Vozidlá › Električky › DPMB #38

Električka #38 bola vyrobená vo vlastných dielňach Dopravného podniku mesta Bratislavy v roku 1959 ako náhrada za "Päťokeňák" #38, ktorý sa v roku 1958 zrazil s nákladným vlakom. Konštrukcia vozňa a podvozok vychádza z vlečných vozňov SGP. Vozeň sa začal sa stavať pre neistotu prevádzkovania električiek T2 na rozchode 1000 mm a už od výroby bol jednosmerný. Stal sa poslednou dvojnápravovou električkou skonštruovanou v bývalom Československu.

Vozeň rozčlenili na tri časti - salón uzatvorený dvomi posuvnými dverami s vlastným vykurovaním a dve nástupné plošiny zvonku uzatvárateľné dvojdielnymi posuvnými dverami. Sedadlá v interiéri sú koženkové s pozdĺžnym usporiadaním. Elektrickú výzbroj dodala firma BEZ Bratislava, nápravové ložiská firma SKF a na odber prúdu slúžil pantografický zberač. Kontrolér Škoda bol stykačový mnohostupňový s osemnástimi stupňami jazdy a desiatimi stupňami brzdy. Po vzore motorových vozov 6MT mal pomocné obvody (smerovky, osvetlenie) napájané z 24-voltovej batérie dobíjanej z trolejového vedenia cez zrážací odpor. Spriahadlá boli poloautomatické typu Compact. Vyfarbenie bolo červeno-krémové, podvozok čierny a strecha sivá.

Predné spriahadlo Compact bolo v 1960-tych rokoch pri zjednosmerňovaní ostatných dvojnápravových električiek vymenené za spriahadlo pražského typu. V roku 1971 boli na bočnice vedľa dverí doplnené výstražné svetlá "Nenastupovať" v tvare slzičky.

Vozeň bol v rokoch 1989 - 1991 zrekonštruovaný do pôvodného stavu. Pribudlo mu aj ozvučenie na účely vyhliadkových jázd so sprievodcom. V roku 2002 sa opäť podrobil rekonštrukcii, pri ktorej dostal nový lak. Nasledovali už len drobné úpravy, aby čo najviac zodpovedal stavu z roku 1958 - napr. zberač bol natretý na červeno a odstránené boli držiaky na označenie cieľu na prednom nárazníku. V roku 2003 dostal zadné spriahadlo Compact, aby ho bolo možné spriahnuť s novopostaveným vlečným vozňom SGP #135.

V premávke vozeň jazdil iba s vlečnými vozidlami, pretože dvojnápravové električky s vlečniakmi boli kapacitnejšie než vozidlá typu T2 a T3. Od roku 1973 slúžil pre potreby autoškoly a v roku 1974 bol s ostatnými vybranými vozňami odovzdaný do Technického múzea v Brne. V múzeu sa však opravy nedočkal a zošrotovaniu unikol v roku 1989, keď sa vrátil do Bratislavy. V dielňach dopravného podniku sa rekonštrukcii a od roku 1991 slúži ako historické vozidlo. Od mája 2003 premáva na príležitostných jazdách v súprave so zrekonštruovaným vlečným vozňom SGP #135.