Karosa Vysoké Mýto v rokoch 1970 - 1981 vyrábala autobusy ŠL 11 v dvojdverovom linkovom vyhotovení. Pre nedostatočnú výrobu mestských autobusov musel bratislavský dopravný podnik na potrebné rozšírenie vozidlového parku zakúpiť aj tieto linkové autobusy, vozidlá dodané v roku 1975 boli dodané namiesto pôvodne plánovaných Ikarusov 280. Jedno vozidlo bolo zakúpené aj pre potreby podnikovej autoškoly.
Prehľad vozidiel
Séria
Typ
Evidenčné čísla
Rok výroby
Sprevádzkovanie
Vyraďovanie
Počet
1.
Karosa ŠL 11 1305
302 – 304
1971
1971
1976 – 1978
3
2.
Karosa ŠL 11 1310
425 – 451
1973
1973
1978 – 1982
27
3.
Karosa ŠL 11 1310
452 – 456
1975
1975
1980 – 1981
5
4.
Karosa ŠL 11 1310
458 – 465
1975
1976
1977 – 1980. roky
8
5.
Karosa ŠL 11 1310
1651 – 1652
1976
1976
1986
2
6.
Karosa ŠL 11 1310
1653
1976
1977
1986
1
7.
Karosa ŠL 11 1310
1658
1977
1977
1986
1
8.
Karosa ŠL 11 1310
BL 96-11
1978
1978
1980. roky
1
Spolu
1971 – 1978
48
Technické parametre
Dĺžka
11095 mm (ŠL 11 1305)
11170 mm (ŠL 11 1310)
Šírka
2500 mm
Výška
3120 mm
Výška podlahy
885 mm
Rázvor
5500 mm
Počet dverí
2
Počet miest na sedenie
45 + 1
Počet miest na státie
30
Celkový počet miest
75 + 1
Pohotovostná hmotnosť
8370 kg (ŠL 11 1305)
9200 kg (ŠL 11 1310)
Celková hmotnosť
15280 kg (ŠL 11 1310)
Motor
Škoda ML 634, naftový, vodou chladený 6-valec s priamym vstrekovaním
Na oceľovom ráme zostavilili z panelov samonosnú karosériu zvonka oplechovanú hladkým plechom s ozdobnými lištami. Strop a bočnice interiéru pokryli sololitom, podlahu drážkovou gumou. Pre cestujúcich osadili latexové sedadlá s PVC poťahom v linkovom usporiadaní 2 + 2. V bočnici boli dvoje skladacie dvere umiestnané vpredu a v strede s elektropneumatickým ovládaním. Pracovisko vodiča chránila polouzavretá kabínka bez bočných manipulačných dverí. Vykurovanie interiéru zabezpečoval naftový agregát, vetranie prebiehalo cez stropné vetráky a horné posuvné časti bočných okien. V interiéri použili žiarivkové osvetľovacie telesá.
Všetky vozidlá boli dodané v červeno-bielom vyfarbení, verzia 1305 mala oproti neskorším autobusom typu 1310 rozdielne usporiadané červené pásy, iné nárazníky a transparent nad prednými dvermi.
Úpravy
V súvislosti so zavedením bezhotovostného mechanického odbavovania cestujúcich a umožnením nástupu všetkými dverami boli v roku 1976 ku dverám z vonkajšej strany doplnené výstražné svetlá so signálom "Nenastupovať".
Koncom 1970-tych rokov boli tri vozidlá po doslúžení v osobnej prevádzke prestavané na pojazdné bufety, neskôr v roku 1982 ich nahradili ďalšie upravené autobusy tohto typu. Tieto bufety zabezpečovali občerstvenie pre dopravných pracovníkov na konečných zastávkach. Ich nedostatkom bolo slabé zásobovanie, takže ponúkali iba veľmi malý sortiment jedál. Autobusy upravené na bufety dostali nové čísla z radu pracovných vozidiel (#8202, 8204, 8214, 8217, 8217II, 8220 a 8253).
Prevádzka
Autobusy ŠL 11 pomáhali zvládať prepravné nároky na linkách obsluhujúcich nové sídliská a nové mestské časti, ktoré vznikli v roku 1972 pripojením okolitých obcí k Bratislave.
Vyraďovanie a likvidácia
Autobusy boli vyraďované spravidla po uplynutí plánovanej 6-ročnej životnosti. Nahrádzané boli autobusmi Karosa ŠM 11 a neskôr Karosa C 734 a B 731. Autobusy prestavané na pojazdné bufety boli vyradené v rokoch 1982 a 1986, pričom boli nahradené na bufety upravenými Karosami B 731.
