Reakcia na: Vladimír #59027:
Nuž, nielen iný mrav... ?
Jasne, môžete tu začať operovať prípadmi, že čo ak nik nestojí na zastávke alebo nikto nie je vo voze a podobne. Ale keď sa raz niečo volá zastávka na znamenie, tak nech sa tam ozaj stojí len vtedy, keď sa dáva znamenie. Potom nemá ani zmysel označovať takto zastávky.
Vladimír
Filozofovanie o tom, či takéto riešenie je alebo nie je klasickou zastávkou na znamenie je podľa mňa zbytočné - tento model som videl v toľkých mestách, že ho považujem takpovediac za štandardný.
Pre zaujímavosť Ti môžem uviesť dva hlavné dôvody, ktorými obhajovali zmenu interného predpisu v Prešove, keď pred pár rokmi prikázali vodičom zastaviť, aj keď cestujúci nemáva:
1. Ohľaduplnosť k starším ľuďom a iným, ktorí majú problémy so zrakom - množstvo cestujúcich jednoducho dokáže rozoznať číslo linky približujúceho sa autobusu až kým nie je blízko tak, že na zamávanie nie je čas, resp. zastavenie autobusu už nie je bezpečné. Nehovoriac o zhoršenej viditeľnosti v šere a tme.
2. Vnútropodniková obrana voči vlastným vodičom, kde niektorí povyšovali predpis aj nad zdravý ľudský úsudok. Ako príklad bola uvedená situácia, keď zastávka na znamenie stojí v mŕtvej zóne, kde okrem jednej fabriky nič iné nie je a za celý deň tam skoro nikto nenastupuje, okrem jediného spoja, keď v tej firme končí pracovná zmena (napr. niečo ako vaše Valeo). Našli sa aj takí "tiežvodiči", ktorí nezastavili niekoľkým desiatkam cestujúcich na zastávke, lebo ani jeden z davu nezdvihol ruku. Pri sťažnosti sa samozrejme oháňali predpisom.
Ja osobne som za to, že kto vystupuje má zvoniť, kto nastupuje má viditeľne stáť na zastávke. Čiže tak ako v mestách, ktoré som minule menoval a ďalších mnohých, ktoré som nemenoval. Čiže tak ako je to aj v Košiciach.