Podľa svedkov z miesta nehody to bola poriadna rana. "Vedenie je dočasne ukotvené, trolejbusová doprava premáva, aj keď za zníženej rýchlosti. V noci budú naši pracovníci upevňovať stĺp. Bol štandardne upevnený, to musela byť neuveriteľná šupa. Ten efekt je ešte dobrý, keď nedošlo k utrhnutiu troleja," vysvetlil nám dopravný riaditeľ DPMK Róbert Nagy.
K tej mape : sú tam podstatné chyby.
Chýb v datovaní je možno viac, uvádzam tie najevidentnejšie, na základe vlastných spomienok a presnejších zdrojov.
A/odbočka k cintorínu existovala do r. 1965, do r.63-64 sa príležitostne využívala pre os.dopravu – dušičky. (na konci výhybňa , obojsm.mot.vozy +vl.vozy) Celoročne ako odstavná kolaj pre nákl.vagony.
B/vozovna na terase činná už od r. 1964
C/tehelne – trať ako nákladná vlečka existovala skor, od 1942 os doprava (L6)
D/Masarykova – Bencúrova ,trať existovala od počiatku prevádzky, za prvej čsr len pre nák.dop., rok 1946 je mi nejasný. Pravdepodobne už od r 42 zahájená os. Doprava na L5 stanica – múzeum, po r.47 doložené fotograficky, okružná L3 až pozdejšie .
A úsek Stromová – stanica zrušený už v r.1966 !!!
E/Nová trať (dnešná) na stanicu vznikla až pozdejšie, zač. 70-tych rokov, predtým bola povodná trať skrátená k starej vozovni okolo ktorej bola smyčka (v dnešných priestoroch abus stanice )
F/Do Ťahanoviec sa jazdilo dlhšie (66-67?) nakoniec téčka na predlženej L2. Odbočka k aničke činná ešte v r. 1965, príležitostne pre os.dopravu pri akciách na Aničke, osobne som sa zúčastnil s rodičmi ako dieťa akejsi velkej oslavnej akcie pri príležitosti 20.výročia oslobodenia, strašné davy ludí ,máj1965!!! Jazdila tam (okrem normálnej L5 do THC ) zvláštna linka X zložená mv+vv+mv , na Aničke nebola výhybňa , tak preto.
Pozeram na najaktualnejsiu mapu MHD KE a prequapila ma jedna vec: Zastavka Grunt (Myslava) je oznacena ako konecna linky 88. Tato linka je potom vedena po Moskovskej a Toryskej, pri Zimnom stadione stopa konci.
Co to je? Je to len relikt KIDSu, nevymazany z mapy? Alebo ta linka skutocne funguje?
Re #30084 Axel: Ani ten betón nie je žiadna sláva, na Železníkoch sa prepadáva jeho okolie pri vjazde a výjazde, na Hodonínskej je zastávka po opakovaných prepadoch prerobená na asfaltovú... jednoducho oproti betónu sadá asfalt...
To som predpokladal aj ja, ale robotnikov tam akosi nevidno a v tomto mokrom pocasi asi ani tak skoro neuvidim...
PS: koho to bol napad pouzivat na zastavkach MHD dlazbu, ktorej prirodzenou vlastnostou je sadanie pri zatazi?
Netrepeš ? . Vysvetlil si to celkom presne. Z T3ky sa dá vytiahnuť aj 80km/h, ale po uvoľnení jazdy je to dosť nepohodlné. Záleží od voza, ale táto "príprava" nabieha približne pri rýchlostiach nad 60km/h
pretože konštrukcia elektrickej výzbroje vozidla T3 je taká, že po uvoľnení pedálu jazdy nastupuje do el. obvodu tzv. prúd "prípravy" (slúži na neskorší plynulý a okamžitý prechod do brzdenia a zároveň zabezpečuje korektné natáčanie osmičky zrýchľovača), ktorý má za vedľajší následok efekt jemnej brzdy. (Niektorí?) vodiči to riešia vypnutím tzv. reverzu, čo ale nie je tak celkom štandardný úkon (ani z hľadiska bezpečnosti, ale ta koho to f košicoch trápi)
Ak trepem, zrušte ma niekto :))
Proste, je to vlastnosť tétrojky, resp. jej odporovej výzbroje (technologicky na úrovni 20.rokov minulého storočia)...
Prosím všetkých odborníkov na električky, vysvetlite mi niečo. Keď cestujem po tzv. rýchlodráhe niektorou zo starých T3, tak celá cesta vyzerá asi takto. Električka zrýchľuje, zrýchľuje a ako náhle prestane zrýchľovať, okamžite začne ako keby brzdiť, trochu spomalí a opäť zrýchľuje. A takto ideme asi 10 min. Zrýchľovanie – brzdenie, žiadna plynula jazda. Vodičom to iste nebude. Vie mi niekto povedať, prečo je to tak? Som zvedavý, o koľko bude pri takej jazde vyšší odber el. energie. A prečo sa vlastne táto trať do USS volá rýchlodráha, keď tých 60 km/h (alebo ako rýchle tu električka ide), sa podľa mňa veľkou rýchlosťou nazvať nedá. Možno ešte tak pred 40 rokmi...
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
Nodes