Diskusné fórum › Off-Topic Fórum

T2ky boli nasadzované na natívne eRkové služby (od 80. rokov 460x-462x)? Lebo určite sa stávalo, že T2ková súprava zablúdila na RD ako prejazd. Aj toto bol takýto prípad. Služba 67T, t. j. "šestka siedma trhaná".

Mimochodom, v jednej podnikovej knihe je fotka ŠMky na Staničnom námestí a za oknom má štítok s nápisom 176T, teda "sedemnástka šiesta trhaná". V tunajšej galérii je zopár záberov, na ktorých má vodič za oknom číslo služby, ale už v "novom" systéme číslovania. Všimol som si napr. "40 06 5" a potom nejaké trhané dvadsiatky a jednu jedenástku.

DPMK klamal nepekne. Zgenerálkované súpravy T2 boli od 70-tych rokov nasadzované pravidelne na erky vo väčšom počte. Nešlo v žiadnom prípade o nejakú výnimočnú situáciu sposobenú napríklad "nedostatkom súprav T3" . Súprav T3 bol dostatok a DPMK by bol schopný zabezpečiť ich 100% výpravu na erky. Ono tomu aj tak dlho bolo až do začiatku 70-tych rokov.

Historické okienko z dispečingu závodu Doprava VSŽ.
29.1.1980 – R5/67T – spoj s odchodom o 4:58 zo zastávky Barca vykonaný nevykúrenou súpravou #228+#236.

DPMK verifikoval, že v tento deň vykonala tento spoj menovaná súprava v službe 67T. A pokračoval: „Tieto vozidlá sú typu, u ktorých vykurovanie vozidla je zabezpečované len od zrýchľovača. Je známe, že tento spôsob vykurovania nepostačuje a preto výrobca v ďalšom type T3 vykurovanie riešil už samostatne. Prevádzka elektrickej dopravy len v najnutnejších prípadoch zaraďuje tieto vozidlá na rýchlodráhu. Tak to bolo aj v tomto prípade, keďže spomínaná služba je určená na linku č. 6 až na jeden výpomocný spoj do VSŽ.“

V #4702 som skúšal a šlo..

A nie je sama... Skôr by som sa spýtal, či už nejaké vozy aj reálne dostali wifi v tejto várke, alebo zatiaľ podostávali len nálepky...

Mám jednu otázku....
Rád by som vedel, kedy dostane #4709 Wi-Fi pripojenie, keďže už nálepku o Wi-Fi má

Ako vyzerali trhané RAčkové služby v roku 1976 (predchodkyne neskorších i terajších "štyridsiatok"). Na ukážku dve služby.

Služba 501
5:00 RA Železníky → Vstupný areál VSŽ
5:25 VZD Vstupný areál → Zlievareň
5:45 VZD Vstupný areál → Zlievareň
presun
6:20 RA Luník VIII → Vstupný areál VSŽ
6:50 VZD Vstupný areál → AB Doprava
medzidiel
13:25 VZD Vstupný areál → ÚSD
14:10 VZD ÚSD → Vstupný areál
14:30 RA Vstupný areál VSŽ → Železníky
presun
15:35 VZD AB Doprava → Vstupný areál
15:50 RA Vstupný areál → Krásna III


Služba 502
5:00 RA Železníky → Vstupný areál VSŽ
5:25 VZD Vstupný areál → Mostáreň
5:40 VZD Vstupný areál → Mostáreň
presun
6:25 RA Košice → Šaca (cez Luník VIII)
medzidiel
13:00 RA Krásna III → Vstupný areál VSŽ
13:35 VZD Vstupný areál → Mostáreň
14:10 VZD Mostáreň → Vstupný areál
14:25 VZD Mostáreň → Vstupný areál
14:35 RA Vstupný areál → Železníky
presun
15:40 RA Šaca → Košice (cez Luník VIII)

? ?

Do elektriky sa nejako extra nevyznám, takže neviem, ako to bolo predtým.

Knihy: tak kedysi dávno vyšla výročná publikácia VSE, ale nenašiel som ju v žiadnej knižnici. Mojim zdrojom (o dyname) boli staré noviny. Tie postupne dávajú na net zdigitalizované. Treba si ich vyhľadať cez online katalóg vedeckej knižnice, napr. je zdigitalizovaný Felsőmagyarország, Kassai Ujság, Slovenský východ. V katalógu je potom link na digitálnu verziu.

Plynové osvetlenie: ešte v 20. rokoch bola väčšina lámp plynová. Kdesi mám aj čísla, ale nemám momentálne poruke. No pamätám si, že som čítal, že vtedy (20. roky) fungovali asi len dve tretiny z nich. Dačo možno časom povymieňali, v nových štvrtiach sa dávali už elektrické. Osobne som názoru, že plynové lampy definitívne vymizli až po druhej svetovej vojne.

Pred novým dynamom tam bolo dynamo alebo altermnátor dc/ac ??? . Kolko vlastne generátorov bolo v elektrárni.
Takže to bola spočiatku lokálna elektrická sústava. Odkedy sú košice napájané dialkovým vedením ?
... a ďalej pomocou znižovacích transformátorov až na bežnú rozvodnú sieť včetne trojfáz. rozvodov 380/220Vac (220/127Vac ???)
Vyšlo o tom niekde niečo knižne ? Existujú nejaké materiály na www ?

Kedy bolo v KE ukončené pouličné osvetlenie plyn.lampami ?

Stará "Kuzmánka" mala pôvodne 110 V striedavú sieť, bolo to tak až do 50. rokov, potom menili elektromery a prepli to na 220 V. Takže predpokladám, že celá prvá elektrifikácia KE bola 110 V striedavých. St. rodičia mali vysávač Electrolux (máme ho dodnes a funkčný ) na 110 - 120 V, potom k tomu požívali transformátor 220 / 110 V.

Na IOS mi vyhladavnie ignoruje posledny znak. Ked napisem 25 najde mi 2 ked dam 20L najde 20... Mozete sa na to pozriet?

Trochu to súvisí aj so zavedením ed v ke. Otázka pre všetkých historikov.
Je známe, že v súvislosti s výstavbou ed a hlavne jej napájacích miest /turbína , elektrárne/ prebiehala aj elektrifikácia mesta (osvetlenie, bytové inštalácie.) Aká sústava bola použitá pre rozvod elektriny , Napätie, striedavé, jednosmerné ??? ((Z turbíny a dynam pravdepodobne jednosmerný rozvod)) . Bol v tej dobe , alebo v následnej aj iný distributor el energie ? Dialkové rozvody, striedavá sústava ??? Mne je známe , že dlho ,ešte po 2.s.vojne , bolo na niektorých miestach 120V (ac/dc ???)
Nenatrafili ste niekto pri bádaní na materiály s históriou elektrifikácie ?

Tak už aj v MHD Martin začali montovať kamery do busov.

http://img5.rajce.idnes.cz/d0501/7/7805/7805416_674c4001fdbc3f058d2fdd95f8bb0102/images/mhdmt.jpg?ver=0

Historické okienko

Tento týždeň si pripomenieme 70. výročie vážnej nehody košických električiek. Niekedy medzi 17. a 21. júnom 1944 (presný dátum z dostupných materiálov nie je zrejmý) došlo k zrážke uvoľneného nemeckého železničného vagóna so súpravou električiek neznámych ev. č. stojacou v zastávke Uszoda–utca (zastávka na Komenského ulici pri Tomášikovej). Nehoda si vyžiadala jeden ľudský život, jedna osoba skončila v nemocnici s veľmi ťažkými zraneniami. Konštrukcia vlečného vozňa električky bola mohutným nárazom úplne poskrúcaná, drevené časti ostali kompletne dolámané, sklenené výplne sa rozleteli na tisícky kúskov. Predný motorový vozeň utrpel taktiež vážne poškodenia. Uvoľnenie vagóna v Čermeli bolo spôsobené nedbalosťou dvoch strojvodcov KVKV. V októbri 1944 boli obaja odsúdení za prečin verejného ohrozenia, zabitia z nedbanlivosti a spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví z nedbanlivosti na 3 mesiace väzenia.

Dali by sa niekde na tejto stránke uverejniť?

Po dokončení obratiska a trolejového vedenia (výmena drôtu s prierezom 80 mm štvorcových za 150 mm štvorcových). Plná prevádzka bola od 3.5.1965, odvtedy už jazdili aj R2 zo Stromovej a R3 z Havlíčkovej.

A.kedy začala zachádzať LR4 až ku Botanickej záhrade? Predpokladám, že až po úprave trolejového vedenia na Zimnej a na Boženke, či tomu bránilo aj niečo iné?

Trať po Moldavskej museli postaviť urýchlene, lebo nemali ako zvážať cezpoľných a ľudí z centra. Autobusy museli robiť rozvozy z neelektričkových lokalít a vypomáhať na Terase a samozrejme na vnútropodnikovej. Ale veľkým plusom bolo, že na Moldavskej neriešili len trať, ale aj cestu a čiastočnú asanáciu zanedbanej štvrte. Cestu síce najprv len v polprofile, ale onedlho už kompletne tak, ako ju poznáme dnes (aj s podchodom).

Ťažko povedať, čo je správny deň otvorenia. Oni to skutočne otvorili 7.11.1964, ale ak sa tam jazdilo, tak len veľmi obmedzene, resp. skúšobne. Oficiálne skúšobná premávka na linke R4 sa začala k 1.2.1965. Ale len od trianglu na Zimnej, lebo ďalej také kvantá vozov ísť nemohli kvôli meškajúcej rekonštrukcii trolejového vedenia (prioritne severná časť mesta, ale potom postupne celé mesto) a prestavbe križovatky na NO. Neviem, ako tam otáčali výjazdy z Bardejovskej, ale jasne sa píše, že od 1.2.1965 jazdí R4ka len z Ulice ČSA. Po zrekonštruovaní trolejového vedenia sa začala skutočná (ostrá) prevádzka.

Tak to je škoda. Mohli radšej vtedy postaviť odbočku do Šace, keďže trať na Moldavskej ceste by časom museli postaviť tak či tak. Aspoň by sa dnes nemuselo do Šace draho jazdiť autobusmi popri električkovej trati.
A teda správny deň otvorenia rýchlodráhy?