Diskusné fórum

Neviem, čo je zvláštne na tom, že je dvojsystémová jednotka o 7 ton ťažšia než jednosmerná. Však je tam navyše trafo a to na 15 kV, ktoré je kvôli menšiemu sýteniu na zníženej frekvencii výrazne ťažšie ako na 25 kV.
S tým napätím z bk máš samozrejme pravdu, Hamburg má 1200 V.

Jasné. X špecializovaných firiem s tým bojovalo (len aký bol problém druhú rúru zadrôtovať) ale Banánik to spraví šmahom ruky.

To samozrejme viem .

Akože nie? Keď je raz riaditeľ rezortu prevádzky a techniky šotouš a podobnými sa obklopí, tak sa potom vytvárajú samoúčelné "upratovania" a podobné úchylnosti.
Ja som šotouš tiež ale mašiny máme číslované v jednom rade a rovnako natreté.

Pochop už konečne, že nikdy v posledných desiatich rokoch neexistovali paralelne rovnaké čísla električiek a regiobusov.

Ja sa zasa od revolúcie nevyznám v Petržalke ale nenariekam kvôli tomu. Keby som to k životu potreboval, dokázal by som sa to naučiť a zbaviť sa boľševických názvov považujem za dôležité, na rozdiel od obyvateľov Varína a veľkej časti NDR.
Ale obávam sa, že Upravovač Turbofotiek nechápe jednu vec - že každá samoúčelná zmena je zbytočná a že vytváranie pseudosystému nie je účel.

Nie, 215 a 219 tiež nikdy neexistovali paralerne. Nebola nikdy situácia že by regiobusy mali rovnaké číslo ako trolejbusová linka, vždy mali unikátne čísla ktoré sa v IDS BK neopakovali. Splietaš tu označovanie regiobusov zavedené v roku 2013 s číslovaním tbusov v 90. rokoch.

5xx nočáky "zrušili" keď zaviedli kompletnú reorganizáciu siete v roku 2007 s úplne novými linkami a trasami.

Už sú minimálne 3 nové 29T v Bratislave

Prečo sa stále diskusia zvrtne na to, že jedinou alternatívou k jednolinkovému variantu sú 12-minútové intervaly z roku 2000? Dvojlinkáč gde?

"kde je pri jednolinkovom variante problém?" - Metro a aj iné #castejsieakometro systémy sa obvykle vyznačujú tým, že majú kapacitné prestupné uzly na istej úrovni. Nie naskakovanie z cesty za onkológiou, nie husí pochod po Kamennom námestí, nie pretláčanie sa s autami na Blumentáli, nie čakanie pod prístreškami rozmeru zápalkovej škatuľky. V prípade dvojlinkáču si bol týmto situáciám vystavený menej často a mimoriadnosti sa ťa tiež menej dotýkali.
Jednoducho sa zaviedlo "vylepšenie", na ktoré nemáme pripravenú ani infraštruktúru a ani dispečerov. Takže ak plánovač nedal tvoj domov aj ciele na jednu linku, tak sa ti v lepšom prípade len presunulo čakanie z bodu A do bodu B a zhoršili jeho podmienky. V horšom prípade si chcel použiť L1, s ktorou nemáš spoločnú zastávku, alebo schytáš aspoň jej debilný CP. Takže áno, "idem-neriešim" možno ako idea niekoho priláka, ale skutočné prevedenie odlákava ľudí z elín. (Veríme, že do iných trakcií a nie do áut?)

Inak ta mapka je nejaka divna. Akoby L9 premavala po roznych kolajach tam a naspat. L4 su len jedna krivka na oboch usekoch. X4 ok dve rozne cesty oddelene stredovym elek.pasom dajme tomu.

ja nikde netvrdim ze jednolinkovy variant pri tej kolajovej sieti ktoru mame k dispozicii je nejaky zasadny problem... (teda ak sa vies v ramci moznosti hybat a nie je pre Teba kazdy vystup a nastup velky problem)
prispevok na ktory reagujes je len upozornenim na to, ze dvojminutovy nasledny (papierovy) interval na racianskej sme uz v minulosti mali.....

Ja stále nerozumiem, kde je pri jednolinkovom variante problém? Správne si spomenul problémy viaclinkového variantu.

Ja len doplním, že to, že pri viaclinkovom je nejaká komfortnejšia obsluha ilúziou a skôr je to forma spomienkového optimizmu.

Dnes máš dve kombinácie scenárov:
a) prídeš na zastávku včas (teda nejaká električka ti v sekundách času príde) alebo
b) utečie ti električka pred nosom (užiješ si čakaním na zastávke dĺžku intervalu).

X

1) prestup sa ti podarí včas (ergo vystúpiš z električky a v sekundách nastúpiš do druhej)
2) pri prestupe ti električka, na ktorú prestupuješ, utečie (ergo čakáš dĺžku intervalu druhej linky).

Ďalšie vstupy do analýzy:
P1: celá sieť električiek sa dá prejsť na maximálne jeden prestup
P2: prestupné body sú jasne definované a ich kombinácia je jedna iterácia.

Tvoj celkový cestovný čas varíruje nasledovne:
a1 = 0 minút
b1 = interval linky x
a2 = interval linky y
b2 = interval linky x + y.

kedže intervaly v špičke máš nesledujúce: 5' | 2,5' | 4 | 4 najhoršia strata za celú cestu 9 minút
(príklad linky 9 a 1)
a1 = 0 minút
b1 = 5 minút
a2 = 4 minúty
b2 = 5+4 = 9 minút.

***************

A teraz si rozoberme viaclinkový variant. Berme do úvahy, že "bájna päťka" mala v špičke (!sic) interval 10 minút!

Tých kombinácií je viac, ale ak ich zhrnieme do "funkcie" potom to vyzerá takto:
- prídeš na zastávku alebo na prestupný bod včas (povedzme 1-2 minúty pred príchodom)
- prídeš v hluchom období (3 až 9 minút pred príchodom)
- prídeš tak, že električka ti zdrhne.

A teraz - normatívna konektivita je síce podobná ako pri jednolinkovom variante, teda dá sa prejsť celá sieť na jeden prestup, sú tu dve ALE:
1) vzhľadom na riedke intervaly vysoká variabilita a rozsah prestupného času v uzle
2) uzlov je veľké množstvo a nachádzajú sa po celom meste.

Už len pri príchode na zastávku, ti v prípade bájnej päťky hrozí, že ti akurát zdrhne a ty tam bude stáť 10 minút, čo je viac, ako dnes pri najhoršom možnom scenári.

Ale príde ti iná linka. Príde ti linka č. 1 v sexi 12 minútovom intervale v špičke. Uff.. panika, čo robiť? rýchlo si pozriem schému, kde sa dá prestúpiť a na čo tak, aby som sa dostal do cieľa. Aha, pri prestupe na Šafku pôjdem na linku X, ale ešte môžem ísť na Vysokú, tam môěm prestúpiť na linku Y, alebo prestúpim v Karlovke na linku Z?

Super, v mikroskopickom čase si identifikoval tri potenciálne uzly na prestup, kde by si prestúpil na tri rôzne linky. A teraz otázka grande:

Vieš presne kde sa ti oplatí prestúpiť s ohľadom na prestupný čas? Nezabúdaj, že sme v roku 2000 a máme sexi intervaly 10 až 12 minút. Čo ak si vyberieš najhoršiu voľbu a zase sa niekde zasekáš na ďalších 12 minút?

Ty vole, veď tvoj cestovný čas môže byť predĺžený o 0 až 24 minút v závislosti od tvojho poznania (tvárme sa, že nie si šotouš), tvojej voľby z multi-choice možností a času príchodu na zastávku.

Neviem, mne to 3x pohodlné nepripadá v porovnaní s dnešným antigizkooňovským systémom "idem-neriešim"

Ad kamenné námestie: to sa dá obísť cez tunel a Jesenského

a ano, dlhsie vlaky by pomohli, ale co sa k takemuto nieco spravilo... ? stare vozidla zlikvidovane (takze pridavat do suprav nie je z coho), nove su nespriahatelne (a pri "planovani" velkych oprav akosi soudruzi pozabudli ze ich po najazdeni urciteho poctu km trebal obdobne to dopadlo aj so zjazdenymi obrucami kolies takze dnes su uz vozy ktore sa vypravuju len na zalozaky aby setrili nabehane kilometre a nemuseli byt neaktivne v koprivach) a ak by si rovno aj dnes vypisal sutaz a nemusel riesit z coho to zaplatit, tak skor ako o nejake 3 roky nehrozi ani omylom ze sa tu nieco objavi.... a to financovanie je dalsi obri problem....
takze z tohto pohladu sa na to aj to sucasne vedenie mesta z vysoka vy... a nevidel som ani nejake vyvodenie politickej zodpovednosti za meskajuce opravy a udrzbu ktora tiez robi nemale vrasky na cele vypravcom...
a to na zelenej luke postavime rovnaku koliznu trat ako su ostatne takze ani tu sa k castejsie ako metro (bezne pod minutu interval medzi spojmi v spicke) nemas ako dostat (v tomto ma prsty ale trosku niekto iny ako ten sucasny.....)

urovnove krizovania elektricky a zeleznice sme v minulosti mali aj Bratislave.... a uplne vedlajsia trat to veru nebola (aspon nie do vybudovania zst nove mesto)

a 218 precislovali kam ? (tam sa tiez neuplatnilo -10)

Spätne si hovorím, že možno sa po dodaní prvej série škodoviek nemalo vyradiť toľko súprav, ale sa radšej mohli poskladať trojičky pre Raču. Ušetrili by sme sa teraz týchto diskusií a zároveň by to možno bol podobný psychologický tlak ako prevádzka B741 ku koncu - keď sú na očiach staré vozy, ľahšie prejde investícia do obnovy.

ranna spicka v preklade 3 liniek bola od leta roku 2018 2minutova (popoludni neviem s istotou povedat), akurat ze ked sa aj na popoludnajsiu 7 ktoru potiahli do race zacali ludia ucit a zacala chodit plnsia, tak ju (spolu s posilnenim) novonastupeny PRimator zarezal....
druha vec je ze linky boli obsluhovane roznymi vozidlami s roznymi kapacitami a jazdnymi vlastnostami, takze vlacikovanie bolo este horsie ako dnes.....

Pokojne by sa na to dala spraviť štatistika - určite vzniklo viac prerušení dopravy kvôli mimoriadnym udalostiam na dlhých radiálach, ako na pár centrálnych uzloch typu Kamenné. Smola je tá, že ľudia si jednoducho pamätajú pomerne pohodlné cestovanie za dvojlinkáču - keď sa na jednej vetve niečo stalo, stále ich odviezla druhá. Nemuseli tŕpnuť, či dispečeri vyhodnotia prestoj ako dosť dlhý na zorganizovanie NAD. Teraz sme s veľkou pompou napojili na električku najväčšie sídlisko - a obsluhujeme ho iba z najzraniteľnejšej radiály (račianskej). Čo by sa tak asi mohlo pokaziť z hľadiska modal splitu, keď budú Petržalčania pravidelne trpieť výpadky, presúvať sa na zastávky v úplne iných trasách a tak celkovo pochybovať o prínose eliny pre ich každodennú dochádzku?

Áno, aj som to tu vtedy spomínal. Faktom je, že odkedy sa prehádzali polky trás bez zmeny čísel, a následne zmenili čísla bez zmeny trás, tak už ako rodený Bratislavčan vôbec neviem, ktorý trolejbus ma kam odvezie. Job well done, money well spent. Ale upravovači fotiek sa môžu odbavovať, že to má systém a koncepciu.