Linku 801 do Rajky už DPB neobnoví

Maďarská Rajka zostane obsluhovaná už len vlakovou linkou S8.

Dopravný podnik Bratislava informoval, že už neobnoví cezhraničnú autobusovú linku 801, ktorá premávala z Rusoviec do neďalekej obce Rajka v Maďarsku. Premávka tejto autobusovej linky bola na začiatku septembra 2020 zastavená z dôvodu uzavretia maďarských hraníc počas prebiehajúcej pandémie choroby Covid-19. Rajka tak zostane nateraz dostupná verejnou dopravou len prostredníctvom vlakovej linky, ktorá premáva medzi Petržalkou a Rajkou a v úseku Petržalka - Rusovce je zaradená do Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji ako linka S8.

Dôvodom neobnovenia linky 801 je jej dlhodobá stratovosť a súčasná nepriaznivá finančná situácia bratislavského dopravného podniku, ktorý zápasí s výrazným úbytkom tržieb. "Linku sme prevádzkovali na komerčnom základe, teda nebola zahrnutá vo výkonoch vo verejnom záujme, ktoré si objednáva hlavné mesto. Komerčný úspech však táto linka nemala a tržby z cestovných lístkov nepokryli jej náklady," uviedol DPB vo svojej tlačovej správe. V nedávnej minulosti DPB upustil aj od prevádzkovania linky 901 do rakúskeho Hainburgu, ktorá bola taktiež prevádzkovaná na komerčnom základe.

Ešte na jeseň 2020 si pritom DPB obnovil licenciu pre linku 801. Ministerstvo dopravy a výstavby SR schválilo cestovný poriadok pre túto linku s platnosťou do novembra 2025. V tom čase sa však ešte nedalo odhadnúť, aké následky bude mať pandémia na hospodárenie dopravného podniku. Prípadné obnovenie autobusovej linky do Rajky bude závisieť od vôle objednávateľov dopravy vo verejnom záujme. Bratislavský samosprávny kraj v prebiehajúcej súťaži na nového regionálneho autobusového dopravcu uvažuje aj s prípadným objednávaním regionálnej dopravy na maďarskej Rajky a rakúskeho Hainburgu. Či sa tak aj stane, nie je zatiaľ známe.

Linku 801 prevádzkoval bratislavský dopravný podnik od 1. októbra 2010, pričom pôvodne premávala z centra mesta od Nového SND do Rajky. Neskôr bola skrátená len do trasy ŽST Rusovce - Rajka. Pre linku 801 boli s finančným prispením EÚ hlavným mestom zakúpené dva autobusy Irisbus Crossway LE City 12M. V súčasnosti už majú tieto autobusy najlepšie roky za sebou a od jesene minulého roka nie sú využívané.

Viac k téme

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 8 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: 810zssk #145:
Interval by mohol byť isteže lepší, napr. na linke Komárno - Komárom bol (pred Covidom) 22 odchodov denne (pracovné dni) a 14 odchodov denne (ostatné dni vrátane víkendov) - rátam spolu oba smery. Linka premávala od 4:40 do 22:55.
Reakcia na: Dave177 #142:
Tá pravidelná linka má ale dosť úbohý interval.
Reakcia na: pomaranc #139:
Dane z príjmu platíš spravidla v štáte kde máš centrum životných záujmov, formálny pobyt s tým nemá nič (napr. ja som teraz v štáte kde sa pri pobyte do jedného roka na žiaden pobyt hlásiť nemusím/nemôžem), ale zároveň mi tu môže vzniknúť daňová povinnosť aj pri takomto pobyte.

Kvalita cezhraničnej obsluhy odráža postoj jednotlivých štátov k verejnej doprave. Schengen s tým nemá nič.
Reakcia na: Dave177 #142:
Neplatí tam režimka, takže pre Dunča sa to neráta.
Reakcia na: pomaranc #139:
Komárno - Komárom mŕtve? Iste, keď teraz je Covid. Ale normálne tam premáva pravidelná linka. Tak isto aj Štúrovo - Esztergom.
Reakcia na: M@trixX #137:
Ďakujem! Keďže link na elektronickú žiadosť o vydanie OP vedie kruhom späť na hlavnú stránku MV SR, oslovil som veľvyslanectvo so žiadosťou o informácie o ďalšom postupe.
Reakcia na: pomaranc #139:
Pre úplnosť treba uviesť, že KSK sa snaží rozširovať aspoň ponuku autobusových spojov za hranicu s Maďarskom.
Reakcia na: Ike #103:
Ak sa linka neuživila na komerčnej báze, tak logicky padla. Malo sa ísť cestou dotovania danej linky a keďže to nie je mestská ale prímestská linka, tak ju mal riešiť kraj, resp. krajský integrátor na slovenskej a maďarskej strane (ak tam niečo také nemajú, tak poverený orgán na objednávku takýchto výkonov). To ako linka 801 dopadla je vizitka "záujmu" slovákov v Rajke o VHD (asi čakali linku každých 15 či dokonca 10 minút ...) a dôkaz laxného prístupu samospráv k zabezpečeniu dopravnej obslužnosti. Smutné je, že keď som otvoril článok https://imhd.sk/ba/doc/sk/19015/Ak%C3%A1-bud%C3%BAcnos%C5%A5-%C4%8Dak%C3%A1-cezhrani%C4%8Dn%C3%A9-linky-do-Hainburgu-a-Rajky ešte z pred-covidovej doby, tak už vtedy sa zmrákalo nad danými linkami. Presne je na záver toho článku dobre poznamenané, že na financovaní sa podieľajú všetky zainteresované strany (čomu neverím, že všade a všetky, ale minimálne sa podieľajú v takom objeme, že to tam stačí!), čím deklarujú záujem.

Len jednu otázku mám. Keď v Rajke, či Bezenye alebo Hegyeshalom žijú slováci a pracujú na Slovensku, tak pobyt si nahlásia v Maďarsku, ale ako to je s daňami a odvodmi potom? Pýtam sa, lebo neviem presne. Len pri nehnuteľnosti mám pocit, že sa do obecnej kasy kde vlastní človek nehnuteľnosť platia dane a poplatky s ňou spojené. Niekedy mám pocit, že slovač sa naučila za posledných 20-30 rokov "ja mám svoje práva", ale keď sa opýtam :"Ferko/Jožko môj milý ... na základe akého zákona? Vieš aspoň jeho číslo? Ja už si dohľadám v ňom to, o čom hovoríš, že tam údajne má byť." Tak ani neviem na základe čoho si môžu slováci v zahraničí nárokovať linku.

Paradoxom je, že hoci sme v Schengenskom priestore a tlačilo sa všetkými otvormi, že aké to bude výhodné, tak cezhraničná doprava je na takejto úrovni:

RAKÚSKO
- kvalitné a pravidelné spojenie od 4 do polnoci cez Petržalku/Kittsee aj DNV/Marchegg

MAĎARSKO
- okrem spojenia cez Štúrovo/Szob s EC Budapešť - Praha každé 2h a v 12h takte EC Budapešť - Košice a pár Os vlakov Petržalka - Hegyeshalom po rokoch kriku nič nikde
- Komárno - Komárom mŕtve - ostáva peši a autom
- Šahy - Dregélypalánk nič hoci áut a kamiónov jazdí požehnane, tak nikoho nenapadne obnoviť pár km železnice hoci sa to sľubovalo za "Dzurindu", tak radšej ponechávame celý úsek od Zvolena až po Budapešť autám a kamiónom
- Sl.Ďarmoty - Balassagyármat nič
- Fiľakovo - Somoskoujfalu nič, ani obsluha SK obcí v danom úseku, autobusy len po šť.hr. hoci sa kraj bije do pŕs ako podporuje turistický ruch a pod. ale iba pre tých, čo majú auto, čím odpadá námaha so zabezpečením VHD
- Lenártovce - Bánréve detto, zjave v hladovej doline netreba presúvať ľudí za prácou, keď by naši maďarčiny znalí mohli cestovať za zamestnaním do Ózd a Sajoszentpéter
- Turňa n. Bodvou - Tornanádaska, tam sme nechali železničnú trať zhniť
- Košice - Hidasnémeti je príklad ako cez kopírák Rajka - Bratislava, slováci žijúci v maďarskom pohraničí dochádzajú do KE za prácou ale spoje žiadne, iba SK úsek obsluhujú autobusy + k tomu EC Budapešť - Košice v 12h takte iba
- Slovenské Nové Mesto - Sátoraljaújhelyi nič, tu to ani neprekvapuje

POĽSKO
- okrem biedneho počtu Os ZA-CA-Zwardoń aj to s typickou "Kubáčkovskou" 6h dierou v sedle (pretože sám kritizoval GVD orientovaný na špičku v 90. rokoch a časoch pred nimi a potom to sám zostrojí ...) nič poriadne, Plaveč ako PPS od Popradu a Prešova+Košíc je naďalej vzduch a Kubáčkovi vytrvale prekáža v jeho pamflete, ktorý nedávno prezentoval pred poslancami NR SR rovnako ako Zlaté Moravce

ČESKÁ REPUBLIKA
- pravidelná doprava iba na prechodoch Kúty/Břeclav, Lúky p.Makytou/Horní Lideč a Čadca/Mosty u Jablunkova plus pár Os medzi Vrbovcami a Veľkou n. Veličkou
- v prípade tratí s medzinárodnými diaľkovými vlakmi sa pýta aj riadna obsluha Os vlakmi, čo bohužiaľ dodnes niektorí nechápu, alebo nechcú chápať ...
- Skalica/Sudoměřice a Holič/Hodonín neriešim nejak, KORDIS a JMK to vyriešil za nás prevádzkovaním linky 910, len mám otázku, že či aj slovenská strana niečo prispieva na prevádzku tejto linky
- Horné Sŕnie/Bylnice - nič, v prípade druhej menovanej trate je to postavené na hlavu, lebo potenciál tu je, lenže na MDV si povedali, že lepšie než ľudí učiť jazdiť vlakom je ľahšie ich posadiť do áut a naučiť ich, že žiadny vlak nebude aby sa bolo na čo vyhovoriť, že ľudia do vlaku z auta nepresedlajú, no ani nemajú do akého a pokiaľ to nemá byť aspoň každé 2h ale nejaká "Ersékovina" typu Zvolen - Šahy (zbúchané na kolene bez prípravy trate na riadny GVD), Veľké Kapušany - Bánovce n. Ondavou, tak to je iba cesta ako zmenožniť železnicu totálne
Reakcia na: gejza #125:
A tá "ilegálna masa, ktorá deformuje systém", je vstupným podkladom pre čo presne? Plán dopravnej obslužnosti?

Lebo z tvojho záveru mi práve vyplýva, že pri plánovaní dopravnej obsluhy je úplne bazálnou požiadavkou nespoliehať sa len na predikcie podľa jednej štatistiky, ale ich dostatočne dopĺňať aj observáciami.

Tvoj obľúbený štatistický údaj totiž nikoho nedonúti nemať byt na Kolibe, prácu v Lamači, fitko v Karlovke, rodičov v Rači, školy v Petržalke a frajerky v Lužnej. Ak máš pocit, že si ukrivdený na množstve podielových daní pridelených tvojej samosprávnej jednotke, stokrát jednoduchšie je zmeniť kľúč ich rozdeľovania. Dúfať, že ľudia zlegalizujú svoje bývanie, ak ich budem trestať jednou na bývanie nenaviazanou službou (ktorá má navyše plno alternatív, ktoré prepis v štatistike nevyžadujú - IAD, pešibus, taxi atď), pokladám prinajmenšom za naivné. A hlavne to nijako nerieši to, že do bežnej rezervy ako percenta nad počtami z občianskych sa ti nijako nevojde prítomnosť silných nadlokálnych cieľov ako je stanica, nemocnica, obchodné centrum či štadión (koľko z návštevníkov v nich zvyčajne má trvalý pobyt? Asi nula, či?)

Možno je čas povedať si, že sme v 21. storočí, prispôsobiť tomu spôsob poskytovania služieb (napríklad spomínaná elektronizácia), nastaviť možnosti pozitívnej motivácie ako civilizovaná demokratická krajina - a trestať až vtedy, keď ich nevyužiješ. Nie plošne a za nesúvisiace veci. Tuším som ti to písal už minule, že pouličné osvetlenie svieti pre všetkých rovnako, koše na zastávkach slúžia všetkým rovnako, tráva sa kosí všetkým rovnako, cesty sa čistia všetkým rovnako - tak prečo ti tak vadí, že by zrovna MHD ako ďalšia z radu verejných služieb samosprávy mala takisto slúžiť všetkým rovnako?
Reakcia na: M@trixX #135:
Hej? Tak to aby som si opäť požiadal o OP. To ma na zmene trvalého pobytu do ČR najviac štvalo, že mi zneplatnili OP a musím všade behať s pasom, pretože OBČIANSKY preukaz podľa vtedajšieho pobytu nebol dokladom OBČANA ale potvrdením o trvalom pobyte na území SR.
Reakcia na: 810zssk #114:
Len to co vravel gejza a na co reagoval Trammat znelo ako slovensky trvaly pobyt ci jeho ekvivalent, t.j. rakusky Hauptwohnsitz, z ktoreho vyplyvaju podobne veci ako na Slovensku, vratane nejakych podielovych dani a moznosti volit mestske zastupitelstvo. A to je to podstatne v tejto diskusii, ak maju slovaci v Hainburgu tlacit na tamojsie urady.

gejza #117 obcianstvo nie, ale clovek nemohol mat obciansky preukaz ak nemal trvaly pobyt (a jeho preukazom mohol byt len cestovny pas), ale co citam, tak ani to uz neplati od decembra 2019 a moze byt v SK obcianskom zapisana adresa v zahranici.
Reakcia na: 3pa3ck3 #132:
Prečo by to nebolo vhodné ak by ten prístup napr. vychádzal z (odvolateľnej) autorizácie klientom?
Reakcia na: S499.1023 #128:
čakám na odpoveď z MV SR, určite Ti dám vedieť ... úplne vážne, poslal som im žiadosť o informáciu
Reakcia na: 810zssk #131:
Úprimne, nemyslím si, že je vhodné, aby súkromné spoločnosti mali prístup do štátnych databáz

A je mi jasné, aký je súčasný stav, len sa zamýšľam, či je to nevyhnutné v takejto podobe. Podľa mňa je potrebné, aby boli zmluvné strany jednoznačne identifikované (to spĺňa unikátny identifikátor) a aby uviedli adresu, na ktorú chcú, aby im druhá strana zasielala korešpondenciu. A to, či si ju na tej udanej adrese budú preberať, je už ich vec.
Reakcia na: 3pa3ck3 #130:
Bohužiaľ, pri väčsine zmluvných vzťahov sa vyžaduje uvádzanie trvalého pobytu.

Keď už spomínaš registre, tak pre zaujímavosť uvediem že vo Švédsku to funguje tak že ak máš zmluvný vzťah s nejakou firmou, napr. mobilným operátorom, ten si vie ťahať údaje o tvojom pobyte priamo zo štátnej databázy. Pri presťahovaní sa to teda len oznámiš daňovej správe (tá vedie register obyvateľstva) a tým informáciu získajú aj všetci tvoji partneri. To mi príde celkom dobré riešenie, len vyžaduje lepšiu informatizáciu verejnej správy.
Reakcia na: si #127:
Otázka je, pri koľkých zmluvných veciach je potrebné naozaj uvádzať adresu trvalého pobytu, a nie iba korešpondenčnú adresu. A pokiaľ tú nechcem zmeniť spolu s trvalým pobytom, tak nemusím nič riešiť. Každý občan SR má jednoznačný identifikátor (tohto času rodné číslo) a pre cudzincov by sa tiež dalo čosi vymyslieť.

Samozrejme, uvedomujem si, že toto je potrebné ošetriť legislatívne (a neuvažujem o povinnosti informovať o zmene štátne a samosprávne inštitúcie, ktoré si to vedia z registrov vytiahnuť samy)
Reakcia na: si #127:
Presne z tohto dôvodu, keĎ som ešte pracoval vo firme NAY, tak už sme niekoľko rokov sedeli v novom Elektrodome na Zlatých Pieskoch ale sídlo sme mali ešte stále v rodinnom dome nášho GR na Ľadovej.
Reakcia na: gejza #126:
A môžu rakúske oprgány poskytovať takéto informácie slovenským orgánom?
Reakcia na: gejza #125:
len tak na okraj, tu torturu zmeny trvaleho pobytu si si aj niekedy vyskusal ? idealne ked uz aj nieco vlastnis, pracujes a mas kopu roznych aktivnych zmluvnych vztahov (a teda ta necaka len vymena OP)