Železnice predložili na EIA posúdenie prvý zámer modernizácie bratislavského železničného uzla

Modernizácia západnej vetvy železničného uzla Bratislava má priniesť aj zlepšenie napojenia staníc a zastávok na MHD.

V roku 2019 bola dokončená dlho očakávaná štúdia realizovateľnosti modernizácie železničného uzla Bratislava, ktorú si dali vypracovať Železnice Slovenskej republiky (ŽSR). Na základe záverov tejto štúdie bola spustená príprava projektov terminálov intermodálnej osobnej prepravy (TIOP) Vrakuňa, Ružinov a Bory, ktorých výstavba sa ukázala ako efektívna. Železnice taktiež spustili proces hodnotenia vplyvov modernizácie uzla na životné prostredie. V týchto dňoch Okresný úrad Bratislava zverejnil v systéme EIA zámer projektu „Modernizácia železničného uzla Bratislava - vetva Západ‟. Zámer vypracovala spoločnosť Reming Consult v októbri 2020.

V rámci tohto projektu pôjde o komplexnú modernizáciu železničnej trate v úseku Devínska Nová Ves - Bratislava hlavná stanica v dĺžke 15,9 km. Jej hlavným cieľom je zvýšenie kapacity tejto časti železničného uzla prostredníctvom vybudovania tretej koľaje, inštaláciou moderných zabezpečovacích zariadení a zvýšením maximálnej traťovej rýchlosti.

Traťové úpravy

Modernizácia samotnej trate má pozostávať z komplexnej rekonštrukcie železničného zvršku a spodku, mostných objektov (spolu je ich v predmetnom úseku 23), trakčného vedenia a napájania, nového zabezpečovacieho zariadenia a tiež výstavby tretej koľaje v celom modernizovanom úseku. Doplnenie tretej koľaje si bude vyžadovať aj výstavbu dvoch nových mostov - vedľa existujúceho Červeného mosta a vedľa mosta ponad Limbovú ulicu.

Severne od súčasných lamačských tunelov sa počíta s vybudovaním tretej tunelovej rúry v dĺžke 602 metrov. Projekt počíta aj s realizáciou protihlukových opatrení na elimináciu negatívnych vplyvov železničnej dopravy na okolie.

Modernizáciou majú byť odstránené súčasné rýchlostné obmedzenia a zvýšenie rýchlosti v ŽST Bratislava-Lamač z 80 - 90 km/h na 120 km/h, na Červenom moste zo 60 km/h na 120 km/h a v ŽST Bratislava hlavná stanica z 30 km/h na 50 km/h pre tranzitné vlaky.

Úpravy staníc a zastávok

Modernizácia železničných staníc a zastávok (Devínska Nová Ves, Lamač, Železná studienka a Hlavná stanica) bude zahŕňať úpravu koľajiska, nástupíšť a vybudovanie mimoúrovňových prístupov (podchodov) k nástupištiam. Prístupy majú byť realizované tak, aby boli zabezpečené čo najkratšie spojenia k zastávkam MHD a iným dôležitým cieľom. S úpravov budov jednotlivých staníc sa počíta len v najnutnejšom rozsahu pre umiestnenie nových technológií.

Na Hlavnej stanici projekt uvažuje s výstavbou nového nástupišťa medzi budovou stanice a Pražskou ulicou, ktoré by malo slúžiť pre vlaky v smere do Devínskej Novej Vsi. Zároveň má byť zabezpečený mimoúrovňový prístup podchodom od zastávky MHD Sokolská. Existujúce nástupištia 1 až 4 majú byť predĺžené na normovaný stav a narovnaním oblúkov bude možné zvýšiť rýchlosť prejazdu tranzitných vlakov cez stanicu. Jedno ostrovné nástupište po úpravách zanikne.

Stanica Lamač má byť v prvej etape zrekonštruovaná v súčasnom štvorkoľajnom usporiadaní s doplnením nového krajného nástupišťa, neskôr po vybudovaní tretej koľaje bude prebudovaná na trojkoľajnú železničnú zastávku s dvoma krajnými nástupišťami. Prispôsobená novým šírkovým pomerom trate bude aj existujúca lávka pre peších.

Do tohto projektu bola zahrnutá aj výstavba novej zastávky Patrónka pred mostom nad Limbovou ulicou (v smere od Lamača). Pôvodný projekt TIOP Patrónka počítal s výstavbou zastávky až za mostom nad Limbovou. Výstavba tejto zastávky a rekonštrukcia zastávky Železná studienka majú byť realizované medzi prvými (s nástupišťami pri súčasných krajných koľajách), keďže to umožní zlepšiť dostupnosť železničnej dopravy a odľahčiť ostatné stanice v západnej časti.

Ďalšie dve nové zastávky Bory a Devínska Nová Ves nie sú riešené v tomto projekte, no navrhované úpravy trate s nimi počítajú.

Harmonogram modernizácie

Železnice predpokladajú modernizáciu tohto úseku v niekoľkých etapách v dlhších časových horizontoch v závislosti od potrieb železničnej dopravy a možností správcu železničnej infraštruktúry. Zámer uvažuje realizáciu nasledovne:

  • v krátkodobom horizonte do roku 2025 sa počíta s rekonštrukciou zastávky Železná studienka, vybudovaním novej zastávky Patrónka a s modernizáciou úseku ŽST Devínska Nová Ves - ŽST Lamač na existujúcich koľajách,
  • v strednodobom horizonte do roku 2030 sa uvažuje s modernizáciou ŽST Bratislava hlavná stanica a úseku ŽST Lamač - ŽST Bratislava hlavná stanica na existujúcich koľajách,
  • v dlhodobom horizonte po roku 2030 sa uvažuje s pokračovaním modernizácie ŽST Bratislava hlavná stanica (príprava na tretiu koľaj) a vybudovaním tretieho tunela, následne s položením tretej koľaje medzi Hlavnou stanicou a ŽST Lamač (1. etapa), neskôr aj v úseku ŽST Lamač - ŽST Devínska Nová Ves (2. etapa).

Modernizácia vetvy Východ

Modernizácia východnej časti bratislavského železničného uzla bude riešiť úsek ohraničený železničnými stanicami Bratislava hlavná stanica (od mosta nad Sliačskou ul. smer Vinohrady), Bratislava-Nové Mesto, Bratislava-Predmestie, Bratislava-Vajnory a Bratislava-Rača. V súčasnosti sa pre túto vetvu spracováva zámer pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie (taktiež Reming Consult).

Aj tu sa počíta s dobudovaním nových železničných zastávok a doplnením druhej traťovej koľaje medzi stanicami Bratislava hlavná stanica a Bratislava-Nové Mesto. Na rozdiel od západnej vetvy, kde sa nenachádzajú úrovňové križovania s cestnými komunikáciami, na východnej vetve sa ich nachádza niekoľko. V rámci modernizácie majú byť všetky nahradené mimoúrovňovými.

Z procesu EIA bola na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti železničného uzla vyňatá trať Bratislava-Predmestie - Bratislava-Filiálka, kde majú železnice záujem riešiť stanicu Filiálka aj z hľadiska širších vzťahov. Na to, ako bude táto lokalita v okolí železničnej stanice vyzerať, má dať odpoveď pripravovaná urbanisticko-architektonická štúdia. Výstavbu stanice Filiálka podporuje aj Bratislavská župa a mesto Bratislava. Očakáva sa, že peniaze na jej výstavbu by mohli prísť z pripravovaného Fondu obnovy EÚ.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: black3r #24:
Suhlasim, ze lepsia dostupnost na Kramare a v principe aj na Patronku. Len mam pocit, ze ten kilometer clovek da rychlejsie na bicykli ako vlakom. Ale okej, ved future forward, mozno raz budu chodit na S20 aj nejake lahsie jednotky ako tie supravy teraz.
Reakcia na: Urbanway 2423 #4:
Ale nezabudaj na tie generacie projektantov a posudzovatelov... 🙂
Reakcia na: hroch #16:
tak je to 1km medzi nimi.., v banskej bystrici mas napr. medzi 2 vlakovymi stanicami 1.2km co nie je o moc viac a na oboch stoja dokonca rychliky..., na viedenskom S-Bahn tiez su niektore dvojice zastavok vo vzdialenosti okolo 1km.., a ak ta patronka bude pri moste cez limbovu tak to moze byt ovela lepsia pesia dostupnost pre kramare...,
Reakcia na: si #22:
Existujuce kolaje sa maju v useku Bory - DNV, zastavka presunut juznejsie a tretia kolaj pridat severne. To sa ma napojit na trojkolajny usek DNV - DNV, zast., kde ma byt tretia kolaj vybudovana na vlecke v ramci vystavby zastavky.
a dalej medzi Lamacom a DNV to ma tiez pokracovat po severnej strane ? lebo na relativne dlhej casti tohto useku je na juznej strane pozostatok po vlecke (ak si dobre spominam jednalo sa o vlecku do technickeho skla zo stanice DNV) a teda na nasype a premosteniach priestor na dalsiu kolaj na juznej strane.... (kataster som nestudoval ze komu patria pozemky)
Reakcia na: lupask #17:
Ak ma pamäť neklame, tretia koľaj/tretí tunel/ tretie premostenie sa predpokladalo na severnej strane dnešnej trate
Reakcia na: toldo #19:
To si fakt neviem predstavit kde. jedina moznost je side by side so sucasnym.
Reakcia na: lupask #17:
nekonspiruj a radsej si precitaj ten zamer. novy most ma byt severne od sucasneho.
Reakcia na: N/A #15:
Asi tak. 👍
no ten cerveny most by ma teda zaujimal ako tam chcu narvat. zvysky povodneho cerveneho mosta tam totiz stale su, takze bud by sa vyuzili alebo, ako je slovenskym zvykom, pojdu dolu. a tretia kolaj od lamaca do denveru by sa kludne uzivila aj skor
https://goo.gl/maps/5qggQo4a6nM9A9VD9
Mozno som nechapavy, ale naco sa ma rekonstruovat Zelezna studnicka a zaroven stavat Patronka? Ved zo zeleznicneho hladiska budu hned vedla seba, neviem si predstavit ziadny vlak, kde by davalo zmysel, aby sa odvliekol z jednej zastavky na druhu a az potom pokracoval smer HlSt / Lamac.
"Očakáva sa, že peniaze na jej výstavbu by mohli prísť z pripravovaného Fondu obnovy EÚ".
EÚ zanikne skôr, než my toto postavíme. 😃

"v krátkodobom horizonte do roku 2025" - oprava krátkodobý horizont je do roku 2100
"v strednodobom horizonte do roku 2030" - v preklade nikdy
"v dlhodobom horizonte po roku 2030" - v preklade absolútne nikdy. 😃
Reakcia na: Samo Paulini #3:
Ja som mal podobný ideový koncept ale s viac zastávkami:
https://goo.gl/maps/Ppjpddz41Ly735qv9

Najväčší rozdiel je že v mojej verzií išli všetky trate cez Nivy kde by vznikla nová centrálna stanica (miestny vlak bus shopping 😀).
Reakcia na: 3pa3ck3 #9:
Kvôli prejazdnosti sú presne tie oblúky. Nie je možné iba spojenie Viedeň - Bratislava - Kúty, ale takou trasou vlaky i tak nechodia. Klasicky by mohla zostať zachovaná regionálna doprava v kyvadle Kúty - Leopoldov a bez otáčania v Bratislave by mohol ponovom fungovať aj smer Galanta - Dunajská Streda. Poprípade ak chceme byť totálne optimistický Smolenice - Modra - Groby - Petržálka - Hainburg. Hovorím, koncept, nie vyčíslený plán. To by tu musela fungovať iná podpora... Ale nemiesto nekvalitného obchvatu by som to bral hneď.
Reakcia na: Ma178rek #11:
Hej hej, zastávku na Nivách, prestupný uzol, kde sa trať križuje s traťou na na Dunajskú Stredu a prestupný bod na električku pri Prístavnom moste by taký plán určite mal obsahovať. Zatial je to koncept bez širších vzťahov.
Reakcia na: Samo Paulini #3:
Minimálne zastávka v centre chýba
Reakcia na: 3pa3ck3 #9:
Ak predpokladáme, že to tu bude zastavovať, tak úvrať nevadí.
Reakcia na: Samo Paulini #3:
Úprimne, ako vhodnejšie mi prídu návrhy s podzemnou hlavnou stanicou na Nivách (bude to dôležitejší uzol ako Trnavské mýto). Plus v Tvojom návrhu mi chýba (ale to aj v tých vyššie spomínaných) prejazdnosť TEN-T koridoru Brno-Bratislava-Budapešť bez úvrate.
Opäť sa len ukazuje, ako je u nás všetko komplikované, na všetko treba desiatky štúdií...Dúfam, že aspoň naše deti sa v dôchodku dožijú funkčných TIOPov a atraktívnej mestskej železnice. 🙂
Mr Data, set course for Bratislava Hlavná stanica, maximum warp.
Engage!
Reakcia na: Urbanway 2423 #4:
toho sa nedozije absolutne nikto, kedze to je ciste sci-fi...
Reakcia na: Urbanway 2423 #4:
Najlepšie by bola kombinácia aj s modernizáciou existujúceho, aby sa nemusel robiť tunel pod Karpatmi pre nákladnú dopravu, ak chceme dekarbonizovať doparavu a bude sa tlačiť na používanie vlakov, nech sa dá okrem karga používať Nové mesto a Hlavná stanica pre regionálne vlaky aj nadalej. 🙃 Ale to zistíme asi až za pochodu pri plánovaní v tomto štáte... 😆
Reakcia na: Samo Paulini #3:
Tohto sa asi fakt nedožije nikto z nás...
Minimálne výluky a predpoklad aj na dlhodobú perspektívnosť.
no, hýbe sa to, ale veeeľmi pomaly
Fuuu, tak dokoncenia toho sa mnohi asi realne nedozijeme. 🙄 😣