Diskusné fórum

Na Záhorie je už asi štyri roky interval 60 min., kvôli šetreniu ešte pred začiatkom výluky. Ja píšem o intervale 30 minút.

Novotiny čo stvárajú niesú príjemné, len chaotické a zmätočné.

Môže byť a dalo sa to čakať, môj tušák sa naplnil, že kĺby nebudú. Sklamanie veľké.

V DNV ráno pravidelne sledujem súpravy Ešusov. Jeden má papierovo obsaditeľnosť 640 cestujúcich. Takže súprava má kapacitu 1280 cestujúcich. V DNV časť ľudí vystupuje. Pohľadom na tie jednotky vidím, že ani ako súprava sú dosť obsadené. V prípade, že ide "sólo" jednotka, stačí pozrieť ako to vyzerá, keď sa otvoria dvere a ľudia sú pri nich natlačení. A to som tam videl ešte než začali výluky smerom na Záhorie.

Sú oveľa drahšie alternatívy, dokonca aj navrhované. Lenže boli vyhodnotené ako ekonomicky neobhájiteľné ani v horizonte viacerých desaťročí. Ani súčasné autobusy a vlaky nie sú vzájomne kompatibilné. Regionálna električka nemá byť náhradou železníc, ani jej nekonkuruje a naopak. Má byť náhradou autobusov, ktoré stoja v zápchach. Autobusy ale ostanú - ako navážače na železnicu (čo čiastočne plnia už dnes) a po novom aj na novú električkovú prímestskú rýchlodráhu. A určite ostanú aj nejaké prípady, kedy autobusy pôjdu z regiónu až do mesta. Je namieste otázka, či sa oplatí budovať nejakú "Malokarpatskú Vicinálnu Dráhu" ktorá má odbremeniť autobusy, či je tam dostatočne silný dopyt. Ja hovorím, že je a najmä je tam územie s rozvojovým potenciálom (ak sa bavíme o východnej časti mesta, teda území v rámci hraníc BA). Môžeme debatovať o trasovaní, lebo to je asi najviac otvorená téma a záleží aj od urbanizmu celej širšej lokality. Dôvod, prečo som to ťahal "paralelne s Račianskou" je ten, že som chcel využiť koridor zrušenej železničnej trate medzi Predmestím a Filiálnou stanicou (pôvodnou v mieste dnešnej budovy VUB na Nivách). Zároveň nie je možné očakávať, že Račianska radiála do seba pobere ľudí z regionálnych autobusov (dnes je tam interval regiobusov asi 10 minút). Ináč medzi Modrou a Pezinkom je tiež celkom slušná hustota autobusov, lebo Modra nemá železnicu. Ak tam autobusy v zápche nie sú (medzi Modrou a Pezinkom), tak električka nebude rýchlejšia ako autobus (ale ekologickejšia bude stále). Trať môže byť samozrejme miestami jednokoľajná, najmä v zastavanom území dedín, cez ktoré by prechádzala.

Na opačnej strane Malých Karpát prebieha živelná výstavba satelitov a pôvodne malé obce sa postupne zrastajú v jeden súvisle zastavaný celok, ale bez akejkoľvek regulácie alebo rezervy v území pre výstavbu koľajovej dopravy. Navyše zo západnej strany mesta by nová dráha vedená na Hlavnú stanicu mohla slúžiť aj pre mestské električky, aby spoje z DNV a Dúbravky boli atraktívne. Dve z troch najviac vyťažených autobusových liniek MHD (21 a 83) by z trate cez Patrónku profitovali taktiež. Dnes máš dvojminútový interval z Patrónky na SAVku, resp. Pod stanicou, ak zrátam mestské linky 21+83+84 v špičke. Električka s intervalom 3 minúty poskytne 1,5 násobnú kapacitu (ktorú aj tak vyplnia cestujúci z Borov, keď sa to celé urbanizuje) a na trati ostane dosť miesta pre vedenie električiek zo Stupavy, kde je dnes v rannej špičke interval asi 5 minút (prímestské linky 219+245+250+269). Takže traťový interval 2 minúty a zrazu máš rovnako vyťaženú radiálu, ako Karloveskú alebo Račiansku, vedenú viac-menej paralelne so železnicou. A vyriešil si aj dopravu z Borov, Stupavy a všetkej tej živelnej výstavby satelitov medzi Stupavou a Lamačom. A samozrejme električka v žiadnej zápche neuviazne, ani tá mestská, ani tá z regiónu. Lenže električka musí pokračovať z Hlavnej stanice jednak po Štefánikovej (do Petržalky, čím odbremení tretiu najvyťaženejšiu autobusovú linku MHD - 93) a potom z priečnej osi na Nivy (pod povrchom medzi Radlinského a Nivami). Ako náhrada 21 a regiobusov - viem, drahé, ale na povrchu tam miesto nie je a podzemný úsek dlhý asi 1,2 km by sa mal dať ufinancovať a hlavne by bol vyťažený). Samozrejme nejaké autobusy by ostali, nebolo by zrušené úplne všetko. Taktiež by sa nezrušila linka 40, lebo tá plní trošku odlišnú funkciu a obsluhuje iné územie. Ale je rozumné budovať dráhy, ktoré dostanú cestujúcich z autobusov na koľajnice (bez ohľadu na rozchod koľajníc danej trate). A hoci Bratislava nie je ani Praha ani Viedeň, kde budujú nové trate metra, tých 1,2 km podzemnej koľajovej infraštruktúy medzi Štefanovičovou a Nivami by mohlo byť prezentovaných ako nejaké "mini-metro", keď to tak niekto chce nazvať.

Železnice na oboch straných Malých Karpát sú už na hrane kapacity, navážať autobusom viacej cestujúcich k nim nemá zmysel, lebo sa do vlakov nezmestia. O prúseroch typu časté meškania, výluky a vôbec stav železničnej infraštruktúry v meste nehovoriac. Navyše večný konflikt regionálnej železničnej dopravy s diaľkovou a nákladnou, ktoré súperia o kapacitu tratí. Autobusy nemajú BUS pruhy všade, sú pomalé, neekologické a neekonomické na prevádzku (nízka obsaditeľnosť = nízka produktivita vodiča, cena nafty). A to v príapde navrhovaných regionálnych električiek uvažujem s mimoriadne konzervatívnym vozidlom o dĺžke 32,5 metra. Regionálne električky dlhé 60 metrov (zhodou náhod na metrovom rozchode) jazdia v Nemecku napriek tomu, že idú "paralelne" s "veľkou železnicou" (takže trate MVD by mali mať nástupiská dlhé 80 metrov a potenciálne dlhšie súpravy - poistka do budúcnosti). Vo Švajčiarsku som videl 75 metrové regionálne "električkové vlaky" v úzkych uličkách Zürichu (zhodou náhod tiež na metrovom rozchode), zdieľajúc infraštrukúru mestských električiek. Regionálna linka S18, alebo Forchbahn.

https://imhd.sk/transport/galeria-media/164356/
https://imhd.sk/transport/galeria-media/72592/

Nevidím dôvod, aby niečo podobné nemoholo fungovať aj v regióne Bratislavy. Fotky 60 metrových regionálnych električkej na metrovom rozchode z Mannheimu snáď čoskoro pribudnú v galérii tiež.

Región okolo hlavného mesta sa živelne urbanizuje a doprava sa zasa rieši až ako nejaký afterthought a samozrejme autobusmi. Pomalé, neekologické, neekonomické a hlavne neatraktívne. Každý, kto si to môže dovoliť, si v zápche radšej postojí vo vlastnom plechovom tátošovi, ako v o niečo väčšom plechovom tátošovi na gumených kolesách.

Dočkaj času, bude. Hlúposť je mimoriadne nákazlivá. A potom bude ranná zápcha cez pol Petržalky a kvôli ostrovčekom nebude mať kadiaľ prejsť ani sanitka. Vzor Furdekova. Keby išla sanitka tam, kam má vodič uhnúť aby jej umožnil prejazd? Aj keď uhne cez plastové exkrementy na červený "cyklistický" pás vpravo, čo je pre cyklistov nebezpečné, stále neostane dosť miesta aby sa tam zmestila sanitka, zavadzajú tam v strede cesty stĺpiky. Dva jazdné pruhy v jednom smere mali svoje opodstatnenie. A to ešte nikto neuvažuje o pokazenom elektromobile ktorý zastaví v strede cesty a pohne s ním iba odťahovka ktorá ho naloží .

Mňa by zaujímalo či niekto robil štúdiu vplyvu kruhových križovatiek na životnosť kĺbových autobusov. Keď sa autobus pre to aby prešiel cez križovatku rovno, musí vlniť ako had.

Jediné, čo ma napadá je, že 60 bola kĺbová len ako náhrada za električky na Špitálskej.
Každopádne, je to sklamanie, že tam vrátili sóla.

A načo chceš mať pri polhodinovom intervale súpravu pre 700 cestujúcich? 700 cestujúcich sa vezie tak možno v nedeľu v exprese z Košíc, kde sa stojí na aj na chodbičke.

Tie ceny máš odkiaľ, z AI? Za 2-3 milióny eur určite nemáš 2 krajné a jedno ostrovné nástupisko v dĺžke pol kilometra s koľajami a vybavením, to je totálna hlúposť. Výstavba električkového nástupiska s dĺžkou 66 metrov a výmena dvoch výhybiek, vrátane súvisiacich prác, stála 1,2 milióna eur.

Ak je reč o kruháči pri DK Zrkadlový háj, dal by som do pozornosti to, že Magistrát všade dáva ostrovčeky v mieste ako je prechod pre chodcov kvôli ich ochrane a vyvýšené stredové časti pri kruháči, v Petržalke na to zrejme neostali peniaze a stačí len vodorovné značenie.

Úradníckym jazykom: nebolo predmetom opravy

Mňa skôr mrzí, že na taký čas uzavreli zastávku a nespravili cestu aspoň za zastávkou. Tam je tá betónová platňa tak rozbitá, že o pol roka sa to prepadne a zas sa bude musieť zastávka uzavrieť. Keďže som tam chodil teraz častejšie je to ozaj zlé. Pri tej intenzite dopravy, ktorá po tom betóne denne prejde to už dlho nevydrží.

Nuž. 25ks trolejbusov potrebuje asi DPB aby dobre spával ako rezervu. Inak si to neviem vysvetliť prečo na tú 60ku nedajú dlhé vozidlá, keď ich máme 15 v depe a ďalších 10ks odstavených...

Cez ostrovček so zábradlím asi nie

Ale teda ak sa mám povenovať tvojmu návrhu, ťahať do Pezinka/Modry električku už by mi asi prišla reálnejšia varianta ísť cez Sk. Grob, Čiernu vodu, Vajnory, nemocnicu, prekonať Rendez, cez Žabí majer a Istrochem sa napojiť na Vajnorskú radiálu. Jednak je to územie v BA ktoré si priam pýta rozvoj a svoju tepnu a za druhé by mi prišlo rozumnejšie aby aj tieto satelity mali svoje vlakové spojenie a neťahať 2 súbežné cez Raču.

V tomto prípade súhlasím.
Ale zároveň by som od magistrátu prijal aj značenie tam, kde má byť.
Na Furdekovej pri červenej pošte stále nie je značenie informujúce o znížení počtu jazdných pruhov.
Na križovatke Smolenická - Šintavská chýba vodorovné dopravné značenie po oprave asfaltu (je to hotové viac, než mesiac).
A dnes som ráno videl namaľovaný kruháč pri Zrkadlovom háji, ale zvislé značky neboli (dúfam, že ich cez deň doplnili, keď už bol problém tam dať aspoň dočasné ihneď po namaľovaní) - veľa ľudí totižto nevie, ako funguje kruhový objazd bez značky (a že musia zapojiť pravú ruku a dať prednosť).

môže byť, som pôvodne myslel, že budú už len na špičkových poradiach 83 aj 84 a prípadne aj iných

Tá diera tam

Ale nie, je to pekné len škoda že sa neobnovila (alebo aspoň nevyčistila) aj tá stena s kvetináčmi vzadu.

Ja som tvojmu návrhu nepovedal nie, ale sám svoj návrh zatracuješ lebo je násobne drahší ako čokoľvek iné čo tu padlo a vieš že je príliž naivný. A prinieslo by to so sebou iba zbytočne delenie sietí v regióne ktoré by boli vzájomne nekompatibilné. Tak prečo potom hovoríš o alternatívnych trasách v prípade výluk keď sám chceš stavať niečo čo tento cieľ nikdy neuspokojí?

Pritom môj návrh označuješ za zbytočnú investíciu. Ja nevravím, že je to ideálne riešenie. Ani sa nebijem do pŕs, že je to najlepšie riešenie ktoré tu padlo. Iba som navrhol riešenie ktoré by sa dalo realizovať za tých podmienok ktoré tu sú za pomerne "malé" úsilie ktoré by do budúcna bolo užitočným či už lokálnej, tak regionálnej doprave a dalo by sa rozumne rozfázovať aby dochádzalo k inkrementálnym zlepšeniam a nesnívali sme 30 rokov o megalománskom projekte ktorý by nás zadĺžil na ďalšie polstoročie a vo finále by k nemu teda nikdy neprišlo presne ako v prípade metra.

Chápem že to so sebou obnáša technické prekážky ale také batérie či elektromotory idú dopredu obrovským tempom, zatracovať nejaký koncept trate len preto že takéto vozy sú drahé alebo ťažké je podľa mňa škoda. Tiež sa napr. 30 rokov dozadu o parciálnych trolejbusoch či dokonca čisto elektrobusoch ani nesnívalo dnes to už berieme ako samozrejmosť. Je v poriadku pomenovať tieto prekážky ale ocenil by som keby sa v prvom rade snažíme hľadať riešenia, nie dôvody prečo sa niečo nedá.

Vyzerá to tak ale napríklad 4930 dnes bola ráno na 83 a potom zabehla aj na 84...
Myslím si že primárne budú na 83 a ak budú pojazdné kusy navyše vyskytnu sa na hociktorej linke vypravovanej z Petržalky

Vieš ho predĺžiť, pokiaľ to konštrukcia dovoľuje, len to by jednotka musela ísť k výrobcovi.

Nejaká štandardizovaná dĺžka vozňov v Európe je cca 25-26,4m to znamená, že 6 článková dvojposchodová jednotka bude mať dĺžku medzi 150-160m a kapacitu niekde medzi 600-700 sediacimi ľuďmi podľa vnútorného usporiadania. Pri 180m nástupišti proste už za to ďalšiu jednotku nevieš zapriahnuť. Vieš spájať jednotky len do súčtu 6, možno 7 vozňov. Potom ti dôjde nástupište.


Vybudovanie rozdielu 70m nástupišťa nestojí 2 milióny €. Za 2-3 milióny máš 2 krajné a jedno ostrovné nástupište v dĺžke 500-700m s bezbariérovým prístupom, mobiliárom a podchodom/nadchodom a výťahmi. To všetko pre 4 koľajovú variantu. Za 5 miliónov to máš celé komplet prekryté, aj vlaky, nie len samotné nástupištia pri 700m dĺžke.

Edit: stanicu veľkosti ako má Dunajská Streda, či Bratislava Predmestie s 2 krajnými a jedným ostrovným nástupišťom, 4 koľajami, podchodom/nadchodom, zastrešením v dĺžke 500-700m pre nástupištia s komplet všetkým okolo, aj ETCS vieš postaviť za niečo medzi 20-40 miliónmi. Záleží od toho, čo všetko tam potrebuješ dať a ako veľmi sa chceš vyhrať s architektúrou budovy a aké tam chceš mať vybavenie. Skrátenie nástupíšť na 180m namiesto tych 500-700m ti spraví možno 1-2 milióny. Ale to kľudne vieš prežrať na záchodoch napríklad.