Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

vyhorela 6404, aj ked si poziar nepametam, na tej bolo jasne vidiet ze je po rozsiahlej generalke

a koncom roka 2003/zaciatkom 2004 boli vyradene Karosy 3102, 3104, 6039, 6221, 6248, 6265, 6266, 6269, 6278, 6282, 6283 a 6367

Tak ZOO nemal náhodou 6267 a 6406 ? Myslím že ju pomaľovali študenti so ŠÚV. A keď sa zavideol Tesco Bus, tak 6406 bola už biela, a dostala CVR Tesco. Teda keby niekto mal foto 6406 Tesco by som sa potešil.

A ešte by ma zaujímalo, ktoré Karosy nemali červený pás pod oknami?

Mimoriadna udalosť na Solarise #3520, asi na OC CASSOVIA mu postriekali celú zadnú časť, na odchod 19:08 zavolaná záloha z Exnárovej.

No ja si pamätam reklamu ZOO zo vzorom zebry asi tak 8-10 rokov do zadu ale neviem dokedy mali tuto reklamu

Ak sa dobre pamätám, pred 6244/II reklamu niesla 6406... ? V akom čase to bolo si už nespomeniem, ale vtedy som už začínal byť "MHĎákom"... ?

Mal by som zopár otázok ohľadom starších B732:

Ktoré B732 boli vyradené koncom roka 2003 keď bolo vyradených aj zopár C744 a posledná B731?

Ktoré B732 niesli CVR TESCO (okrem 6244/II) a kedy to asi bolo?

Okolo ktorého roku niesli 6220 a 6267 CVR ZOO?

Je pravda ze 6406 vyhorela a bola opravená? Kedy to asi bolo?

Presne tak, videl som plány, ktoré rátali s kompletným prebudovaním historického jadra od Hlavnej na západ, kde sa jednalo o, myslím, že aj Dominikánske námestie, Alžbetinu, Moyzesovu až po pivovar a kopec pri Galérii. Pôvodne sa na Námestí oslobodediteľov plánovali 16-poschodovné paneláky (na mieste súčasných), Roosveltova patrila do asanačného pásma, priamo na námestí, kde bude Aupark sa plánovala budova Národného výboru, akési riaditeľstvo VSŽ. Doprava mala byť kompletne prebudovaná na spôsob Mlynského náhonu.

Niečo podobné sa aj v Československu za socializmu skutočne stalo. Bolo to kvôli náleziskám hnedého uhlia v českom meste Most. Tam došlo k absolútnej demolácii starého mesta a výstavbe nového. Staršie budovy ostali len na okraji. Akoby v Košiciach zrovnali so zemou Hlavnú, spolu s dómom a miesto toho vybudovali mesto typu Terasa.
odporúčam videá na Youtube:http://www.youtube.com/watch?v=lFOwPrpY-Vs
http://www.youtube.com/watch?v=EcF9ZC1Kkc8 (+pokračovania v zozname na pravo)
len pre silné povahy.

Mozno ani nevies, ze niekedy boli predstavy alebo plany zburat takmer cele historicke jadro.

myslel som to tak že ked, boli asanované možno aj 3/4 z pôvodnej zástavby okrem centra, nepadla súdruhom do oka práve táto časť mesta. Ved neboli zbúrané len "problémové" oblasti ale aj relatívne mladé stavby. Bola asanácia v takom rozsahu aj v iných mestách, alebo to bol dôsledok prudkého rozvoja Košíc po WWII?

ta veru... kua, nemuseli sa tak ponáhľať za istou osôbkou s tým nedoplatkom za plyn... ?

solted? dufam ze to nie je ten pakistansky extremista...ak ano, okamzite ban, a poslat k muru narekov, nech si bije tu hlupu hlavu o stenu jak aj jeho nepodarení predkovia ? ? ? ? ? ?

1500 -2000 Eur /m2 by som to odhadol

Inak chudak Marsovszky (neuspesny restituent byvalej strojarne Poledniak). Nielenze sa vobec nedostal k pravom patriacemu dedicstvu, ale navyse to nejakymi cachrami Montaze a.s. predali spolocnosti Trade City a.s., ktori to tam planuju vyburat a ma tam vyrast parkovisko a nejaky hotel... Nechce sa mi verit, ze by zburali najstarsiu cast tovarne, ktora ma dnes 123 rokov...

Aj keby sa to tykalo len novsich budov, aj tak je zrejme specateny osud dalsej vleckovej kolaje nakladnej elektrickovej dopravy (z roku 1939?) fungujucej do roku 1964.

Foto dodnes viditelneho useku trate mam odfotene (odkaz pre Furcana ), ale nebolo by zle to tam sledovat a pripadne este raz nafotit na digitak. Zaujimavejsie by bolo zistenie, ako to dalej pokracuje a vetvi sa pod asfaltovou vrstvou na nadvori.

Hm, smutne je, ze po tolkych rokoch sa zacinaju vytracat dokazy o nakladnej elektrickovej a vleckovej doprave v KE. Po pivovare na Florianskej, tehelni na Moldavskej ceste tak pride na rad Poledniak a v mene EHMK zrejme aj pozostatky v byvalych vojenskych skladoch na Kukucinovej c. 2.

Betonove zatarasy sa tam davali, lebo vela vodicov si tam zacalo robit skracovacky, ked sa Toryska a Sturova zacali coraz viac zahlcovat. Elegantne sa tak dalo vyhnut aj z KVP-cka uplne vsetkym semaforom cez Hronsku alebo Ruzinsku a dalej po Laboreckej, Ungarovej, Husarskej, Florianskej a Srobarovej alebo Kostliveho.

Preto ma prekvapilo, ze uz su prec a dokonca aj opraveny povrch, ked je to asanacne pasmo. Uvazujem, ci to nebol prave v case asanacie pivovaru zamer, aby sa sutina vyvazala cez menej exponovanu cast mesta, mozno aj prave niekam zapadnym smerom. V sucasnosti moze byt naopak vyuzivana mechanizmami pri vystavbe rezidencie Cassovar.

Naopak, vobec sa necudujem, ze rokmi vzniklo viac predelov a vydupanych chodnickov. V case, ked som chodil do terenu, tam zila od leta 2002 uz druha velka vlna nelegalnych pristahovalcov v uz vystahovanych domoch na Zvoncekovej, Stokraskovej, Konvalinkovej, Husarskej, Fialkovej, Robotnickej, Blatnej a Brectanovej. Dalsia vlna, ktora sa uz nikam nezmestila, prisla koncom roka 2004 len tak rovno na pole medzi Konvalinkovou ul. a cintorinom nad Zriedlovou ul. Postavili si tam narychlo postavene chatrce z dosak a kartonov. Pamatam si, ake bolo z toho halo, lebo sa to zacalo tahat suvisle popri Zvoncekovej az k Toryskej ul. a MC za asistencie s policiou to tam prisli likvidovat a robit poriadky.

Ano, mesto je zivy organizmus a stale sa vyvija. V dnesnom hektickom stavebnom boome je uz v case vydania kazda mapa neaktualna.

Re #42979 m2001:
Ta oblast za Zizkovou ul., ktora sa nazyvala aj cigansky tabor, bola chudobna stvrt s domami vo velmi zdevastovanom stave a predpokladam ze aj preto sa pristupilo k jej asanacii. Vyrastla tu len jedna nova ulica s obytnymi blokmi v dvoch radoch. Asi aj preto neboli zburane domy v okoli Kukucinovej, Nerudovej a Razusovej ul.

Inak na rohu krizovatky Zizkova/Kukucinova je povodna stara jazdiaren, ktoru vidim uz na mape z roku 1912. Oproti cez cestu stala aj budova zakladnej skoly ("Elemi népiskola"), dnes Stredna zdravotnicka skola na Kukucinovej 40) a za jazdiarnou uz stali aj budovy delostreleckych kasarni na Zizkovej ul. ("Tüzérlaktanya"). V jednej z budov je dnes SOU stavebne na Kukucinovej 23. Na Zizkovej c. 4 uz stala budova materskej skolky ("Gyermekósó"), dodnes je to ta ista skolka, dokonca s vyucovacim jazykom madarskym. V jej blizkosti stoji strojaren "Poledniak" ("Gépgyár"), dnes su tam Montaze a.s. a pozostatky z vleckovej trate. Budova tam uz stala v roku 1886 (zdroj http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=24.11.2006/20914KV inak velmi zaujimavy clanok, odporucam cely precitat!!!).
Na Razusovej sa zase v neskorsom case postavili honosnejsie vily. V jednej z nich na adrese Razusova c. 13 dnes sidli Generalny konzulat Ceskej republiky a na c. 28 prestizne a aj v za hranicami zname nahravacie studio Savid.

Tam nebolo velmi co burat, ta oblast ma naozaj pestru historiu

Aké pekné historické okienko.

no nevidím dôvod na asanáciu rodinných domov na Juhu západne od Rastislavovej. Podľa mňa nikto nemá ( nemal byť mať ) právo rozhodnúť o tom, kto tam bude bývať a či sa tam bude bývať.
Čo sa týka takzvaného asanačného pásma na Západe, to je trochu odlišný prípad. Mnoho obyvateľov je v domoch na Blatnej, Robotníckej, severnej časti Ružovej, Konvalinkovej, Stokráskovej, Zvončekovej a Husárskej nasťahovaných načierno, prípadne skutoční majitelia sa o ne nestarajú a podobne. Každý vie, akí obyvatelia sa tam pohybujú. Kedysi to bolo oveľa horšie ako v súčasnosti. Aspoň, že Husárska a územie v dolinke smerom k internátom na Medickej je ako tak prečistené. Čest výnimkám, ktorý tam naozaj žijú už roky a starajú sa o svoje príbytky.

Ano to viem, pozeral som na mapu z roku 1912, tam vidim "Akáczfa utca" (v slovniku som tiez nasiel vyraz "akácfa" bez pismena "z", tak to bude asi starsi vyraz) z parkoviska na Sennom trhu (v profile s hlavnym vchodom do pobocky VsZP), dalej sikmo cez dnesnu komunikaciu veducu na Palackeho a na dnesnej krizovatke Jantarova/Palackeho este isty cast existovala zvysna cast Agatovej ul. ktora bola v tvare pismena "L".

http://img140.imageshack.us/img140/4436/snap064boe9.jpg

Zltou som nacrtol povodnu lokalizaciu Agatovej ul., ktora musela byt asanovana niekedy v 50-tych alebo zaciatkom 60-tych rokov. V mape z roku 1965 a 1971 existuje uz iba ta zvysna cast (boli tam v tom case este nejake domy alebo uz len komunikacia?) a zrejme ako uvadzas, zvysna cast bola asanovana v roku 1973.

Cervenou som nacrtol stav, ktory vznikol niekedy po roku 1973, naisto vsak v roku 1982 podla mapy z tohto roku.Zaujimavostou je, ze povodna Ul. slovenskej jednoty viedla po dnesnej Fibichovej a parkoviska na Bajzovej ul.

Zaujimavostou je, ako sa uplne poodstranovala priechodnost komunikacii juzne od Nam. osloboditelov (Zlata, Fibichova, Palarikova, Partizanov, Rybarska, Stefanska a Holleho).

Otec mi spominal, ze v 60-tych rokoch stali uprostred splete krizovatiek Nam. J. Krala/Bajzova/Palackeho/Slovenskej jednoty/Agatova servis a Mototechna a oproti nej benzinka, ktora ako jediny pamatnik vydrzala do nedavnej minulosti. Nepamata si niekto, kedy ju zburali? Bola to posledna "komunisticka" CS PHM s tusim 3 alebo 4 stojanmi spolu s "minibenzinkou" a tusim dvoma stojanmi bez stresneho krytia na Ul. za stadionom pri krizovatke s Cermelskou cestou.

Ale spat k Agatovej ulici. Vyuzil som zolika "priatel na linke" a zavolal rovno riaditelovi Archivu mesta Kosice, ktory vyznamne pomohol pri oprave mnozstva chyb s pomenovanim ulic #42864 predposledny odstavec). Mal cas sa mi venovat, tak si vyhladal udaje z archivu o Agatovej a Brectanovej ul. a vysledok "setrenia" je taky, ze Brectanova ul. sa naozaj pravdepodobne nikdy nevolala Agatova ul. Jedinu zmenu, o ktorej ma informoval, bolo pomadarcenie nazvu ulice v obdobi okupacie (1938-1945) na "Borostyáni utca" (borostyán = brečtan). Kosicka Nova Ves bola pripojena ku Kosiciam ako mestska cast v roku 1968, takze aj tak este minimalne 5 rokov do asanacie v roku 1973 existovali dve Agatove ulice.

Ano. Hlavne trolejbusova. Ktoru chcel Prelozkatrateprigayarkubystaladvestoaztristomilionov & Co. zrusit.

Pôvodným obyvateľom tej oblasti musí byť riadne ľúto, že toľko rokov po asanovaní prišli o svoje domy zbytočne, ked je tam teraz len zarastené územie nikoho. Vôbec celkové riešenie plošnej asanácie je podľa mňa zlé, mohli to nechať na prirodzený vývoj alebo nejaké postupnú prestavbu napr. by ma zaujímalo prečo unikli zbúraniu domy okolo zimáku po Rastislavovu ulicu, ved je to poloha úplne v centre.