednú chvíľu, vie o úmysle vystupujúceho cestujúceho zvyčajne skôr a môže tomu prispôsobiť jazdu. Na pochopenie úmyslov nastupujúceho cestujúceho je potrebná väčšia sústredenosť a potreba predvídania a pohotovej reakcie.
A práve s týmto majú cestujúci problémy! A podľa mňa sú objektívne, nejde tu o pohodlnosť.
Môj názor