Prečo sa cestujúcim nepáči prestup na Farského?

Cestujúci štandardne neradi prestupujú, preto sa im moderné mestá snažia prestupy čo najmenej komplikovať. To, že nespokojnosť cestujúcich je neraz oprávnená, dokumentuje aj situácia na zastávke Farského.

1. mája 2017 začala na skúšobné obdobie troch mesiacov jazdiť linka 97, ktorá má priviezť cestujúcich z Petržalky do centra mesta bez prestupu na električku, hoci nová trať sa vybudovala za 70 miliónov eur. Zriadenie novej linky je odpoveďou na petíciu obsahujúcu vyše 3000 podpisov občanov nespokojných s prestupovaním. Prestupný uzol Farského je v prevádzke takmer 10 mesiacov a v rámci druhej etapy výstavby električkovej trate v Petržalke je plánované kompletné prebudovanie zastávky Farského tak, aby cestujúci z Ovsišťa do centra mohli z autobusu na električku prestúpiť z dverí do dverí. Kým sa to stane, pozrime sa, ako prebieha každodenné prestupovanie medzi autobusom liniek 95 a 97 a električkami.

Zastávky

Každé ráno viac ako polovicu cestujúcich, ktorí električkou pokračujú do centra mesta, privezie autobus linky 95 alebo 97 na zastávku Farského na Bosákovej ulici. Pri rekonštrukcii zastávkovej niky sa nepoužili moderné kasselské obrubníky umožňujúce pristavenie autobusu tesne k nástupišťu. Štandardné betónové obrubníky lemujú maloformátové betónové platne na kraji vozovky. Platne nevydržali každodennú záťaž a všetky po pár týždňoch popraskali. Pri daždi tak z prasklín pod váhou autobusov strieka voda. Aj na ľudí čakajúcich na zastávke.

Cestujúci vystúpia z autobusu a musia obísť prekážky na nástupišti – označník, zvyšky geodetického bodu, zastávkový prístrešok, stĺpy verejného osvetlenia. Jednoduchšie je túto prekážkovú dráhu obísť po cyklotrase. Po ďalších pár metroch sa pri vstupe na električkové nástupište vytvorí lievik.  Tentoraz za to môže duo - označník „bratislavského typu“ šikovne umiestneného v ceste a smetná nádoba vzor „1980s“ na zábradlí. O chvíľu sa dav zastaví úplne. Úzke nástupište ešte viac zužujú vyčnievajúce bočnice prístreškov. V prípade dažďa sa v dvoch malých sklenených prístreškoch neschová ani tretina čakajúcich.


Promenáda na cyklotrase.

Osvetlenie

Svietidlá verejného osvetlenia sa až na malé výnimky nachádzajú na každom stĺpe električkového trakčného vedenia. Výnimky sú práve na zastávkach MHD. Na električkovú zastávku Farského smerujú z výšky spolu 2 svietidlá a nachádzajú sa len nad nástupišťom v smere do centra. Prichádzajúca električka smerujúca na Jungmannovu dopadajúce svetlo zatieni a cestujúci tak vystupujú do tmy. Už koncom leta 2016 jedno z dvoch svietidiel prestalo svietiť a na tri mesiace sa zastávka ponorila do polotmy.

V prestupnom uzle Farského je rozmiestnených celkovo 8 sklenených prístreškov. Osvetlenie v troch z nich počas uplynulých 10 mesiacov fungovalo len pár dní. Nepomohlo urgovanie Siemensu, DPB, JCDecaux ani magistrátu a prístrešky nesvietia dodnes.


Prístrešky až na krátko trvajúce výnimky nesvietia dodnes.

Semafory

Prestupujúci z električky na autobus linky 95 alebo 97 majú na výber. Od označníka električkovej zastávky cez vyšliapaný chodník v tráve a šprint mimo priechodu pre chodcov je to cez šesťpruhovú cestu na autobusovú zastávku 35 metrov. Vyhnú sa tak zdržaniu na svetelne riadenej križovatke, aj keď riskujú zranenie či život. Ak sa vydajú oficiálnou cestou vpravo po nástupišti cez dva priechody pre chodcov s čakaním na úzkom ostrovčeku a presunom po chodníku, je to dovedna 130 metrov, štyrikrát dlhšie než menej bezpečnou cestou.

Signálny plán križovatky bol viackrát menený. Najmä preto, aby sa nestalo, že na úzkom ostrovčeku bude uväznený strapec ľudí. Plán sa však úplne nevydaril. Cestujúci z každej druhej električky pozerajú z ostrovčeka na to, ako im pred nosom odchádza autobus.

Zlé nastavenie križovatky pre chodcov nie je jediným problémom. Električky do Petržalky majú na svetelne riadenej križovatke preferenciu a signál „voľno“ dostanú vždy až vtedy, keď pred semaforom takmer zastavia. Plytvanie elektrinou, časom a pohodlím cestujúcich ani netreba pripomínať. Naopak, voľno pre električku svieti nezriedka aj potom, čo električka už dávno opustila križovatku.


Skratka je podľa vyšliapaného chodníka hojne využívaná.

Ostrovček uprostred cesty

Najväčším problém celej križovatky je stredový ostrovček, ktorý nebol stavaný na masívne prestupovanie medzi električkami a autobusmi. Na ostrovček sa pohodlne zmestí iba 8 ľudí. Každodenná realita dokazuje, že sa na tento kus asfaltu musí zmestiť tretina osadenstva električky. Keď zaprší, mláky na ceste sú zárukou obojstrannej sprchy. Nie je kam uhnúť. Na ostrovčeku musia cestujúci prečkať, kým prejdú autá z estakády. Následne prichádzajú vozidlá od chrbta, medzi ktorými nechýbajú nadväzné autobusy liniek 8499. Až po tomto všetkom padne konečne zelená. Dve sekundy potom ako ju dostala nadväzná 95-ka. Nastáva boj o čas. Kto skôr prejde križovatkou? Chodci alebo autobus?

Kto by chcel križovatku prejsť po paralelnom priechode bližšie k estakáde, nevyhrá. V rámci rekonštrukcie križovatky sa na niektorých miestach kládol nový asfaltový koberec. Na tento ostrovček sa akosi pozabudlo. Chodník na ostrovčeku je pár centimetrov pod úrovňou vozovky. Dažďová voda sem natečie, ale nemá kam odtiecť.

Návrh na rozšírenie problémového ostrovčeka na úkor menej využívaných jazdných pruhov nebol akceptovaný. Existuje aj iné riešenie. Zrušenie semaforov na ostrovčeku. Takouto zmenou prešiel priechod pre chodcov pri poliklinike Šustekova pred niekoľkými mesiacmi. Chodci vďaka tomu prejdú celú šírku vozovky na jedenkrát.


Cestujúci z električky sa pri prestupovaní tlačia na úzkom ostrovčeku.

Čakanie na cestujúcich

Linka 95 má spolu s linkou 97 atraktívny interval a v špičke sa zdá byť zbytočné na ňu dobiehať, keď sa za chvíľu objaví ďalší autobus. To však funguje len na papieri, v skutočnosti linka 97 prichádza z opačnej strany Dunaja náhodne podľa aktuálnej dĺžky dopravných zápch. S linkou 95 v špičke odchádza mnohokrát v rovnakej minúte miesto plánovaného 4-minútového odstupu.

Naviac neexistuje žiaden pokyn, aby aspoň vozidlá linky 95 vyčkali na cestujúcich, ktorí už prechádzajú cez križovatku. A ak cestujúcim ujde „deväťdesiatpäťka“, zostáva im len čakanie na zväčša zmeškanú linku 97, a to aj 8 minút.


Pred zavedením linky 97 odborníci upozorňovali, že dovtedajší pravidelný interval linky 95 sa rozsype a spoje liniek 95 a 97 budú jazdiť súčasne.

Trvalé provizórium?

V Bratislave existuje mnoho miest, kde je prestup výrazne horší, navyše s väčšou frekvenciou cestujúcich. Prečo sa teda toľko venujeme práve uzlu Farského?

Prestupný uzol Farského sa budoval takpovediac na zelenej lúke, na pozemkoch vyčlenených pre nosný systém MHD. Vopred bolo jasné, že po postavení prvej etapy vznikne problém s prestupovaním. Mohli sa vybudovať široké nástupištia na električkových zastávkach, použiť veľkokapacitné prístrešky v dostatočnom počte a mnohé ďalšie úpravy. Miesta je naokolo dostatok.

Podľa dokumentu, ktorý máme k dispozícii, už v roku 2012 dopravný podnik žiadal o vybudovanie prestupného uzla Farského tak, aby nebolo nutné prechádzať cez cestu. A hoci sa zlepšenie skutočne plánuje v rámci predlžovania električkovej trate, dnes sa v rámci poslaneckej dopravnej komisie objavujú názory, že úprava nie je potrebná. Lepšie prestupy na Farského vraj nebudú nutné, keď sa po predĺžení trate nebude prestupovať medzi linkou 95 a električkami, keďže električky budú jazdiť na Lúky. Akosi sa zabúda na to, že na Farského budú naďalej prestupovať cestujúci, ktorí prídu z Ovsišťa či západnej časti Dvorov linkami 8499. A tých nie málo.

Keď sa podobné stavby dajú do prevádzky v iných mestách, stavebný ruch úplne neutíchne a dolaďujú sa problémové miesta, až kým nie je problém vyriešený. V Petržalke sa niekde s riešením ani nezačalo, inde zostalo na polceste. Najväčšie problémy ako načasovanie semaforov, nečakanie prípojov, nedostatočná kapacita prístreškov a nefunkčné osvetlenie pretrvávajú.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
dobre odpozorovane a zhrnute, tam sa este nenaplnila krvava kvota, aby vobec zacali riesit bezpecnost prestupovania, inak fotka ludi na ostrovceku pekne ilustruje zufalost celeho projektu, vliali sa do toho tazke prachy, aby potom ludia trcali na malom fleku, o semaforoch a utekajucich busoch skoda reci
No dufam, ze im to tam upravia skor ako za 20 rokov, co to trvalo na Molecovej, kym sa nieco zacalo robit.
Aj preto sa redšej preveziem na Jungmanovu a peší presun na zastávky... V lete príjemná prechádzka - i keď podstatne dlhšia, ale v zime to nebolo bohviečo. ?
Reakcia na: martinah #1:
Na krvavú stopu sa roky čaká na Račianskom mýte. Tam je to ešte ďaleko horšie ako na Farského či Molecovej.
Piatočná a dnešná skúsenosť z "prekladania" a-95 / a-97 v smere do Petržalky.
Piatok medzi 07:02-07:08. Pri Technopole svietil odchod a-97, že ihneď (< 1 min.), a-95 1 min. Nasadol som do a-97 a na Lúčanke vystúpil. Vzápätí išla a-95 a po minúte ďalšia a-95. Čiže ďalšia a-95 predbehla nasledujúcu a-97.
Dnes pri Technopole, približne v rovnakom čase, svietilo a-97 1 min., a-95 1 min....
Takže pre prestupujúcich výrazné zhoršenie pre viac-menej likvidáciu prekladania.
A cca pred 10 dňami na konci rannej špičky priviezla na Farského (kde som prestupoval z električky) a-97 z mesta 3 (slovom: troch) ľudí!
To je efektívne vynakladanie peňazí! A na Krížnej sa cez výhybky električky doslova plazia. Ale na to zjavne peniaze nie sú!
Reakcia na: Mhr1 #5:
Na Krížnej je problém hlavne s tým, že ten konkrétny úsek je zaradený do modernizácie Ružinovskej radiály, ktorá sa ale nebude realizovať. Takže kým nepadne definitívne rozhodnutie, tak nikto do toho nebude investovať, hoci tam si výmenu žiada komplet celý triangel, rovnako aj na opačnej strane pri vyústení do Radlinského ulice.
Reakcia na: Mhr1 #5:
O tomto všetkom sa vedelo dopredu. Ani dopravná komisia na magistráte to neodporúčala zaviesť.

Pretlačili to poslanci...

Tipujem že od prázdnin to bude obnovené v pôvodnom režime.

Nedostatky tipu nesvietia lampy je len šlendriánstvo zodpovedných firiem. Siemens to v správe nemá. Ten reaguje celkom promtne na výmenu žiaroviek.

Roky nesvietia lampy na Záhumeniciach v tom rozbitom oblúku a v prístreškoch. Podobne aj na trati od Zlatých pieskov , kde je vedená mimo stredového pásu.
Obratisko Vinohrady tiež tak max. tretina dožíva...

Dalsi projekt, ktory sa robil len preto, aby sa robil. Inak si to neviem vysvetlit. Nebolo by o tolko drahsie spravit to poriadne. Ale naco? Ti, co z toho mali mat svoje maste, ich uz maju, tak preco by sa tym niekto zaoberal?
Reakcia na: MatejBA #2:
Molecova je stále nehorázna marha a príklad toho ako nemá vyzerať...
Reakcia na: slavius #9:
Molecova sa zlepší v rámci modernizácie karloveskej radiály...
Reakcia na: Mike #10:
Tiež v to dúfam, snáď sa z toho pozorovania najprv okolo pomaly prechádzajúcich a čoskoro preč odchadzajúcich (trolej)busov dovtedy nescvoknem (nerád tam pobehujem, je to dosť o život) ...
Reakcia na: slavius #11:
Ono zas pravda je, ze na rozdiel od L95 a L97 ta L33 nema nikde zapchy a ide fakt kazdych 5 minut ako hodinky + medzi tym L32 kazdych 10 v spicke, takze utekat je zbytocne 🙂
K zastavkovej nike busov na Farskeho este chyba poznamka, ze ju bolo nitne predlzovat po tom, ako uz bola prvykrat vybetonovana a postavena. A napriek tomu aj tak, ked na zastavku pridu 3 busy, posledny stoji zadkom na trati.
Reakcia na: kecho #13:
Lenže pointa je v tom, že nika tam z praktického hľadiska vôbec nemá čo robiť. Koľkokrát sa stane, že napr. L95 odbočí ku koncu fázy a na nástupište prichádza električka. Kým bus potiahne tých +20 metrov na prvé miesto, kým ľudia prejdú tych +20 metrov, tak eliny nám s radosťou zavrú pred nosom a čakajú kým padnú guľky (občas aspoň na šprintérov počkajú, ale keby tam bolo +ďalších 10 metrov, už by ani to asi nešlo).
Alebo iná zo série psychologických hier: 95 sa kúsok omešká, tesne chytíme červenú na odbočení, a miesto toho, čo by si pred križovatkou prestúpil, môžeš spoza okienka pozorovať, ako ti prichádza elina, ako do nej ľudia nastupujú, ako odchádza bez teba... lebo veď dlhé cykly plus preferencia si ich ešte "podrží".

K opačnému smeru sa ani nejdem vyjadrovať, to som popisoval už niekoľkokrát a od zavedenia L97 je to len horšie. Ako už niekto spomínal, aj ja preferujem ísť až na Jungmannovu a kus sa prejsť, než vyberať medzi behom krížomkrážom a nepredvídateľným čakaním.

A áno, mať druhú Molecovu je stále menšie zlo než Račko, lenže to nestavali v roku 2015...
Asi sa caka pokial niekto bude prestupovat s garnizou a pri cakani na ostrovceku obucha predne skla autam v oboch smeroch ?
Ešte dodám že posledné 2 týždne zo 6 inštalovaných prístreškov svieti JEDEN ?
Reakcia na: dupe #16:
reklama na nich nie je, ze? ze by sa cvaklo rovno objednavatelovi, ako hospodarne sa JCDecaux stara o jeho reklamu
Reakcia na: martinah #17:
Samozrejme ze su na vsetkych reklamy...
Reakcia na: dupe #18:
vela pristreskov od JCDecaux je aj bez reklam, neatraktivne lokality, co sa o farskeho asi neda povedat ?
tak to je mozna paka potom, pochybujem, ze by si chceli trhnut hanbu pred klientom, ked im plati 24h prenajom plochy a prezentuju ju aj s podsvietenim http://ispa.sk/sk/citylight
Reakcia na: piggee #15:
Jednu mám navyše... Treba vyskúšať? ?
Reakcia na: kecho #20:
Neverím že sa tam tak často trubice vypalujú. Tam bude skôr iný technický problém. Možno zatekanie a vyhodí to istič alebo napájanie od tých nefunkčných lámp.
Na nevyužívanej zastávke Vazovovej svietia všetky ..
Reakcia na: david1 #21:
Lampy svietia nezavisle na pristreskoch, rovnako aj automaty na listky - tie co si pamatam nemali nikdy vypadok.
Tipujem technicky problem ktory vyrazi celi pristresok / nastupiste. Mozno ulozenie kablov v zemi.
Reakcia na: martinah #19:
Taká "neatraktívna" je aj električková zast. Saleziáni smer centrum. Večer celý priestor zastávky osvetľujú akurát tie 4 LED lampičky v prístrešku. Pouličné osvetlenie cez stromy nepresvieti.
Reakcia na: dupe #22:
Normálne to nesvieti, pretože nikoho nezaujíma, že to nesvieti. Žiadne zlé uloženie káblov v zemi alebo nejaký zlý rozvádzač. Všetko bolo uložené a sprevádzkované tak, ako bolo naprojektované. Aj v Dúbravke nesvietia prístrešky.
Reakcia na: Solider #24:
Moze byt.
Vcera som pozeral ze dva zo 6 pristreskov su naozaj bez reklam. Paradoxne tie vydrzali svietit najdlhsie...
Reakcia na: david1 #7:
Na Záhumeniciach je to vypnuté a nefunkčné, na Zlatých pieskoch je zapnuté len obratisko. Prístrešky v Rači majú vybrakovanú elektroinštaláciu. Toto osvetlenie má v správe DPB a sú tam zastarané svietidlá z Elektrosvitu s vysokou spotrebou, ktoré je potrebné vymeniť za nové svietidlá, čo však stojí peniaze.
Reakcia na: Solider #26:
Nebuďte zase posadnutí mantrou LED. Tie "zastarané" svietidlá sú žiarivkové a o toľko väčšiu spotrebu nemajú.
Reakcia na: S499.1023 #27:
Chcel som ovedať výbojkové, aby tu niekto neslovíčkaril.
Reakcia na: Solider #26:
Existujú predsa sodíkové výbojky z výkonom 70W, 125W, 250W zo závitom E40.
Netreba tam dávať pôvodné 400W.

Tie betónové zastávky na Záhumeniciach su totálne večer v tme.
Čiže rovnaká čiže žiadna údržba sa preniesla aj na trať do Petržalky. Postupne teda dosvietia aj lampy na estakáde nad traťou...
Reakcia na: S499.1023 #27:
Ja som nehovoril priamo o LED svietidlách, hovoril som o nových svietidlách. Tieto tzv. velbloudy preblikávajú, zhasínajú, často len tak prestanú svietiť úplne. Nie som elektrikár, neviem, v čom je chyba. Ja len hodnotím skutočný stav.
Reakcia na: david1 #29:
Na Záhumeniaciach sa ten prístrešok možno zruší pri rekonštrukcii trate v oblúku. A adeptov na nasvietenie je viac. Napríklad úsek pri Malých Krasňanoch alebo oblúk Hybešova/Hečkova (tam však namiesto osvetlenia namontujú mazanie okolesníkov).
Reakcia na: Solider #31:
Aký je prínos v osvetlenej dráhe na samostatnom telese? Nestačia reflektory električky?
Reakcia na: Solider #30:
Preblíkavajú , zhasínajú vždy pri konci životnosti sodíkových výbojok.
Ináč išlo-ide o spoľahlivé svietidlá. Do niektorých dávali pri výmene aj ortuťové a tým zase postupne klesala svietivosť a na konci ledva svietili do zeleno -modra.... no s pôvodnou spotrebou 400W. ?
Reakcia na: Viko #32:
Určite v bezpečnosti. Na čo sa osvetlujú cesty v meste? Autá majú tiež reflektory.
Reakcia na: Solider #30:
Rzohodne nebude chyba v tom, že by velbloudy (po slovensky ťavy, ja za to nemôžem, že na Slovenskou nie sú lampošotouši) boli zastaralé - vyrábajú sa dodnes ("Ambasador").
Reakcia na: Viko #32:
ANačo je pouličné osvetlenie? Nestačia reflektory áut? A chodci by si mohli zobrať ekologické generátorové svietidlá.
Reakcia na: S499.1023 #36:
pouličné je tu najmä pre chodcov. Cesty kde nie sú chodníky tiež nejako extra nemáme osvetlené. Alebo dakto vidí lampy medzi Bormi a DNV? lampy od technického skla po doombrafku? lampy medzi petržkou a rusovcami? Lampy sa tak nejak darí osádzať len tam, kde je chodník. Avšak osvetlené električkové teleso skutočne nie je protrebné. Až na malý detail...zrovna tamto teleso je akosi s chodníkmi....Takže tu osvetlenie áno, inak nie. Ovšem to inak je v BA len na jednom mieste v rači...vlastne dvoch..dokým nebude výstavba echt hotová...
Reakcia na: fanatikmhd #37:
Ešte že to tí hlupáci v Holandsku a v Belgicku nevedia a osvetľujú diaľnice.
Reakcia na: S499.1023 #35:
Trocha od témy, ale myslím, že lampošotouši na Slovensku sú. Sám ich poznám zopár a nejeden z nich i prispieva tu do diskusií.. ?
Reakcia na: Viko #32:
Naozaj sa pytas na rozdiel medzi reflektormi elektricky a osvetlenim trate? Sadni si do auta medzi Petrzalkou a Rusovcami a pochopis, ak este predtym nesundas nejakeho diviaka.
Reakcia na: fanatikmhd #37:
"Cesty kde nie sú chodníky tiež nejako extra nemáme osvetlené"
A preto je tam mozne pouzivat dialkove svetla. Ma ich elektricka? (Neviem, realne sa pytam :))
Reakcia na: 810zssk #41:
Má. Má rovnaké vonkajšie osvetlenie ako auto.
Reakcia na: Viko #32:
Určite lepšia viditeľnosť a tým pádom aj vyššia bezpečnosť všetkých účastníkov. Takže za mňa hovorím, že reflektory nestačia. Napríklad na Malých Krasňanoch aj tak nič nevidíš, pretože Ťa oslepujú oproti idúce autá, aj pri zapnutých diaľkových svetlách. Pri Záhumeniciach je to už lepšie, pretože tam namontovali osvetlenie pri nových bytovkách (predtým si ozaj nevidel za roh).
Reakcia na: S499.1023 #35:
Aj Lada Niva sa vyrába dodnes a nie je voči ostatným porovnateľným produktom iných značiek napríklad z Európy zastaraná? ?
Reakcia na: S499.1023 #38:
Tak ono aj to Belgicko to na tych dialniciach minuly rok stoplo a nove uz osvetlene nebudu.
Reakcia na: Solider #44:
K Lade Niva porovnateľný produkt neexistuje. Inak by už nemala svoje malé ale stabilné portfólio zákazníkov.
Reakcia na: piggee #45:
To je dôsledok revu ekoteroristov a podľa mňa zlý krok. Rozhodne to nie je bezpečnostným prínosom.
Reakcia na: Gryzly65 #39:
Presne tak, osobne tiež poznám nadšenca, ktorý sa zaoberá históriou verejného osvetlenia Bratislavy a doma má peknú zbierku svietidiel ?
Reakcia na: Solider #26:
DPB inak nikdy nebude mať v pláne povymieňať tie storočné Ambasadory vo svojej správe? Však okrem ET na Zlatých pieskoch, Záhumeniciach, ŽST Vinohrady a neviem kde ešte sa to týka hádam všetkých vozovní (z videnia poznám minimálne Krasňany a Hroboňovu). Zaráža ma, že je to mestská firma, ale modernizácia VO sa "ich" stožiarov nikdy nedotkla (mesto a DPB je totiž obrovský a neprekonateľný rozdiel, všakáno). Teraz v súvislosti s novou súťažou na prevádzkovateľa VO je šanca napraviť to. Som veľký idealista?
Reakcia na: S499.1023 #47:
Zaujímalo by ma, koľko a kedy naposledy si najazdil po Belgicku. Lebo podľa mňa aktuálny (najmä vo Valónsku) stav zhasnutý úsek - svietiaci úsek - stroboskop zo striedavo funkčných bodov nie sú o nič bezpečnejšie, než permanentne tmavá cesta, na ktorú sa vieš adaptovať.

A čo sa osvetlenia ET týka, beriem argument bezpečnosti, ale neviem celkom, aké riziko má hroziť, ak by "konfliktné body" (križovania, zastávky) boli osvetlené. Zvyšok samostatného telesa obsahuje čo také problematické, čo by reflektory mohli odhaliť prineskoro? Keby to bolo ozaj také akútne, prečo sa v časoch lacnej elektriny neosvetlili všetky cesty? Celá železničná sieť?
Reakcia na: 810zssk #40:
Nie, naozaj sa nepýtam sa na rozdiel, pýtal som sa na to, do akej miery ten rozdiel môže byť prospešný.

Na hlavu padnutý nie som, pozerať cez okno dokážem, Pe-Ru pre mňa nie je neznáma destinácia... Ty si tam zostrelil diviaka či prečo by mal byť zrovna tento úsek strašiakom? Alebo vidíš azda rozdiel v extraviláne medzi dvoma časťami jednej obce a extraviláne medzi dvoma obcami, že v jednom treba osvetlenie a v druhom bez neho v pohode žijú?
Reakcia na: anbis #49:
Vo vozovniach sa niekde menili, ale za nové Ambasadory.
?
Reakcia na: Viko #50:
Akékoľvek neidentifikovateľné riziko, pretože ľudia sa nesprávajú racionálne. Ale pokojne aj akýkoľvek defekt na koľaji.
Reakcia na: anbis #49:
Na Trnávke sú tiež a v Krasňanoch sú v nich v halách vymenené výbojky, z farby svetla som mal dojem, že tam sú ledky. Taktiež sú aj na obratiskách – Komisárky, Hlavná stanica, Karlova Ves, Čiližská, čo si tak zbežne vybavujem. Modernizácia týchto svetelných bodov sa ich nedotkla, pretože ich má v správe DPB, nie Siemens. Takže sa to nebude riešiť ani v tejto súťaži, pretože počet bodov je určený.
Reakcia na: Solider #26:
Pri reko KV radialy sa uvolni znacne mnozstvo SR100viek. Staci aby o ne DPB poziadal, elektromonterov aj plosinu maju.
Reakcia na: S499.1023 #27:
Spotreba LED je oproti spomenutym 400W svietidlam asi patinova. Co pri cca 4200 hodinach svietenia rocne v BA, nie je zanedbatelne. Teda ak tych lamp su stovky. V 1996 sa prave vymenou "tiav" za SR 100 znizila spotreba o 50% pricom sa funkcnost zvysila z 50% na 98%. spotreba 400W verzus 150W. Vieden napriklad pouziva SR100 stale a na LED neprechadzaju. Vseobecne stav verejneho osvetlenia je vo Viedni v horsom stave ako v BA, ak neratame stoziare.

No najvacsie prinosy LED su inde, vid obrazky zo Senca.
Reakcia na: Solider #54:
Obratisko v Karlovej Vsi by malo dostať počas modernizácie LED osvetlenie, tak to bolo aspoň písané v projekte. Zároveň sa mali vymeniť všetky výbojkové svietidla popri ceste od tunelu až po začiatok Dúbravky za LEDkové. Uvidíme či sa skorej podarí spustiť rekonštrukciu radiály alebo ukončiť výberové konanie na nového prevádzkovateľa VO nakoľko aj v tejto súťaží sa píše a kompletnom prechode z výbojkového osvetlenia na LEDky (samozrejme len to čo je v správe mesta). ?
Reakcia na: anbis #49:
Teraz s novou sutazou, ma moznost DPB ziadat prebytocne SR100 ked sa zacnu vymienat.

Inak DPB nic nebrani, rocne vymenit 100 lamp za LED telesa. Kapacity na to ma a do par rokov aj vyrieseny problem. Tych bodov nebudu mat tisicky.
Reakcia na: Viko #50:
Aktuálny stav je práve dôsledkom rozhodnutia vykašľať sa na osvetľovanie a nie som zástancom tohto stavu. Po Belgicku som veľa nenajazdil, táto krajina mi je (najmä Valónsko) dosť odporná. Ale občas sa cesta naskytne, keďže pravidelne jazdím do Holandska a Belgicko je hneď vedľa.
Reakcia na: Ámos #56:
Ja som myslel, že spotrebu majú spotrebiče, čiže výbojky / žiarovky / LED a nie telesá. Rovnakú svietivosť majú pri pätinovej spotrebe LED oproti žiarovkám. A výbojka je účinnosťou niekde inde ako žiarovka.
Reakcia na: Ámos #56:
Tvoje "najväčšie prínosy" sú mierne mimo. Písal som to už niekoľkokrát, ale veď osvety nie je nikdy dosť, tak zopakujem.

Dobrá osvetlenosť nie je výsadou LED, ako marketéri tvrdia. Oranžovo-sivá tma sodíkových výbojok sa dá omnoho jednoduchšie eliminovať tým, že do telies proste našróbujeme výbojky halogenidové, ktoré majú príjemnejší odtieň - teplú bielu (a ďalšie fajn vlastnosti), pričom to robíš v rámci bežnej údržby a nemusíš investovať státisíce do výmeny telies.
Reakcia na: S499.1023 #60:
Su to osvetlovacie telesa. Ja som to nevymyslel, tak to volaju.

Porovnavame 400W starych "tiav"/ambassadorov oproti novym LED 70W, pri zachovani, ci dokonca zlepseni poctu lm.
LED nema oproti ziarovke patinovu spotrebu. 200lm vygenerujes 2W Ledkou a 25W ziarovkou. 500lm = 5w verzus 50W.

Dalsim nezanedbatelnym faktom je zivotnost. Kvalitne LED telesa pre verejne osvetlenie, maju zivotnost 100.000 hodin. Cize takmer 24 rokov prevadzky. Je tak 4nasobna oproti sodikovej vybojke. Nieco namontovat a viac ako 20 rokov na to nemusiet mysliet?!
Dalsou vyhodou je regulovatelnost vykonu. 150W sodik bude zrat celu noc 150W. LED sa da prikon upravovat podla potreby. To vsetko ti vplyva na cenu prevadzky.

Prechod na LED sa casto zjednodusuje len na setrenie el.energie. No je tam mnozstvo inych vyhod, a okrem tych co som spomenul aj bezpecnost a svetelny smog, ci nezabudat co vsetko tie vysokotlakove sodikove vybojky v sebe maju, co sa chemie tyka.
Reakcia na: Viko #61:
Ok, tym riesis farbu svetla, no nie bodove smerovanie svetla. Nezmenis tym svietenie panu bohu do okien.
Halogenidova vybojka ma este mensiu zivotnost ako sodikova, iba 6 az 15tis. hodin.
Svetelne vyuzitie 100lm/watt, oproti k LED 140lm/watt. Cize rozdielasi 30%.

Pri 49.000 lampach a 4200hodin rocne, a pouzitych 150W vybojkach je rocna uspora cca 10 Gigawatt.
Reakcia na: Ámos #63:
samozrejme aby som nebol chyteny za slovicka. Je to hruby prepocet. V Ba je mnozstvo lamp s 70W a 125W vybojkami.
Reakcia na: Ámos #62:
LEDky sú fajn, ale nechoď slepo len po výhodách.

Azda LED diódy rastú na stromoch a skladajú sa len zo živej vody, že? Ok, výbojka má chémiu v mieste použitia, ale ekologická stopa výroby polovodičov fakt nie je zanedbateľná.

20 rokov na telesá nemyslieť? Tak po prvé, LED nie je žiarovka kde prehorí vlákno, ona prah životnosti neprekračuje naraz a v pevne danom čase. Takže priebežne budeš riešiť "horšie" kusy (tak ako sa robí údržba dnes, len snáď v menšom, ak budú kvalitné a nie len lacné). A po druhé, ak si myslíš, že po 20 rokoch nečistenia parabol / krycích skiel budeš mať dostatočný svetelný tok, tak ja fakt neviem. Na byte tiež neumyješ okná 20 rokov?

Apropo smerovanie a svetelný smog. Áno, LEDky si vieš nasmerovať podrobnejšie, avšak dosiahneš akurát tak multiple shadow effect namáhavý pre oči (nenaplniteľná podvedomá potreba nonstop zaostrovať). V roku 2017 hádam vieme urobiť efektívne adaptabilnú parabolu aj na výbojku (svietidlá s nastaviteľnými parabolami predsa nie sú dnešný vynález). Hoci teda prax ukázala zaujímavý paradox - ľudia sa cítia bezpečnejšie, keď svetlo svieti kade-tade. Vidieť len chodník a nie aj priľahlú trávu, stromy, múry... je nezvyk, ktorý evidentne spôsobuje diskomfort a nedôveru, či tam niečo nečíha. (Neschvaľujem, len konštatujem).

A farbu riešim tiež, jednak z hľadiska fyziológie je dosť rozdiel, koľko modrej zložky je "vyslanej" do prostredia (vyplavovanie melatonínu, oxidačný stres, atď. atď., človek si to síce následne dogabe doma nad telefónom či pred telkou, ale čo taká mestská zeleň/vtáctvo/hmyz čo to prijíma celú noc), jednak od teploty chromatickosti sa mi odvíja farebné podanie, od neho spolu s dosiahnutým kontrastom i kvality zrakového vnemu a teda bezpečnosť... Neviem, Medená je ešte ok, ale videl som aj fakt prepálené lokality. Plus teda nebezpečné oslnenie vodičov sa tiež nie vždy darí dobre vychytať, najmä pri lacnejších typoch bez akéhokoľvek difúzora či prekrytia.

Regulovateľnosť LED - načo a prečo? Keď mám vypočítané, že na primerané osvetlenie danej ulice potrebujem istú intenzitu, tak si od polnoci do štvrtej tie svetlá stiahnem na horšie hodnoty (=šero) lebo aj tak všetci spia a zvyšok má smolu? Alebo bude niečo pri svitaní a západe dynamicky prepočítavať, koľko umelého svetla potrebujeme na dorovnanie úbytku denného?
Reakcia na: Ámos #56:
Dovolil som si zrealnit Amosove fotky zo Senca. Nie je dovod aby 400W vybojky svietili tak slabo (vyrabali tmu) a ledky neuveritelne ziarili. Skor sa jedna o podexponovanie fotky. Ci uz to bol zamer riesit nebudem.

Som zastanca LEDiek, sam ich doma od prvych predavanych led pasov pouzivam, avsak pri verejnom osvetleni su tieto uskalia:
- Svietivost rychlo klesa ak su LED prevadzkovane pri vysokych teplotach.
Kto niekedy skusal viac ako 1W LED cip vie. Pri 10w cipe bez chladica hrozia uz za par sekund popaleniny, chvilu nato sa upecie sam
- Lacne LED svietidla nemaju dobre riesene chladenie, vacsinou ide i rebrovanie na vrchnej strane svietidla. Teraz si predstavme ze tam kazdodenne sedia holuby, pada listie, prach,...
- LED svietidla v ramci co najvacsej uspory energie a najvyssej svietivosti bodovo koncentruju svetlo len na cestu pod sebou. Prakticky neosvetluju chodniky a priestor v okoli. V zahranici uz zistili ze po rekonstrukcii osvetlenia sa parky stali menej bezpecnymi lebo je tam tma. Sadovky defakto vymenili za bodovky.

Moj pohlad je taky ze je neuveritelne ako sa mozu projekty typu Petrzalka este k tomu z eurofondov v dnesnej dobe planovat so sodikom. Preco nie uz rovno ortut? BTW vsimli ste si ze polovica nakladneho pristavu je stale na ortuti?
Reakcia na: Viko #65:
Uz to rozdelim do ocislovanych odsekov, lebo sa zacneme stracat.

V prvomrade, berme premisu, ze mesto vybere niekoho, kto nebude montovat cinske telesa. Zmluva na 20 rokov by mala byt dostatocnou zarukou, ze to nebude system "po mne potopa". Uvidime.

1) ano ekologicka stopa vyroby polovodicov tu je tiez. Vybojky sa vsak tiez niekde vyrabaju, ortut doluje, etc. etc. Nezabudajme na zivotnost, 1 ku 5tim.

2) Nemysliet v zmysle vymeny. Cistit musis tak ci tak, cize tento naklad sa v porovnani rovna nule. Co uz sa nerovna nule, ze ak ti dioda vydrzi 20 rokov, tak vybojku vymenis 5krat. Ak by sme brali do uvahy iba zaruku, ktora u kvalitnych vyrobcov je udavana 10 rokov, tak 2,5krat. Aj tu plosinu a cenu prace treba zaratat. Uz len 5x vybojka = 50,-€

3) Ja schvalujem, bezpecnost v mestach je velka vec. No pri LED vies zaručiť, ze svetelny luc nepresiahne 180°.
Neviem ci vieme vyrobit taku parabolu ako popisujes. Asi ano. No to znamena instalovat nove telesa. Tak to uz rovno mozem instalovat tie LED a nemusim sa zaoberat vymyslanim novych parabol. SR100vky dnes maju cez 20 rokov a ich zivotnost je podla mna na konci. Tak ci tak by ich bolo treba menit alebo aspon repasovat.

4) Medena je super. Byval som na nej 4 roky a po instalovani LED, skoncil vandalizmus na ulici vdaka rovnomernemu svetlu od domu k domu. Ak sa nemylim, boli tam predtym SR50 zo 70W vybojkou.
Mestska zelen, vtactvo,.. je vacsinou nad tou lampou. Prave tomu bude pomahat znizenie svetelneho smogu. Teraz byvam na 4p na Postovej(vysoke stropy, standardne 5p.). Lampa mi svieti priamo do oci, ked si lahnem. Normalne to nie je.


5) Svitanie a zapadanie slnka je jedna s moznosti vyuzitia. To vsak velke uspory neurobi.
Ano menit intenzitu podla lokality moze byt prinosna vec. Vsetky tie nase dedinky (Jarovce, Rusovce,...), mozu ist po 12tej s o 20% nizsim vykonom. Ved ked to porovnam s ortutou v nasich parkoch, stale tam bude svetla habadej. Keby vymenili ortut na Kollarku a Gotku, tak tam nie je taky vandalizmus.
Reakcia na: dupe #66:
Manipulacia s fotkou je mozna.
No dovod preco 400w sodikova vybojka svieti tak slabo je prozaicky. Zla udrzba, zajdeny plastovy kryt (taky ten mliecny povlak, co sa aj na auta reflektorov robi), parabola, ktora po 35 rokoch prevadzky uz nema ten odraz, ktory mala na zaciatku.
Cize sa dostanes do stavu, ze teleso musis vymenit tak ci tak. A uz len ti ostava sa rozhodnut, ci pouzijes 40 rokov staru technologiu, ktora je urcite lacnejsia, alebo pouzijes novu.

Trosku mam pocit, ze tu narazam na take to "14Tr a 15Tr boli aj tak najlepsie trolejbusy na svete" akurat pri lampach.

To, ze aj pri LED sa da osvetlit cela ulica, aby sa clovek citil bezpecne, je vidiet z toho Senca.


Ano, nebavme sa o lacnych LED telesach. Dufam, ze Siemens a jeho test na Medenej, je dostatocna zaruka pre tender a pre buducnost osvetlenia v Bratislave. Mali by dat najlepsiu ponuku, vzhladom na ich info a skusenosti v Bratislave.
Reakcia na: Ámos #67:
Dufam, ze nas nikto nezabije za tento odklon od temy clanku ?

Ja tu uz na transparentnost velmi neverim (a duplom nie, ked poznam ako Siemens prisiel k BA osvetleniu), ale ok, chvilu teda budem. Nerad by som vyzeral ako bojovnik proti pokroku, akurat nemam vedomost kde v realnych podmienkach sa LED VO dozilo 15 rokov, aby sme mali overene prevadzkove vlastnosti a vyriesenu ekologiu "vypalenych" telies.

1), 2) Ok, toto beriem. Povodna formulacia vsak vyznievala inak,preto som reagoval.

3) Schvalujes - asi sme sa nepochopili, ja davam doraz na bezpecnost, ved na to to svetlo mame, len som naznacoval ze to je skor otazka zvyku ci potrebujem vidiet do koruny stromu aby som sa citil isto.
Vies zarucit - lenze kym nekompenzujes podruzne efekty viacnasobneho bodoveho zdroja v jednom telese, tak prinasas zas ine tazkosti. Suhlasim, ze investovat do sucasnych zastaralych svetiel je neperspektivne. Tieto veci sa mali riesit tak 5 rokov dozadu, avsak este stale mozu byt aktualne v zavislosti od vyvoja noveho tendra (ak bude iks kol odvolavok, tak toto jedno predlzenie zmluvy ani nemusi stacit).

4) Opat to co vravim niekolkykrat, tebou popisane zlepsenie na Medenej nie je vysada LEDky, ale odstranenie vad zlej projekcie. Oranzova tma bude vzdy posobit neprehladnejsie a "skrytejsie" nez cokolvek ine, kedze hrozne potlaca rozlisovanie farieb. Ked sa k tomu este prida nacapanie univerzal zdrojov uplne asymetricky, tak vznikaju vhodne podmienky pre vandalizmus.
Dovolim si tvrdit, ze akekolvek svietidlo s lepsim farebnym podanim a svetelnym kuzelom by dokazalo vas problem riesit, avsak je pravda, ze LEDky su z cisto ekonomickeho hladiska najpristupnejsie.

4a) co sa prirody tyka, tak napr. zahon na Palackeho ci travnik na Racku nikdy nad svetlami nebude. Podla mna sa netreba uspokojit s tym, ze obmedzime svetelny smog, ale hladat riesenia optimalne pre co najsirsiu skalu problemov. I ked teda aj len za ten smog by som bol vdacny. Presne poznam co popisujes, 4.p., odstup od zdroja lebo predzahradka a aj tak som skoncil okrem zaluzii este aj s roletami. A to este mozem byt happy, ze mame SR na vyloznikoch a nie priesvitne gule.

5) Asi sa nechapeme, cesty na rozdiel od parkov su presne normovo definovane, takze ked raz mas projektom vypocitanu potrebnu hladinu osvetlenia, akou logikou chces vidiecke stvrte na noc hnat pod tu potrebnu hladinu?
(A male rozsirenie obzorov - dokonca aj na sodik existuju elektr. predradniky so stmievanim, akurat pochybujem o spolahlivosti.)

5a) Akurat som vo stvrtok pozeral, ze na Kollarku su niektore gule teraz vymenene za este nezozltnute a v kombinacii s nezostarnutym zdrojom dokazu jakz takz vytvorit normalne podmienky, ale teda na prijemny pobyt v parku to stale neni ono (a subjektivne to citim aj na tej farbe - ta biela je taka neutulna, zltkasty halogenid som videl naposledy v Levoci a nocne mesto vdaka nemu posobilo omnoho prijemnejsie). Gottko by svetelne potrebovalo uplne preriesit, okrem slabych zrdojov su tam vyslovene tmave plochy, svetla v korunach stromov atd., takze anonymita a beztrestnost zarucena. A hlavne tie kedysi trojite sadovkove stlpy su uz total hnile. Celkom som zvedavy, ked sa dakedy dostanem na usek nabrezia, kde nedavno biele gule rusili, ze aky to bude rozdiel.
Reakcia na: dupe #66:
Sodik si podla mna trocha prepalil, moj dojem nikdy neni takyto svetly. Ale je tazke robit porovnavacky a casto na tom pohori propagacia VO.

Priemyselne priestory zostavaju dlho v orig. stave, je im tazko urobit tu prvotnu velku investiciu do obmeny infrastruktury, hoci aj s predstavou buducej uspory.

Na sodik mozno niekto dal poziadavku jednotnosti. Dufam, ze pri terajsom obstaravani sa bude postupovat rozumnejsie, a hlavne by bolo fajn, keby sa obnovili vsetky zlikvidovane ci odignorovane body na terasach panelakov, vo vsemoznych podjazdoch a podchodoch, na chodniku z Prist. mosta smer Komarnanska, v koncinach typu Na piesku a mnohe ine. Lebo skutocne nie je riesenim, aby Antolsku ci okolie Branika znovuzapajali dobrovolnici.
Reakcia na: Viko #70:
Priznavam, prepalil. Kazdy z nas vnima farbu a intenzitu svetla trochu inac. Vznikaju tak propagandisticke fotky o sodikovej tme a silnej LED ziare. Moje oci vnimaju modre svetlo ako slabe pri ktorom sa neda zaostrit. Takze ked si mam vybrat medzi studenym-dennym bielym LED svetlom a sodikom, vyhrava sodik. Ja by som scenu pocitovo vnimal tak ako som upravil fotky.

Keby sa na uliciach pouzivalo teple biele svetlo, hovoril by som inak. Ale vdaka pouzitemu luminoforu ma rovnaka LED pri teplom bielom svetle papierovo nizsiu intenzitu, kludne aj o tretinu menej lumenov, uz to marketingovo nevyzera dobre. Ucinnost by sa priblizila neonke.

Vyvoj LED sa stale zdokonaluje, prednedavnom som kupval LED pas s novou generaciou cipov s farebnou vernostou CRi>90. Super svetlo.

Reakcia na: dupe #66:
V Senci pred komplet výmenou určite neboli na tom mieste 400W výbojky. Väčšinou boli 70W čo nedosahuje dostatočný svit na cesty. Je to ideal na chodníky či parky.

Reakcia na: Ámos #68:
No a tu vyvraciaš sám svoje predchádzajúce argumenty - problém nie je v ťave a v sodíku ale v zanedbanej údržbe. A ten istý problém, ešte markantnejší, vznikne pri tebou vzývanej neúdržbe LED.
Ako je to so svietivosťou a energetickou úsporou LED vs. výbojka ti už vysvetlili kompetentnejší. Ja nie som taký fachman, ja mám akurát skúsenosť, že pri náhrade žiarovky LED musím pre subjektívne porovnateľnú hladinu osvetlenia mať pomer príkonov max. (!!!) 1:5, teoretik, ktorý sa drží tabuliek, vyrobí akurát bielu tmu.
Takže LED áno ale nie nekriticky vzývať ako to robíš ty, oslnený Swatch, či vlastne Smart Zrovnalom.
Reakcia na: Viko #70:
Mládenci, vy ste nezažili novo nainštalované "sodíkové" ulice napr. na sídlisku v Lamači, aká to bola žiara. Chce to len vedieť, čo robím.
Mmch., nastaviteľné parabolky malo najneskôr véčko, ak nie už cigara. Lenže ich po prvotnom nastavení už nikto nikdy nikde nenastavoval, nedajbože skorodované nevymieňal, takže wow-efekt po výmene splesnivetého kufra za nové ST100 bol veľký.
Reakcia na: S499.1023 #47:
To nie je o nijakych ekoteroristoch. Iba si zratali, ze prachy, co do toho vrazaju, tak vedia vyuzit efektivnejsie na zvysenie bezpecnosti. Ono to rozhodnutie ani nie je o tom, ze hned na druhy den by malo byt vsetko zhasnute. Dokonca tie najvytazenejsie dialnice budu svietit aj nadalej a bude sa osvetlenie aj nadalej udrziavat. Ale nemusi svietit uplne vsetko. Nie vsade to ma vyznam. Na takej A13 alebo A23 mi to prislo dost zbytocne a tade som jazdil dost pravidelne, ale na A3 ak by za ludia privazovali ku kandelabrom, aby tam zostali (tam aj zostat osvetlenie ma), tak sa aj pridam 🙂
Reakcia na: piggee #75:
K neosvetleným diaľniciam len tak mimo tému - porušujeme to úplne všetci - jazdiť rýchlosťou, na ktorú máme rozhľad. Myslíš, že na tlmené svetlá by si to ubrzdil pred ležiacou neosvetlenou traverzou naprieč diaľnice?
Reakcia na: S499.1023 #76:
Tato spekulacia je absolutne nepodstatna ak je percento takychto nehod takmer nulove. Otazka je, ci investicia do inej bezpecnosti nebude efektivnejsia a v konecnom meradle nezachrani viac zivotov?
Reakcia na: piggee #77:
Až sa ti taká vysoko nepravdepodobná nehoda stane a pôjde to celé za tebou, zmeníš názor.
Reakcia na: S499.1023 #78:
Podľa mňa stačí nahradiť traverzu statným jeleňom alebo diviakom (reflexné prvky nebude nosiť asi ani jeden z nich) a pravdepodobnosť bude výrazne vyššia.
Reakcia na: Valec #79:
Preto sa diaľnice zvyknú oplocovať a robiť pre zver nadchody, aby tá pravdepodobnosť bola čo najnižšia. Keby sa počítalo s tým, že každý dodrží pravidlo ísť len takou rýchlosťou, aby som dokázal zastaviť, nebolo by treba tých plotov a nadchodov.
Reakcia na: Miro #80:
Skús sa spýtať ľubovoľného policajta alebo právnika, či sa nepočíta s tým, že nedodržíš pravidlo. Diaľnice sa oplocujú z iných dôvodov - ten diviak či jeleň ti tam totiž nemusí vbehnúť len na koniec brzdnej dráhy za jasného dňa ale aj tesne pred vozidlo. V noci je to o to horšie, že ten zver, osvietený reflektormi, stuhne.
Reakcia na: S499.1023 #81:
Samozrejme, zákon sa zabezpečuje, aby sa ľahko našiel vinník, najlepšie vodič. A keďže máme takéto pravidlo, mohlo by pokojne byť povolené chodcom prechádzať cez diaľnicu v ľubovoľnom mieste s tým, že dodržia svoje pravidlo, prechádzať len vtedy, ak neohrozia vodiča auta... absurdné, však?

S tými diviakmi a jeleňmi máš pravdu, že môže vbehnúť aj tesne pred vozidlo.
Reakcia na: Valec #79:
Práve dnes hlásili v Grüne Welle, že na diaľnici D11 leží traverza. Keď môže cez deň, môže aj v noci.
Taka mini-kacirska myslienka k osvetleniu dialnic - kebyze sa miesto kravskych velkych lamp uprostred dialnice da po stranach cesty (do napriklad zvodidiel) dostatocne silne LED osvetlenie (na styl toho, co je v Tunely - https://imhd.sk/ba/galeria-media/1223/elektrickovy-tunel/144783/Vysvieteny-elektrickovy-tunel ) - nebolo byto lepsie pouzitelne? Da to dostatocne svetlo aj na XYZ metrov dopredu a da sa to nastavit tak, aby to neoslnovalo vodicov a zaroven dostatocne osvetlovalo cestu 🙂
Reakcia na: MatejBA #84:
Základný problém by som videl v tom, že poškodenie bodových prvkov (stĺpov) pri nehode je menej pravdepodobné, než poškodenie líniového prvku lemujúceho celú dĺžku cesty.

Z Mosta SNP či podjazdu na Hodžovom sa takéto niečo v žiarivkovom prevedení likvidovalo hlavne kvôli vandalizmu, toto riziko by som však mimo zastavaného územia pokladal za omnoho nižšie (well, len kým by niekto nenašiel spôsob, ako LEDky zapojiť doma ? )
Reakcia na: Viko #85:
Z Mosta SNP kvôli vandalizmu? Koľko vandalov tam behá po vozovke? Tam sa to likvidovalo kvôli totálnemu dožitiu a kvôli tomu, že to OSLŇOVALO - na rozdiel od tunela po moste jazdia aj osobné autá, nielen nákladiaky, kde sedí šofér dva metre nad vozovkou.
Reakcia na: MatejBA #84:
V Tunely? V Plytkom Tunely?
Reakcia na: S499.1023 #87:
V natvrdnutom tunely ?

A ked to svetlo na Moste SNP oslnovalo, tam bolo ake osvetlenie? Nedalo by sa teoreticky LEDkove nejak nasmerovat, aby to neoslnovalo?
Reakcia na: Viko #85:
To sa likvidovalo kvôli dožitiu, oslňovaniu a hlavne bola na nich večne vrstva blata takže ich účel osvetliť vozovku bol minimálny. Boli aj istý čas od spustenia prevádzky Prístavného mosta na jeho nájazdoch.
Reakcia na: david1 #89:
Vďaka za upresnenie,možno ma sklamala pamäť keď si vandalizmus zosynonymizovala s poškodením. Avšak jeden relevantný postreh - tie LEDky by sa špinili rovnako.

Inak je zaujímavé, ako nepraktickí boli inžinieri v istej dobe. Či už tieto žiarivky, alebo zábradlia z mliečneho skla na Prístavnom moste... (btw, celkom by som prijal, keby niekoho napadlo osvetliť jeho pešiu a cykistickú lávku)
Reakcia na: Viko #90:
Architektovi mosta SNP doteraz prekážajú dorobené stĺpy verejného osvetlenia v strede. Fotogenicky to vyzeralo lepšie s tými žiarivkami v pásoch. No prax ukázala, že funkčne to vôbec nevyhovuje účelu.

Reakcia na: MatejBA #88:
Zamysli sa, napríklad na diaľnici, ako by si nasmeroval osvetlenie, ktoré je v polmetrovej výške tak, aby neoslňovalo a osvetlilo desať metrov šírky vozovky. Čím širšia vozovka, tým vyššie stĺpy sa dávajú práve preto.
Reakcia na: Viko #90:
To bolo projektované s ohľadom na estetiku (tá bola super) a nie na funkčnosť.
Reakcia na: S499.1023 #93:
V poriadku, chápem a oceňujem pôvodnú ideu dvoch sivých oblúčikov elegantne napnutých nad Dunajom, ktorú v prvopočtatku pokazil technologický tunel a potom aj stĺpy (i keď teda veľmi subtílne, stále mohlo byť horšie). Len mi nelezie do hlavy, prečo a ako niekto podvedome odchovaný na ovzduší čs. funkcionalizmu príde na takéto serepetičky na efekt a nezamyslí sa nad ich úžitkovosťou.
Reakcia na: Viko #69:
Myslim, ze mozem uz len napisat, ze suhlasim.
Dakujem za diskusiu a rozsirenie obzorov a vedomosti, bez konfrontacneho tonu. ?
Reakcia na: Viko #85:
To, ze sa to odstranilo z mosta, bola chyba, co sa architektury tyka. Most uz nema tu eleganciu co mal.
Reakcia na: Viko #94:
Je to ale skoda.
Pytal som sa na to otca a oslnovanie ani tak nevadilo. Co bol problem, ze nikdy sa socialistickemu hospodarstvu nepodarilo udrzat, aby svietili vsetky. Striedanie svietiacich a nesvietiacich casti, robil samozrejme problem.
Myslim si, ze vacsina nevyhod tohto typu osvetlenia, by sa dalo dnes uz vyriesit.
Reakcia na: Ámos #97:
Ámos už dnes vie zmeniť aj fyzikálne zákony? Otec je odborník na pouličné osvetlenie?
Reakcia na: Viko #94:
Ešte na doplnenie - treba sa spýtať niekoho, kto obýva echt funkcionalistickú budovu. Funkcionalizmus je architektonický smer s čistými formami, jeho použiteľnosť je často otázna - napr. nádherné obrovské jednoduché okná s kovoými rámami tvoria také tepeplné mosty, že budovy sú prakticky nevykúriteľné.
Reakcia na: S499.1023 #99:
Funkcionalizmus som myslel všeobecne ako myšlienku, že forma má nasledovať funkciu, nie v zmysle konkrétnych riešení detailov. Jednak v tej dobe sa na nejakú ekológiu až tak nehľadelo, jednak materiálové možnosti boli obmedzené, ale hlavne každé riešenie bolo formou odpovede na nejaký problém, ktorý sa snažilo riešiť. Toto konkrétne odpovedalo na tmavé, studené priestory s nedostatkom preslnenia, prevetrania a kontaktu s exteriérom. A zas, aké percento funkcionalistických stavieb použilo veľkoplošné železné okná v miere ohrozujúcej peňaženku bez kompenzácie vhodným vykurovacím systémom? Zadávatelia väčšinou k chudobe nepatrili a stavitelia vedeli, kde sklo poberie najviac slnka... Ale áno, chápem výčitku a o to viac si myslím, že by mal prebiehať nejaký vývoj. Lebo keď škôlka z 1980s má cez železné okná väčšie tepelné mosty ako Umelka, keď vila z 1935 je rovnako nevykúriteľná ako Nový ÚDPMKG, pričom tá Iuventa je omnoho tmavšia a celkovo nefunkčnejšia, niečo nie je v poriadku. A to nie je otázka stavby, to je vleklý problém socialistického stavebníctva ako takého. Áno, často dokázali v zlých podmienkach veľké veci, ale niektoré nedostatky fakt nepochopím.
Reakcia na: Viko #100:
Tako konkrétne viem o nevykúriteľnosti a vysokej obyvateľskej napraktickosti napr. Volmanoivej vily v Čelákoviciach, o užívateľsky nepriateľskom interiéri inak nádhernej Müllerovej vily (ani dve miestnosti bez prekonania výškového rozdielu), o strašnej údržbovej náročnosti vily Tugendhat, o snah obyvateľov baťovského Zlína alebo Baby o zatepľovanie domov aj za cenu straty historickej vernosti.
A také isté správy mám o maďarskom funkcionalizme, kde to smerovali aj do hromadnej bytovej výstavby, kde sa do kúpeľne nevošiel človek a podobne.
Čo sa socialistickej architektúry a stavebníctva týka, mne stačilo, keď som musel počúvať socialistického architekta sídliska tuším že Lamač, bývajúceho v megavile, ako obhajuje kuticovitosť bytov, ktoré naprojektoval. Keby aspoň povedal, že mu to tak boľševik nariadil, že musí do osemdesiatich metrov narvať štyri izby ale on to miesto toho obaľoval vzletnými slovami...
Obdivujem bratislavské sídliská. sú krásme zasadené do okolia a vyzerajú na fotkách nádherne ale kvalita bývania rokmi stále klesala.
Reakcia na: Viko #100:
Byvam vo funkcionalistickom dome postavenom v rokoch 1936/37 a som spokojny. Aj ked na funkciu vytah vtedy nevyslo. ?
Dom sice patri do pamiatkovej rezervacie, no ako taky chraneny nie je. A tak si vacsina obyvatelov svoje okna vymenila z drevenych za plastove, pri zachovani vyrazu. To jedine musime. Radiatory s aj 48 poliami vsak ostali.
Dom ma svoju muchy, ma predsalen 80 rokov, ale byvanie je to prijemne. A postupne tie muchy riesime.
Reakcia na: S499.1023 #87:
V tuneli!!!! Nie v tunelY ?
Reakcia na: kvorka #103:
To bolo myslené na konrkétny kontext --- ?
Reakcia na: kvorka #103:
Nepoznáš kontext.
Reakcia na: kvorka #103:
Nic ti nehovori meno Nachtigall??
Preferencia električiek je "úžasná vec" pre cestujúcich, ktorí sú v autobuse č. 95 alebo 97, ktorý prichádza od Námestia Hraničiarov na zástavku Farského. Autobus zastane na červenú a keď má dostať zelenú na odbočenie vpravo, prichádza električka v smere z mesta. Tá má prednosť, tak semafor dá zelenú iba v smere rovno a nie doprava. Električka prejde, znovu naskočí červená pre smer rovno. Autobus stále čaká. Keď už konečne má prísť vytúžená zelená, prichádza električka z opačnej strany v smere do mesta. Kým stojí na zástavke, uplatňuje sa preferencia električky a zelená doprava nenaskočí. Tak sa čaká, kým električka neodíde. Ľudia v autobuse sú už nervózni, ale veď snáď sa to podarí. Keď má konečne naskočiť zelená, prichádza ďalšia električka z mesta. Atď...
Raz mi takto ušli 2 električky do mesta, ľudia boli samozrejme nervózni, chudák šofér tiež, keďže to zažíva niekoľkokrát denne, je mi ho úprimne ľúto. Ľudí vypustiť skôr nemôže a na zastávku sa nedá dostať.
Reakcia na: danicac50 #107:
Prave preto by zastavka mala byt v odbocovacom pruhu a nie za krizovatkou. Dalsie dva pruhy tam bohato stacia-nie je to predsa dialnica... Takze svoju vdaku mozes smerovat na mesto a KDI...