Elektrickú železnicu Viedeň - Bratislava otvorili pred 100 rokmi

Viedenská električka oslavuje významné jubileum.

Viedeň a Bratislavu (vtedy Prešporok), dve významné mestá vtedajšieho Rakúska - Uhorska, spájala železničná trať cez Devínsku Novú Ves a Marchegg už v polovici 19. storočia. Druhé železničné spojenie bolo slávnostne otvorené 1. februára 1914. Práve v tento deň sa konala otváracia slávnostná jazda na elektrickej železnici z Viedne cez Schwechat, Fischamend, Hainburg, Wolfsthal, Kopčany a Petržalku a po moste Františka Jozefa (dnešný Starý most) do centra Bratislavy na dnešné Vajanského nábrežie. Vlaky sa v centre mesta otáčali cez dnešné Vajanského nábrežie, Mostovú, Jesenského a Štúrovu ulicu, pričom na Jesenského a Štúrovej bola využívaná koľaj bratislavskej mestskej elektrickej železnice, ku ktorej bola pridaná tretia koľajnica pre rozchod 1435 mm.

Pravidelná premávka na trati tzv. Viedenskej električky, resp. Pressburgerbahn začala 5. februára 1914. Zaujímavosťou trate s normálnym rozchodom 1435 mm boli tri napájacie systémy. V úseku Bratislava - Kopčany sa využívalo napájanie jednosmerným prúdom s napätím 550 V (rovnako ako vtedajšie bratislavské električky), úsek Kopčany - Gross Schwechat bol napájaný striedavým prúdom s napätím 15 kV a v úseku Gross Schwechat - Viedeň sa opäť využilo napájanie jednosmerným prúdom, ale s napätím 600 V. Pre každý úsek boli preto potrebné odlišné hnacie vozidlá. Pre diaľkovú dopravu vozňov na uhorskom úseku trate sa využívali dve lokomotívy Ganz Eg 5 a Eg 6. Obe existujú do dnešných dní, prvá sa nachádza v múzeu v Mariazelli, druhá z nich sa momentálne rekonštruuje do vystavovateľného stavu na Slovensku.

Okrem diaľkovej dopravy medzi Viedňou a Bratislavou a využívala aj lokálna osobná a nákladná doprava. Na našom území to bola lokálna doprava z Nám. Ľ. Štúra do Kopčian, ktorá bola započatá na jeseň roku 1914. Išlo v podstate o regionálnu električku s motorovými vozňami Ganz CMg a vlečnými vozňami Ganz C.

Úspešne rozbehnutú prevádzku na elektrickej železnici medzi Bratislavou a Viedňou zakrátko poznačil koniec prvej svetovej vojny a rozpad Rakúsko-Uhorska. Najskôr od začiatku roka 1919 bola po obsadení mosta cez Dunaj prerušená premávka vlakov medzi Petržalkou a Bratislavou, neskôr vlaky z Viedne premávali len po hranicu pri Bergu. Na jeseň roku 1919 bola obnovená lokálna doprava medzi Bratislavou a Kopčanmi a diaľková doprava z Bratislavy do Viedne bola obnovená až na jar 1920. Aby sa zjednodušila premávka na československom úseku trate, úsek lokálnej železnice Bratislava - Krajinská hranica (BKH) od Kopčian po Berg bol prerobený na napájanie napätím 550 V. V roku 1925 sa v centre Bratislavy vybudovala slučka električkovej trate cez Vajanského nábrežie a Mostovú pridaním tretej koľajnice a objazdovej koľaje v konečnej stanici, čím lokálna železnica a mestská električka začali využívať spoločnú slučku aj v tomto úseku. V tomto období mala Lokálna železnica BKH a Bratislavská mestská elektrická železnica spoločného riaditeľa, Ing. Jaroslava Bartoška.

Po zavedení autobusovej dopravy v Bratislave sa už v roku 1928 snažil BEÚS o získanie koncesie na autobusovú linku, ktorá by viedla z Námestia Ľ. Štúra súbežne s trasou lokálnej železnice až po hranicu pri Bergu.  Údajne mala táto autobusová linka slúžiť ako predĺženie rakúskych autobusových liniek do Bratislavy. Podľa iného zdroja bolo snahou BEÚSu zlikvidovať konkurenta lokálnej železnice, ktorý so svojim autobusom jazdil vždy niekoľko minút pred odchodom vlaku lokálnej železnice, čím jej uberal cestujúcich. V tom čase lokálna železnica prevádzkovala denne 66 vlakov, ktoré podľa podniku neboli ani z jednej pätiny obsadené. Aj keď BEÚS koncesiu reálne nedostal, už v roku 1929 na základe uistenia, že bude "zásadne vydaná", otvoril túto autobusovú linku, ale predbežne v pozmenenej trase z Kamenného námestia do centra Petržalky.

Od 15. mája 1931 boli na elektrickej železnici Bratislava - Viedeň zavedené denne dva páry rýchlikov s jazdnou dobou približne 2 hodiny (s prestupom v Bergu). Na valnom zhromaždení spoločnosti BEÚS v roku 1933 sa rozhodlo o odkúpení väčšiny akcií lokálnej železnice Bratislava - Krajinská hranica, aby sa zvýšil podiel koľajovej dopravy, pretože autobusy boli trvalo stratové. V roku 1935 BEÚS prevzal prevádzku lokálnej železnice do svojej správy. Takto spoločnosť získala aj elektrické vozne Ganz CMg a vlečný vozeň Ganz C, z ktorých však neskôr niektoré predala a časti zvyšných využila pri stavbe prvých štvorokenných električiek vlastnej stavby. V druhej polovici roka 1935 sa prestavala trať lokálnej železnice z mesta po hranicu na rozchod 1000 mm. Počas prestavby železnice premávala náhradná autobusová linka K na trase z Námestia Ľudovíta Štúra do Kopčian a autokar na colnicu Berg. Od 4. januára 1936 sa začala premávka na prestavanej trate regionálnou električkovou linkou E do Kopčian so špeciálnymi vozňami až ku hranici pri Bergu, kde bol prípoj do Viedne.

Odstúpenie Petržalky Nemecku v októbri roku 1938 na základe Mníchovskej dohody znamenalo ukončenie prevádzky električkovej linky E do Kopčian a Bergu. Prevádzka železnice na úseku Berg - Viedeň bola zachovaná, a už krátko po obsadení Petržalky bola namiesto zrušenej električky zavedená nemecká autobusová doprava od Dunajského mosta cez Petržalku po Berg, kde mohli cestujúci prestúpiť na vlak do Viedne. V lete 1939 bola zavedená aj priama autobusová linka medzi Bratislavou (Šafárikovo nám.) a Viedňou (Schwarzenbergplatz) s dvoma spojmi denne do Viedne a troma z Viedne do Bratislavy. Krátko nato bol bývalý československý úsek lokálnej železnice od Bergu po železničnú stanicu Petržalka prestavaný na rozchod 1435 mm a zapojený na trať Pressburgerbahn-u. BEÚS-u sa podarilo v roku 1939 predajom vozňov a infraštruktúry lokálnej železnice nemeckej strane získať finančné prostriedky, ktoré boli následne využité na nákup výzbroje pre nové trolejbusy. 

Prevádzka elektrickej železnice Petržalka - Berg - Viedeň skončila v roku 1945 súčasne so skončením druhej svetovej vojny a železničná premávka z Bratislavy cez Berg do Wolfsthalu sa už nikdy neobnovila. Po druhej svetovej vojne sa však opäť zaviedla autobusová linka Bratislava - Berg - Viedeň.

Električková doprava do Petržalky sa ešte nakrátko obnovila v 50-tych rokoch 20. storočia, ale už len v úseku Šafárikovo námestie - Sad Janka Kráľa. Obsluhu Petržalky a Kopčian naplno prebrala autobusová doprava.

Od roku 2008 nadväzuje na rakúsky úsek trate S7 Pressburgerbahn-u (Viedeň - Wolfsthal) autobusová linka 901, ktorá nahradzuje chýbajúce koľajové spojenie do Bratislavy. Na linke je v ponuke aj spoločný autobusovo-vlakový lístok z Bratislavy do obcí Petronell - Carnuntum a Fischamend nazvaný Pressburgerbahn. V roku 2013 prešla časť elektrickej železnice medzi Hainburgom a Wolfsthalom rozsiahlou modernizáciou.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
to uz je druhy clanok z 2007/2008 co hovori ze v 2013 uz take spojenie je zrealizovane, vcera sme sa boli pozriet kolajnice su zatial neviditelne...OBB asi caka na EU penize
Reakcia na: Pajo #61:
Tak OBB nemozu za to ze ZSSK dlabe na vecernu/nocnu dopravu...
Reakcia na: Error 0x007 #67:
Nie, prac. dni idú každú hodinu vlaky aj z petržky,aj z hlst aj busy.. a cestujúcich v nich spočítali. Ano je to nad 100, tušim okolo 150-200.
V rannej špičke z Ba a poobednej z Viedne je to niekoľkonásobne viac, tam majú tie vlaky opodstatnenie a sú aj dobre využité. Ale to sú 2 hodiny ráno a 4 poobede. nie je žiaden dôvod budovať ďalšie žel. prepojenie..Ba-W.
Projekt sa volá Brawisimo a neviem či sú už z neho uzavreté a hlavne zverejnené výsledky. Nám. to prezentovali ako predbežné na jednom odbornom seminári..
Badner Bahn v roku 2007 o predlzeni viedenskej električky z Wolfthalu do Bratislavy

http://wirtschaftsblatt.at/home/nachrichten/oesterreich/1043840/index


Reakcia na: Mike #59:
Dakujem ? Podla toho to vidim realne v tychto casoch:

- ranna spicka v smere W - BA
- sedlo (dajme tomu 9h - 14h) v oboch smeroch (aj ked urcite nad 100 a nie vyrazne menej nez 200)
- v poobednajsiej spicke a vecer v smere BA - W

Pocas rannej spicky z Bratislavy a pocas poobednajsiej z Viedne ide uz len jednym vlakom priblizne viac ludi ako sa zmesti do klbaku.

Inac podla mna to pocitanie za hodinu je dost cudne, kedze vlastne za hodinu ide iba jeden vlak...

Mohol by si sem dat nejaky link na tu studiu? ?
Reakcia na: AAA #65:
Hej, bolo to o tom. Čo mám info, obnovenie IC vlakov do Viedne vzhľadom na to, že vyťažené boli akurát tak v nedeľu už nenastane, ale v budúcnosti by mali jazdiť priame vozne KE - Wien cez Marchegg a uvažuje sa aj nad priamymi vozňami od jedného z pohronských rýchlikov. Od ktorého GVD to bude a či to vôbec niekedy bude je zatiaľ vo hviezdach. Ale určite je to reálnejšie ako výstavba trate Wolfsthal - BA.?
Reakcia na: PetoMHD #64:
Takže zas to bolo o zastaralej zásade, že štátne železničné spoločnosti medzi sebou neplatia cashom, ale naturálnou vyrovnávkou výkonov.
Reakcia na: AAA #54:
Vlaky BA - Gänserndorf boli len kompenzáciou zo strany ÖBB voči ZSSK za to, že slovenské IC vlaky z Košíc jazdili až do Viedne + aj za ten jeden IC Donau, čo chodil len BA - Wien a späť. Keď sa začala prestavba stanice Südbahnhof na stanicu Hauptbahnhof boli slovenské IC vlaky do Viedne zrušené a tým pádom zanikli aj priame vlaky do Gänserndorfu.
Reakcia na: diwi #60:
O aký "prepoj dvoch hlavných miest" tu ide? Tie dve hlavné mestá sú UŽ DNES prepojené, a nie hocijako, ale DVOMI kapacitnými a rýchlymi železničnými ťahmi, kde zďaleka nie sú vyčerpané rezervy na prípadné ďalšie zrýchľovanie a posilňovanie dopravy, ak bude raz potrebné.

Do tohto všetkého budovať TRETIE prepojenie týchto miest mi pripadá ako čisté šoto, ktoré nemá žiadne iné, než nostalgické dôvody. Osobne tipujem, že ÖBB možno raz predĺžia trať z Wolfsthalu do Kittsee, kde bude možnosť prestupu na existujúce vlaky BA-Petržalka - Wien. Budovať železničnú trať kamsi na Nám. Ľ. Štúra je však utópiou aj pre eurofondy, neverím, že ju niekto niekedy bude stavať a ani neverím, že je potrebná.
Reakcia na: diwi #60:
1. Pracujúci v prihraničnej oblasti smer Wien spojenie s Wien dnes majú. Z najväčšej prihraničnej "dediny" dokonca dvoma rôznymi smermi - cez Marchegg aj cez Kittsee/Bruck. Obe trate majú pritom dostatočnú kapacitu a plánuje sa ich zdvojkoľajnenie.
Takže, pracujúcich môže pribúdať a pribúdať.

2. Platí to, čo píšem v bode 1 (bývajúci/pracujúci). Jediný chýbajúci úsek železničnej trate je Wolfsthal - Bratislava... Tu možno uvažovať o bývajúcich/dochádzajúcich predovšetkým z Wolfsthalu a z Hainburgu, za kruhovým objazdom pri Hoferi počet týchto ľudí prudko klesá. Tieto dve obce však nedokážu vygenerovať také množstvo cestujúcich, aby sa budovanie trate oplatilo... Aj súčasná autobusová linka mala pôvodne 30-minútový interval a teraz má hodinový. A bude ešte dlho trvať (ak k tomu vôbec niekedy dôjde), aby v tomto úseku bol taký silný dopravný prúd, aby malo zmysel takúto trať vybudovať a následne prevádzkovať. Pliesť sem ázijských turistov je už úplne mimo misu... pre nich bude väčšia atrakcia cestovať loďou ako lokálkou na ktorej jedinou zaujímavosťou je vedenie trate okolo Hainburgu.

Ak Rakúsky štát s OBB vidia túto trať ako možnosť realizácie, prečo sa o nej nijako nezmieňuje stratégia Zielnetz 2025+ a jediné, v čom sa plány OBB dotýkajú Bratislavy je toto?: http://www.oebb.at/infrastruktur/de/5_0_fuer_Generationen/5_4_Wir_bauen_fuer_Generationen/5_4_1_Schieneninfrastruktur/Weststrecke/Streckenausbau_Wien_-_Bratislava/index.jsp
Reakcia na: 810zssk #57:
Pozri si napr. posledny osobak vecer z Novych Zamkov do Bratislavy, to je podstatne vacsi ulet ako vlak 3.12 rano z Viedne do Bratislavy ?
opytam sa inak, je predpoklad, ze pracujucich v pohranicnej oblasti smer Wien bude ubudat alebo pribudat?

tak isto byvajucich v oblasti ktorou by tato trat prechadzala, nehovoriac o trende samostanych azijskych turistoch, ktory taketo atrakcie vyhladavaju.

ak na obe otazky je odpoved NIE, tak potom ta trat by bola zbytocna, a odpovede ANO vidi Rakusky stat s OBB asi ako ako moznost realizacie, o ziadnu nostalgiu tu nejde, ide o prakticky prepoj dvoch hlavnych miest.
Reakcia na: Error 0x007 #43:
Za hodinu. Keď boli spočítaní cestujúci, ktorí cestujú na trase Ba - Viedeň, vo všetkých spojoch, ktoré vychádzajú z Ba a idú do Viedne povedzme za hodinu medzi 10.00 a 11.00, tak to bolo okolo 200, alebo menej. Opačným smerom jednoznačne menej. A to isté aj večer po 21tej..
Reakcia na: AAA #54:
Ten vlak co Pajo spominal chodil z/do Viedne. Pokial ide o vlaky do Ganserndorfu, islo zrejme o pokus vytvorit atraktivne regionalne spojenie predlzenim vlakov z Marcheggu - jeho neuspech krasne demonstruje ako vytazene by asi chodili vlaky do Wolfsthalu.
Reakcia na: Pajo #52:
Co je na tom ulet? To ze na Slovensku ZSSK razi teoriu ze ludia nemaju co v noci cestovat este neznamena ze to tak ma byt. Napriklad v Kodani sme uplne bezne chodili z centra do hotela na letisku vlakom o druhej v noci - jazdilo to celu noc v hodinovom takte a nikomu to neprislo divne.

Pokial ide o Night-Liner, nepoznam detaily a neviem preco nefungoval, ale tie nocne vlaky z Viedne co jazdia dnes cez Kittsee prazdne nechodia.
Reakcia na: Pajo #49:
Urcite uz po polnoci? Ja som z toho vlaku vzdy isiel na N80, ale zdalo sa mi ze podchod bol v prevadzke.
Reakcia na: Pajo #48:
Ach tak, to potom chapem. Vdaka za info 🙂
Reakcia na: Pajo #51:
Musím sa priznať, že som nikdy veľmi nepochopil význam tých vlakov Ganserndorf - BA? Niekto tým aj cestoval?
Reakcia na: Error 0x007 #50:
Po ceste tak priemerne ludia nastupuju asi takto:
1. Bruck/Leitha: Nastupuje priemerne tolko ludi kolko mozes spocitat na prstoch
2. Parndorf Ort: Nastupuju studaci (tiez mozes spocitat na prstoch, pripadne + prsty na nohe ? )
3. Kittsee: priemerne 1-5 ludi
Tak ked ti potom v Blave vystupi 100+ ludi tak hadaj odkial idu ?
Dokonca 3 mesiace tu bol spoj 3:12 Vieden 3.59 Ba-Petrzalka, ale to bol uz fakt ulet aky sa nevidi ☺
Ked uz kecame o efektivite, spomina si niekto tu pritomny na nocne VT5047 kedy posledna isla z hlavnej 0.50 a prichadzala na hlavnu 1.37? 🙂 To boli ine jazdy duchov 🙂 ale samozrejme ze to vydrzalo iba velmi kratko... ☺
Reakcia na: 810zssk #45:
Ja viem, ale ja aj pozorujem situaciu na zastavkach, a tipujem, ze vyse 90% ludi vystupujucich v BA-Petrzalka ide z Viedne.
Vlak s prichodom o 19h v BA tipujem ze vystupuje okolo 100, asi viacej, vlak predtym mozno este viac (aj ked tam je Wiesel, ktory svojou vysokou kapacitou lahko vyzera poloprazdny)
Aj tak ten podchod po polnoci uz zamykaju a musi sa ist ako za starych cias pred EU cele dokola po viadukte na N93, cca 10 minut peso.
810zssk: ZSSK malo problem u ZSR zabezpecit prevadzku budovy pre verejnost po polnoci.
Reakcia na: Pajo #46:
A to z akeho dovodu prosim? Ukoncovat ten vlak v Kittsee by bol dost silny nezmysel.
A to sa uz OeBB viackrat vyhrazalo, ze ho ukonci 1.47 v Kittsee, ani neviem akym zazrakom ich ZSSK ukecala :)))
Reakcia na: Error 0x007 #43:
Zas pozor, treba rozlisovat ludi co idu W-BA a co nastupuju/vystupuju po trase a ak to spravne chapme, nerataju sa do toho poctu.

Napriek tomu mi 200 ludi pride dost podhodnotene, ved 15-20 ludi vypadne uz len z toho vlaku co ma prichod 1:52 do Petrzalky.
Reakcia na: diwi #40:
A preco by mal prosim listok medzi Bratislavou a Viednou stat euro, alebo dve (bratislavska, resp. viedenska MHD)?? Kto by to dotoval? Ci si uz vymyslel ekonomicke perpetum mobile?

Mam pocit ze sotousi uz uplne stracaju sudnost.
Reakcia na: Mike #37:
Mozes mi, prosim, odpovedat na otazku? Lebo ja teraz neviem ci v jednom vlaku ide menej nez 200 ludi alebo v celom casovom obdobi...

Ak pocas celeho sedla a vecera jazdi dokopy menej nez 200 ludi tak:
1. Si tadial asi nikdy nesiel
2. Studiu robili slepy ludia
3. Je to totalny nezmysel, kedze dost presne ti mozem opisat situaciu, ako to vyzera v sedle aj vecer (teda aspon cez Kittsee)
Diwi: nie je dovod ist autom. Oebb kazdy den ponuka neobmedzene cestovanie pre 5 osob po celom rakusku vlakmi rex za 32 eur komplet, takze sa pokojne mozte ist pozriet aj za vieden... Takejto ponuky sa na zssk ja asi uz nedozijem....?
Reakcia na: diwi #40:
Hej, hej keď v súčasnosti stojí jednosmerný lístok Wolfsthal - Wien 10€, tak BA - Wien bude stáť 90 centov.... (lístok na úrovni BA MHD).
Do Simmeringu vlak z BA jazdí.

Ale koniec koncov EÚ podporuje liberalizáciu železníc, tak keď je to také výhodné postav s ďalšími snílkami trať do BA a prevádzkuj tie vlaky.
atraktivna ta trat je aj pre Wienerov aj pre Presporakov, ak by taky listok stal nieco ako MHD listok bud vo Wien alebo v BA tak je to zaujimave pre vsetkych. Momentalne cena spiatocneho listka do Wien je cez 11Euro/osoba co pre moju rodinu predstavuje 55,-Euro, cize logicky radsej ideme autom,
po trase vela ludi by pouzilo aj cestoanie do Schwechatu a Simmerngu na prepoj do metra. Ako hovori klasik: MYSLI GLOBALNE, KONAJ LOKALNE.
Reakcia na: audorf #36:
Pre zlepšenie spojenia BA - Wien je lacnejšie a výhodnejšie zvýšiť priepustnú výkonnosť súčasných tratí Wien - DNV a Parndorf - Petržalka, kde sa aj počíta perspektívne so zdvojkoľajnením, ako predlžovať jednokoľajnú trať s parametrami lokálky z čias monarchie.
Reakcia na: audorf #36:
Dochadzajucich je stale prilis malo.

Turisti navstevujuci Vieden/Bratislavu mozu cestovat cez Marchegg, alebo Kittsee, je to pre nich ovela rychlejsie. Nikto z nich nebude mat zaujem o vyrazne dlhsiu trasu cez Wolfsthal.

Cestujuci na letisko Vieden nebudu chodit vlakom ked autobus je vyrazne rychlejsi. Ani kvoli ekologii.

Ako chces tu trat napajat? Dualny rozchod? A kam by to v BA jazdilo? Po akych tratiach? Ake vozidla?
Reakcia na: Error 0x007 #34:
Nie je ich ani 300 a dokonca ani 200..
Kto by obnovenu viedensku elektricku pouzival ? Stale rastuci pocet cezhranicnych obyvatelov Dolneho Rakuska, dochadzajucich do Bratislavy, studenti, turisti, navstevujuci Vieden a Bratislavu a v neposlednej rade cestujuci z letiska Schwechat. Je to ekologickejsie nez autobusy, ci ?

Znovuobnovenie trate z Wolfsthalu do Petrzalky by sa mohlo s vyuzitim fondov EU na cezhranicnu spolupracu prepojit s vznikajucou elektrickovou tratou v Petrzalke. Chce to vsak obciansku iniciativu zdola a politicky suhlas bratislavskeho VUC a regionu Dolneho Rakuska a pravdaze OEBB.
Reakcia na: skopi #15:
Pri Šafku sa "viedenská" električka nikdy v minulosti neotáčala. Trať viedla z mosta po Vajanského nábreží, cez Štúrovo námestie, okolo SND a Jesenského ulicou smerom na Štúrovu a potom rovno opäť na most. Takto by to mohlo byť aj teraz, ibaže v opačnom smere, nakoľko teraz už jazdíme na cestách vpravo. Názvy ulíc a námestí sú dnešné, v čase premávky pôvodnej električky sa v uhorskom meste Pozsony samozrejme volali v maďarčine celkom ináč.
Reakcia na: Mike #23:
" napr. pracovné dni sedlo a večer sa medzi Ba a Viedňou vozí toľko ľudí, že namiesto vlaku z DNV, z Petržalky a busu slovaklines z Nív by stačil jeden kĺbový bus..."

-> Prosim mi vysvetli ako to myslis. To akoze vecer BA-W cestuje aj cez juh aj cez sever tolko ludi ze by si ich mohol namackat do klbaku? Ak to chapem spravne tak to je najväcsia hovadina ktoru som za posledny cas pocul (zmestili by sa, ale to by rekord tych 360 ludi zdaleka prekonali...). Ked to je myslene inac, tak mi to prosim vysvetli...
Reakcia na: diwi #17:
Co je preboha Mergegg? Znie to madarsky...
Reakcia na: Mike #31:
Ale čo ty vieš... možno diwi poskytne zoznam tých strategických plánov na obnovu (z celoštátneho pohľadu) málovýznamých lokálok, kde bude uvedené, že bez ohľadu na (ne)návratnosť vynaložených zdrojov sa toto vybuduje a basta.
Reakcia na: 810zssk #30:
V pôvodnom TEN-T 17 bolo trasovanie z Viedne po trase S7 cez Schwechat a potom cez súčasnú Goetzendorfskú spojku na trať smerom na Bruck (a do Ba). Toto keby ešte niekto dal na papier do nejakého projektu tak tomu uverím.. ostatnému nie...

diwi: OeBB zoštvorkoľajňuje (alebo už je to hotové) trať Viedeň - Linz a tam boli sakra dlhé a náročné tunely.. teraz je na rade tunel na trase Viedeň - Bruck a. d. Mur, namiesto Semeringerbahnu..to sú strategické projekty OeBB kde sa investujú stámilióny Eur .. popritom nejakých pár km jednokoľajnej trati po poli na okraji republiky je pre nich kvapka v mori.. Keby to bolo naozaj pre nich také strategické, tak už to pár rokov stojí... takých predĺžení si môžu dovoliť počas roka aj 8. ..aj keď už aj v tom Wolftshale sú v pokračovaní bývalej pressburgerbahn sú všetko popredávané pozmeky a výkup by nebol úplne ľahký...
Reakcia na: diwi #28:
Obnova povodnej trate je uplne pase, jedine co hrozi je Kittsee - Wolfsthal a ani to nie je nejake extra pravdepodobne. Ta trat sa totiz nijak neda odovodnit.
Reakcia na: diwi #28:
Až ju obnovia, tak môžeme ísť spolu porátať tých denne dochádzajúcich do Viedne. ?
Reakcia na: Mike #27:

MHD bola niekedy ziskova vec mesta/kraja/statu?Videli ste naklady na spojenie Twin-City Liner? mate predstavu aku stratu take prevadzkovanie takeho spojenia predstavuje?

Valec: technicky sa v trakcnej deprave nevyznam, avsak aspon tu neskusam fabulovat argumentami ktore neexistuju (vid tvoje BRAWISIMO), pocet SK zijucich v pohradicnej AT oblasti...

OBB ma stale v strategickom plane tuto trat obnovit (Pressburgerbahn) a tu nejde o navratnost investicie, a ziadne argumenty tohto fora proti ich rozhodnutie nezastavi to zrealizovat. Z tohto dovodu mola modernizovana aj Sbahn trat az do Woflsthalu, momentalne sa riesia problem s pozemkami v blizkosti byvalej trate.
Reakcia na: diwi #24:
Ale opäť sme pri tých denne dochádzajúcich z Ba do Viedne? Pokiaľ stále budú mať rýchlejšie spojenie ako tou S7 (a to určite budú) tak si vyberú to... Jedine že by tá cesta s S7 stála polovicu z toho čo vlakom z Petržalky cez Bruck... Nehovoriac o tých čo chodia vlakom z hlst. alebo z DNV.. tí na tú šotodráhu cez Wolfsthal nepresedlajú nikdy..
Takže sa vráťme k tým čo bývajú v prihraničných obciach..Prellenkirchen si videl kde presne je na mape? Či si myslíš že ich bude bus zvážať na prípoj k vlakom do BA do Hainburgu? Nad rámec súčasnej linky 575 ktorá tam premáva? A zvlášť keď tam býva tých 120 Slovákov? .. keby aj do pár rokov ich tam bolo 320..
Takže stavať železnicu nanovo z Wolfsthalu do BA pre tých hoc aj 1500 Slovákov v Haiburgu a Wolfsthale? Keby to bolo také terno DPB tam zahustí interval na tej 901 na polovicu, lebo by bola zisková.. ale aj na nej je efektívne plný akurát jeden spoj ráno a možno 3 poobede...
Reakcia na: diwi #24:
Ešte raz:
1. Dochádzajúci z BA do Viedne nebudú cestovať linkou S7, lebo je to o 15-20 minút dlhšie ako súčasné možnosti.
2. Žiadne zo súčasných vozidiel OeBB prevádzkovaných na tej trati nebude môcť vyjsť do bratislavských ulíc, premávať by mohli akurát tak po ŽST Petržalka. Tým padá výhoda vedenia do centra a potvrdzuje sa bod 1.
3. Neviem kam chceš potiahnuť tých 600V... do Rakúska? Také napájanie sa nikde na železnici nepoužíva. Tým len potvrdzuješ, že technickej rovine vôbec nerozumieš.
4. Postaviť si železnicu môžeš aj ty... ale ani rakušáci nebudú stavať 7 km trať s pomerne drahým nadjazdom ponad diaľnicu len kvôli tomu, aby po nej 2x za hodinu prešiel vlak.
5. Ak by si to aj postavila rakúska strana, tak čisto na ich území na trať by sa napájala na súčasnú od Kittsee (a vlaky by zasa končili len na ŽST Petržalka). Aj to len za predpokladu, že v trase budú nezastavané pozemky.

OeBB má práve záujem zdvojkoľajniť a elektrifikovať trať cez Marchegg, čím sa dosiahne jej vyššia kapacita a zároveň to bude aj najrýchlejšie spojenie BA-W. V ich záujme určite nie je mať 3 rôzne spojenia na úrovni dôb monarchie.
Reakcia na: diwi #24:
Úplná liberalizácia na koľajniciach v EU (2018-2019) sa blíži - a zdá sa, že aj v mestskej koľajovej doprave. Úplné oddelenie vlastníkov "koľajníc" od prevádzkovateľov koľajových vozidiel (vlaky, električky, trolejbusy), ako aj liberalizácia dotovanej koľajovej prepravy, môžu teoreticky spôsobiť, že MHD v Bratislave (prípadne aj bratislavskú električku) môže kľudne prevádzkovať napríklad rakúska spoločnosť ?
Reakcia na: Mike #23:
Opat take vlacne argumenty, ty musis byt asi kuzelnik, ked uz mas vysledky z BRAWISIMO-a, kedze oficialne neboli zverejnene. Realita je takato (clanok NC z 12/2012):

"Na konci roku 2008 tam žilo 475 ľudí zo Slovenka. O niečo južnejší Prellenkirchen hlási 120 Slovákov. Od októbra 2007, kedy Slovensko vstúpilo do Schengenu, stúpol počet Slovákov vo Wolfsthale z 32 na dnešných 223."

+ nehovoriac o denne dochadzajucich ludi do zamestania a skol do Wien.

O.i. prioroti EU v doprave je kolajova doprava, t.j. aj Schnellbahn (S7) z takeho mesta ako Bratislava do Wien, cez Schwechat by to splnala.
Viac menej je jasne ake vozy by stali v BA, islo by ako si spominal existujuce z OBB, kedze potiahnut 60V siet nie je problem v ramci EU aj cudzi stat ak ide o nove kolajisko.

Ved ale nastastie rozhodnutie o realizacii takejto trati nie je na nas, ale na OBB a rakuskych politikoch, ktori vidia aj dalej ako za roh svojho rodneho mesta.
Reakcia na: skopi #19:
Bruck a. d. Leitha je "trochu" mimo.
Rýchlejšie ako 901? do Wolfsthalu je to spod nového mosta snp 12 minút, do Hainburgu 21. Keby ten tramtrain alebo čo išiel nech by z Jesenského či Nám. Ľ. Štúra cez Starý most a petržalskú žel. stanicu, ťažko by bol rýchlejší..
Nové, kapacitné, eliny...? OeBB prevádzkuje na S7 súpravy 4020 a talent... kupovali by kvôli šotodráhe Pressburgerbahn niečo nové, extra? Alebo tie vozidlá nakúpi a bude servisovať DPB? ZSSK? Alebo nebodaj nejaký súkromník? regiojet?
Oebb má inú napäťovú sústavu ako naše železnice. Čiže dané vozidlo pôjde najprv pod sieťou 600V DPB, potom pod el. sieťou našich železníc a do tretice pod OeBB sieťou? To budú také vozidlá s transformátormi? Zrejme sa dajú vyrobiť, možno už také niekde v EU premávajú.. ale koľko by stáli? Asi o dosť viac ako klasická električka.. Alebo sa budú 3 krát prepriahať lokomotívy ako v 20tych rokoch?
A tá 901.. vieš aká plná chodí? Si vygugli projekt BRAWISIMO.. ktory zisťoval na jeseň 2013 objemy cezhraničnej dopravy medzi SK a AT.. napr. pracovné dni sedlo a večer sa medzi Ba a Viedňou vozí toľko ľudí, že namiesto vlaku z DNV, z Petržalky a busu slovaklines z Nív by stačil jeden kĺbový bus...
A aké ďalšie rakúske dediny by mali mat priame spojenie s Ba? Petronel Carnuntum, Bad Deutsch Altenburg? maria ellend? tam je taký dopyt? Alebo je tam vôbec nejaký dopyt? Alebo máš informácie že o pár rokov vznikne?
Reakcia na: skopi #19:
"pomerne kapacitná spojka" - a kto by tú kapacitu využil?
"ešte by to bolo aj rýchlejšie" - ak tom tu uviedol, že vlak na tej trati je plus múnus rovnako rýchly ako vlak, tak o koľko by to bolo rýchlejšie?

A na Bruck a. d. Leitha si v súvislosti s touto traťou ako prišiel?
Reakcia na: Valec #18:
historicka trat to bola, a mala byt, fungovala ako prepoj dvoch dolezitych miest, to ze po vojne bola zrusena uz je geopolitcka vec. Zamer bolo zfunkcnit prepojenie tychto dvoch miest komfortnou, ana vtedajsiu dou rychlou dopravou. O ucele sucasneho pripadneho prepoja presne hovorim aj ja ako pise skopi, cezhranicny MHD prepoj okolitych dedin. tak isto ako Sbahn co chodiaz do Wofsthalu je vyuziivane maximalne efektivne studentami a zamestnanymi ludmi vo Wien. Je torsku ine vystupit vo Wien Mitte a ine v Simmeringu kde mas priamo U-Bahn.
Nasej rodine dost by takyto prepoj pomohol, kedze deti a zamestnanie = smer Vieden, je pre nas lepsia alternativa pre buducnost deti a zamestania. Tak isto to vidim ako obrovsky potencial, kedy bezny turista z centre Wien odvezie do centra Bratislavy bez prestupov.
Obnova tej trate je sotousovina, nema to nijaky zaklad. Kto a preco by tym jazdil? Ak dnes tam chodi poloprazdna 901, ako casto a ako plny by tam chodil vlak?
Reakcia na: Valec #18:
Tu ani tak nejde o spojenie Viedeň - BA ale BA a priľahlé Rakúske dediny a mestá typu Wolfstahl, Hainburg, Bruck a. d. Leitha atď. Keby sa mala rozbiehať aj BID do zahraničných miest, bola by to významná a pomerne kapacitná spojka, samozrejme ak by sa tam nakúpili aj nové, kapacitné eliny. Nahradilo by to L 901, na ktorej jazdia SORky a ešte by to bolo aj rýchlejšie. Loď ti tiež neobslúži všetko, len to, kde je rieka, tým pádom len Hainburg a BA. Ja si myslím, že by sa to využilo.
Reakcia na: diwi #17:
O akom historickom spojení hovoríš? Však za 100 rokov od začiatku prevádzky to spojenie 76 rokov neexistovalo. Nejde o tom, či niekto také spojenie chce alebo nie, ale o to, aby sa aj uživilo...
Dnes to vlaku z Wien-Mitte do Wolfstahlu trvá 75 minút. Do Petržalky by to bolo dajme tomu ďalších 5 (som optimista) a do centra BA ďalších 10, čiže dokopy 80 (90) minút. Z letiska je to o polhodinu menej. Naproti tomu existujú dve možnosti železničného spojenia W-BA s časmi jazdy 57 a 65 minút. Kto by teda cestoval o 15-20 minút dlhšie keď nemusí? Na letisko je možné dostať sa za 45-60 minút, teda ani tam by jazda vlakom nebola o nič výhodnejšia, autobusová doprava naviac plne kapacitne postačuje. Regionálne vzťahy tiež nie sú také silné, aby si vyžadovali budovanie železničnej trate.
Takže si to zhrňme... výstavba infraštruktúry, vozba prázdnych až poloprázdnych vlakov, cestovný čas dlhší ako plavba loďou.... pre koho by to teda bolo atraktívne?
nerozumiem odmietave stanovisko ludi, ktory takyto spoj nechcu a dopredu ho zavrhuju. Ved ide o historicke spojenie, ktore by aj zjednodusilo pristup na letisko Schwechat, a aj zatraktivnilo vzajomne mesta pre domacich aj pre turistov. Ti vypadnuti turisti na Petrzalskej stanici su pravom sokovani prostredim, v ktorom sa zaruzu ocitnu nehovoriac o dalsej komplikacii ako sa dostat vlastne do toho hlavneho mesta. Avsak jediny kto zatial v tejto veci hovoril politicky bol Fico v 2008 myslim, avsak odvtedy to akoby na nasej strane umrelo. OBB to naposledy prerokovavalo minuly rok v lete, s tym ze do buducna to bude robit v ramci projektu modernizacie Mergegg trate (cez EU peniaze?)
Reakcia na: skopi #15:
A vlastne aj by to v úseku BA - Hainburg nahradilo L 901
Reakcia na: Boro #8:
Starý most bude po rekonštrukcii pre oba rozchody, čiže keby sa náhodou uvažovalo s tým, že by obnovili viedenskú električku, za mostom pri šafku by mohli urobiť bočnú koľaj, kde by sa otáčala. V petržke by sa mohol urobiť duálny rozchod 1435 mm na trati cca po Nám. Hraničiarov a nejako by to mohli cez Rusovsku cestu potiahnuť k ŽST Petržalka, a odtiaľ vybudovať viedenskú električku ako kedysi. Bolo by to podobné ako kedysi, ale veď nechajme "kompetentných" rozhodnúť. Nebolo by to zlé ako atrakcia.
Reakcia na: Mike #13:
Tie vlaky BY MOHLI jazdiť v roku 2013, AK BY niekto pre tým na tú srandu dal asi 70 miliónov Euro (píše sa v texte)
Reakcia na: čumyl #12:
No a teraz máme čo? Február 2014. Takže tie vlaky už vlastne premávajú (rozumej by premávali ak by to začalo v tom 2013).. Tak to myslel valec...
Stále je to nereálne, nemá to dostatočný potenciál, nezaplatia to ani eurofondy, ani Rakúšania, ani my...
Reakcia na: Valec #11:
Voľne preložené: Prvé vlaky lokálky BY MOHLI jazdiť v roku 2013. Spojenie medzi Bratislavou a Viedňou BY trvalo niečo okolo hodiny.
Nič v zlom, možno som ja nepochopil Tvoj fór...
Reakcia na: čumyl #10:
Prečo máš pocit, že som tomu nerozumel?
Reakcia na: Valec #7:
Wenn Sie wirklich nicht Deutsch verstehen, Benutzen Sie die Google Übersetzer ?
Reakcia na: Boro #8:
Ale nevymyslajte tu sotousoviny, aj keby sa ta trat hned postavila (co akoze sa nepostavi) tak:
a) ziadna zmena napatia na hranici nebude, ked tak v stanici Bratislava-Petrzalka, resp. Wolfsthal (ale skor ta Petrzalka)
b) tym padom by sa na tuto novu trat Eg6 ako aktivny rusen nedostala
c) na obnovu trate po Viedenskej uplne zabudnite, not gonna happen... to uz skor tam bude elektricka (ale asi ani ta nie)
Reakcia na: Mirtschi #2:
Obnovenie a predĺženie trate by bolo super a cez Eurofondy by to snáď mohlo aj prejsť. Je na kompetentných, aby sa o to pokúsili. Historickú lokomotívu Eg6 už aj máme v rekonštrukcii, takže bude funkčná. Ani jej veľkého opotrebovania by sme sa nemuseli báť, aj keď je to už vyše 100 ročná starenka. Aj tak by ťahala vagóny len po rakúsku hranicu, kde by sa musela vymeniť kvôli odlišnému napätiu a frekvencii prúdu v troleji. Ale tak to fungovalo aj v čase, keď bola trať v minulom storočí prevádzkovaná. Ak by sa pri rekonštrukcii starého mosta (okrem bratislavskej "úzkokoľajky" 1000 mm) pridal aj klasický železničný rozchod 1435 mm, mohla by zachádzať až do centra mesta, tak ako kedysi.
Reakcia na: diwi #6:
Die ersten Züge der Lokalbahnen könnten 2013 in Betrieb gehen. Sie würden Wien und Bratislava mit einer Fahrzeit von rund einer Stunde verbinden.

Takže, už to vlastne jazdí. ?
napisal som starostovi Wolfsthalu ze aky je terajsi stav, toto som nasiel z 2008 clanok, co hovori o nejakej lokalke z Wolfsthalu do BA

http://www.iv-wien.at/dokumente/66/Wien.pdf
Reakcia na: diwi #4:
Ak je to pravda, z coho tuzia ten nezmysel financovat? Leno slovensky usek tazko pojde z ich budgetu a nevidim realne ze Slovensko by investovalo do takeho nezmyslu.
OBB to uz udajne odklepla v planoch na najblizsich X rokov, neviem najst tu tlacovu spravu, vyhra SPO socialistov bola vsak podmienkov, aby sa to do buducna realizovalo. Ovsem pre OBB to nie je priorita, takze ak tak mojim odhadom v roku 2020 az 2025
Mirtschi, suhlasim ? Este tak v Petrzke urobit elektricku po stanicu a celkom by to bolo prakticke. Konecne by sa dalo chodit aj na letisko vo Schwechate elinou/vlakom rovno z mesta.
Mohlo by sa skúsit obnoviť-predlžiť tú trať od Wolfsthalu do ŽST Petržalka. Ono, kedˇ sa vezme, jediné náročnejšie čo treba postaviť, je most ponad dialnicu za Kopčanmi ktorá pôvodnú trať presekla. Násypy, niekde dokonca aj koľajnice podľa fotiek zostali dodnes. To by stačilo odstrániť kroviny, položiť nové kolajnice, čo aj tak raz za čas sa bežne robí na iných tratiach a postaviť trolejové vedenie, ktoré sa tiež raz za čas aj inde vymieňa. Podľa mňa by Únia aj na to Eurofondy odklepla v rámci cezhraničnej spolupráce podobne ako na most cez Moravu v D.N.Vsi.
Mohli by ste do toho článku pridať, že na Eg6 je aj zbierka na ľudia ľudom
https://www.ludialudom.sk/viedenskaelektricka