Múzeum dopravy pozýva na výstavu o bratislavskom metre, ktorým sme sa nikdy neodviezli.
Návštevníci Slovenského technického múzea - Múzea dopravy v Bratislave budú mať od 29. februára 2024 počas najbližšieho roka možnosť navštíviť novú výstavu o bratislavskom metre s názvom „Metro, ktorým sa nevozíme“. Obrazová výstava prenesie návštevníkov do veľkej kapitoly v dejinách plánovania verejnej dopravy v našom hlavnom meste prostredníctvom počítačovej simulácie, vizualizácií a archívnych materiálov.
Príbeh bratislavského metra sa začal rozvíjať na začiatku 70. rokov 20. storočia, keď vládne orgány v bývalom Československu rozhodli, že sa z Bratislavy v dlhodobom výhľade stane miliónová sídelno-regionálna aglomerácia. Pre požadované nároky na prepravu obyvateľstva vyšiel v tom čase ako najvhodnejší dopravný systém rýchlodráhy na báze metra. Písal sa rok 1973, keď sa prvé projekty pre bratislavské metro začali objavovať na doskách projektantov. Tieto projekty boli v priebehu niekoľkých nasledujúcich desaťročí mnohokrát prepracované a prehodnotené.
Výstavba bratislavského metra začala v 80. rokoch 20. storočia, a to dokonca dvakrát. Prvýkrát v roku 1983 a druhýkrát v roku 1988. Ako by vyzerala prvá trať z Petržalky do centra mesta, ak by ju naozaj dokončili? Odpoveď na túto otázku nám poskytujú vizualizácie Mgr. art. Andreja Fridricha, ktorý si z množstva rozličných plánov a štúdií zvolil projekt zo začiatku 80. rokov 20. storočia, podľa ktorého sa mala najskôr zrealizovať stavba tzv. dočasnej, povrchovej trasy metra z okraja Petržalky cez Starý most na Mlynské nivy, na ktorú mala následne nadviazať výstavba definitívneho podzemného úseku vedeného v koridore naprieč sídliskom Petržalka.
Múzeum dopravy STM sa nachádza na Šancovej 1/B neďaleko bratislavskej Hlavnej stanice medzi Pražskou ulicou a Nám. Franza Liszta. Prístup pre peších návštevníkov je po schodoch od nadchodu pri zastávke Pod stanicou, motorizovaní návštevníci môžu svoje dopravné prostriedky zaparkovať priamo pred múzeom zo strany Pražskej ulice (odbočka na začiatku Pražskej ulice, alebo za zastávkou Sokolská v smere na Kramáre). Otváracie hodiny múzea a ďalšie informácie nájdete na stránke STM.
Viko
Otázka je zavádzajúco položená. Električky vedia byť aj rýchle, aj nestáť na červenej, len by sa im musel niekto venovať. Práve Lyon usúdil, že nedokáže metro dotiahnuť všade, tak sa rozhodol doplniť sieť kombináciou električiek (aj na telese zaniknutých lokálok) a dokonca oddelených trolejbusových koridorov. To sú kroky, ktoré keby sme začali aplikovať, vystačíme si na ďalších 10 rokov.
Na väčšie teórie súhlasím s 810zssk, že poďme od prúdov v špičkovej hodine. Ak vyjde, že niekde nám nestíha súčasný systém, pozrime sa, aký máme rozpočet a podľa toho nech odborníci povedia, v akom poradí ďalšie kroky - lepší interval, dlhšie vozidlá, menej krížení, CSS s preferenciou, zábrany proti chodcom, následne väčšia vmax a možno aj zabzar. Nemáme v meste zatiaľ ani jednu radiálu, kde by sme vyčerpali technické limity a potrebovali systém vyššieho rádu.
V ďalšom kroku sa dá teoreticky ďalej zvyšovať cestovná rýchlosť zakopaním v centre - ale zasa, treba cestovať a sledovať, kde to ako funguje. (Case study: Dortmundský Stadtbahn otvoril poslednú preložku - Stammstrecke 3 r. 2008, síce je to pekný úsek ale tak sa na ňom vyšťavili, že po pätnástich rokoch je Kampstraße stále mŕtva a nedoprerábaná, elina po pár ušetrených minútach vylezie von a ide stredom štvorprúdovky s vystupovaním rovno na cestu. Money well spent!)
Podzemné úseky sa teoreticky môžu ďalej predlžovať, upravovať na vozy s väčším profilom atď atď - a už či to budeme volať elina, pré-metro, stadtbahn, rýchlodráha alebo akokoľvek - je len detail. Podstatné je: koncepcia NS MHD je nastavená, som za to aby sa rozvíjala a nie zasa stýkrát ju otáčať a skúšať od nuly projektovať niečo úplne iné. Dá sa to nazvať mojím riešením?