Pred 30 rokmi trávili študenti dlhé hodiny v podchode na Hodžovom námestí čakaním na čipové karty.
V roku 1995 vrcholila jedna z najväčších kríz v bratislavskej MHD, kedy pre nedostatok financií nebola ďaleko od kolapsu. Počas tohto neľahkého obdobia Dopravný podnik Bratislava zaviedol aj jednu významnú novinku v predaji predplatných cestovných lístkov. Pôvodné papierové kmeňové listy začali postupne nahrádzať moderné plastové karty s čipom. Aj keď vo svete už čipové karty boli v MHD pomerne bežné, na Slovensku bol bratislavský dopravný podnik prvým, ktorý ich zaviedol. V prvých rokoch vydávania čipových kariet išlo o karty kontaktné, t. j. pre zápis a čítanie údajov bolo potrebné kartu fyzicky vložiť do príslušného zariadenia. Samotný predaj predplatných lístkov sa nezmenil, naďalej sa vydávali vo forme papierových časových kupónov, ktoré slúžili na overenie platnosti lístka pri kontrole revízorom. Ako prvé boli identifikačné čipové karty (IČK) zavedené pre kategóriu študentov od 16 rokov. Dôvodom bolo časté zneužívanie zliav, vďaka čomu dopravný podnik prichádzal ročne odhadom o 2,5 – 3 milióny korún. Nový počítačový systém s IČK mal toto zneužívanie eliminovať. Nárok na zľavu sa mal po novom zisťovať elektronicky prostredníctvom databázy študentov získavanej priamo zo škôl namiesto predkladania papierových potvrdení o návšteve školy. Pre ochranu proti nelegálnym kartám boli prvé karty z roku 1995 vybavené aj hologramovým obrázkom. Propagovanou výhodou čipových kariet bola aj možnosť vydania duplikátu časového kupónu v prípade jeho straty.
Prechod na študentské IČK začal 20. marca 1995 a výmena papierových kmeňových listov mala byť podľa plánov ukončená do 30. júna 1995, no pre nedostatočné kapacity sa termín posunul do 30. júla. Vybavenie IČK pozostávalo z kúpy samotnej karty, ktorá sa na začiatku predávala za 160 Sk, čo v tom čase nebol pre študentov malý peniaz. Čisté IČK sa predávali vo všetkých predaniach DPB. Následne bolo potrebné si kartu tzv. personifikovať, teda vytlačiť na ňu fotografiu a osobné údaje jej držiteľa (rodné číslo, meno a priezvisko). Personifikácia sa spočiatku vykonávala iba v podchode na Hodžovom námestí za ďalších 20 Sk (pri výmene papierového kmeňového listu bola v prvých týždňoch zadarmo). V prvých mesiacoch vydávania IČK sa preto v podchode tvorili dlhé rady, v ktorých študenti trávili nekonečné hodiny čakaním na personifikáciu kariet a téma IČK preto pravidelne plnila stránky Večeníka a ďalších denníkov. Personifikácii sa mohli vyhnúť iba študenti, ktorí končili štúdium v školskom roku 1994/95 a po skončení štúdia mohli nepoškodenú kartu vrátiť. Situácia sa zhoršila v júni 1995, kedy Okresný úrad po kontrole rozhodol, že vyberanie poplatku za IČK je v rozpore s platným cenovým výmerom, preto dopravný podnik začal väčšiu časť ceny karty (130 Sk) študentom vracať, takže tí, ktorí si predtým odstáli rad na personifikáciu, sa museli znova postaviť do radu na vrátenie peňazí, čo sa tiež vykonávalo iba v podchode na Hodžovom námestí. Situáciu malo v priebehu leta zmierniť vydávanie časeniek, no v praxi to neveľmi pomohlo, lebo bolo potrebné vystáť si aj rad na časenku. Po novom sa IČK vydávali študentom bezplatne a platilo sa len 25 Sk za personifikáciu a 5 Sk za púzdro. Od 25. júla 1995 sa začala personifikácia IČK vykonávať okrem predajne v podchode aj v pojazdnom autobuse (Karosa B 732 #2090) pred ŽST Nové Mesto.
Zavádzanie IČK pre ďalšie kategórie cestujúcich sa oproti pôvodnému plánu oneskorilo. V roku 1996 boli čipové karty zavedené pre zamestnancov dopravného podniku a ich rodinných príslušníkov. Plánované ďalšie využitie týchto čipových kariet (elektronický vrátnik, výdaj stravy) sa ale nerealizovalo. V lete roku 1997 sa IČK zaviedli pre dôchodcov, prechod na čipové karty prebiehal od 1. júna do 31. augusta. Vo februári 1998 sa IČK začali vydávať aj pre cestujúcich bez nároku na tarifnú zľavu. Záujem cestujúcich o čipové karty bol veľký a DPB vydávanie kariet podporoval aj možnosťou vyhrať časový kupón pravidelným mesačným zlosovaním držiteľov časových kupónov predaných na čipovú kartu. Od roku 1995 do konca roka 1998 sa vydalo 124 310 čipových kariet. Od januára 1999 bolo možné zakúpiť si predplatný cestovný lístok (časový kupón) už len prostredníctvom IČK. K 1.1.1999 bola cena IČK 28 Sk pre študentov a dôchodcov, resp. 60 Sk pre ostatných cestujúcich. Výnimkou boli len žiaci do 16 rokov, ktorým sa IČK nevydávala a naďalej používali papierové kmeňové listy. Možnosť vydania duplikátu strateného časového kupónu za manipulačný poplatok 10 Sk využívalo mesačne približne 300 cestujúcich.
V roku 2000 sa namiesto pôvodných kontaktných čipových kariet začali vydávať nové bezkontaktné pamäťové čipové karty s čipom Mifare Classic. Na tieto karty sa už osobné údaje netlačili a papierová fotografia sa na kartu nalepila prostredníctvom samolepiacej fólie. Platnosť dopravných čipových kariet bola obmedzená štandardne na 5 rokov.
Veľká zmena nastala k 18. septembru 2000, kedy sa prestali vydávať časové kupóny a pre určenie platnosti predplatného lístka začali byť rozhodujúce údaje zapísané v čipe karty. Pri kúpe predplatného lístka cestujúci po novom dostal iba potvrdenku, ktorá ale neslúžila ako cestovný doklad. Cestujúci si v prípade potreby mohli overiť platnosť električenky aj prostredníctvom čítačiek, ktoré boli umiestnené v predajniach lístkov. Tieto čítačky Emtest EM 706 umožňovali čítať pôvodné kontaktné karty, aj nové bezkontaktné karty. K tomuto termínu sa začali vydávať čipové karty aj pre žiakov do 16 rokov.
Výmena pôvodných kontaktných kariet za bezkontaktné sa realizovala v priebehu roka 2003 od 1. apríla do 30. novembra. Dôvodom výmeny kariet mala byť ich fyzická a morálna opotrebovanosť. Nová bezkontaktná čipová karta cestujúceho vyšla na 160 Sk. Od leta 2003 bolo možné si predplatný cestovný lístok na bratislavskú MHD zakúpiť aj na bezkontaktné čipové karty vydávané vysokými školami. Rovnako bolo možné používať aj bezkontaktnú čipovú kartu dopravcu SAD Bratislava po jej doplnení o fotografiu v predajni DPB. Naopak, držitelia čipových kariet DPB mohli ich používať ako elektronické peňaženky na kúpu jednorazových lístkov v autobusoch SAD Bratislava.
V roku 2008 boli publikované bezpečnostné zraniteľnosti používaných kariet Mifare Classic, preto v nasledujúcich rokoch prešli dopravcovia aj školy na používanie kariet Mifare DESfire EV1 s lepším šifrovaním (ako prvé školy a Slovak Lines od roku 2012, DPB po roku 2014). Okrem lepšieho zabezpečenia ponúkali aj širšie možnosti využitia – na karte môže byť súčasne viacero predplatných lístkov a viacero nezávislých elektronických peňaženiek pre rôznych dopravcov. Postupne sa tiež opäť prešlo na zhotovenie fotografií na karty priamo na predajných miestach a potlač kariet bola realizovaná tlačiarňou.
Čipové karty sa v bratislavskej MHD dlhé roky používali iba ako nosič predplatných lístkov, naopak, u iných dopravcov slúžili najmä ako elektronická peňaženka na platbu za jednorazové cestovné lístky. Možnosť používať čipovú kartu ako elektronickú peňaženku aj v MHD Bratislava bola zavedená až od 1. septembra 2016. Cestujúci si tak môžu zakúpiť aj jednorazové lístky (so zľavou 10 %) cez označovače lístkov vo vozidlách prostredníctvom elektronickej peňaženky na čipovej karte.
Okrem čipových kariet dopravcov a študentských kariet sa možnosť zakúpenia predplatného lístka postupne rozšírila aj na bankové platobné karty. V rokoch 2011 – 2023 mohli cestujúci s trvalým pobytom v Bratislave používať na zakúpenie predplatného cestovného lístka aj bankovú Bratislavskú mestskú kartu. Išlo o kombinovanú kartu s kontaktným aj bezkontaktným rozhraním s čipom SmartMX. Okrem zľavy na nákup električenky ponúkala držiteľom aj ďalšie zľavy do mestských inštitúcií.
Od roku 2018 sa predplatný lístok na bratislavskú MHD dá zakúpiť aj na bežnú bankovú platobnú kartu (VISA, MasterCard, Maestro) po jej zaregistrovaní do systému DPB. Predplatné lístky sa však nezapisujú na platobnú kartu, ale sú zaznamenané iba v systéme dopravného podniku. Nevýhodou týchto predplatných lístkov je, že platia iba vo vozidlách DPB v rámci mesta Bratislava, kým električenky na ostatných kartách platia u všetkých dopravcov v Integrovanom dopravnom systéme v Bratislavskom kraji. Bankovou kartou sa dá od roku 2020 platiť aj za nákup cestovného lístka v regionálnych autobusoch a od roku 2021 je možné bankovou kartou zakúpiť si aj špeciálny (neintegrovaný) jednorazový cestovný lístok vo vozidlách bratislavskej MHD.
S technologickým pokrokom prišla v roku 2018 aj do bratislavskej MHD (a celého IDS BK) novinka, vďaka ktorej už vlastníctvo čipovej dopravnej karty nie je potrebné na využívanie jej výhod. Od 1. októbra 2018 si cestujúci mohli jednorazové cestovné lístky zakúpiť aj v aplikácii IDS BK vo svojom smartfóne. Pre predplatné cestovné lístky bola táto možnosť spustená v roku 2021. Napriek tomu sú čipové karty u cestujúcich obľúbené aj v súčasnosti a nejaký čas tu s nami ešte určite zostanú. Bratislavský dopravný podnik dnes predáva novú čipovú kartu za 7 €, o niečo lacnejšie sa dá získať u dopravcu Arriva Mobility Solutions, u ktorého čipová karta stojí 6 €.
